6Spp/2/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: LikoSpol, a.s. Miletičova 23, Bratislava, IČO: 35730234, právne zast. Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 8Sa/50/2019 nie je dôvodný . Na konanie a rozhodnutie je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odôvodnenie

2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Sa/50/2019-67 zo dňa 4. júla 2022 postúpil vec podľa § 18 ods. 2 prvej vety zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej taktiež „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) Krajskému súdu v Banskej Bystrici s odôvodnením, že podľa § 13 ods. 2 SSP je na konanie o žalobe proti nečinnosti žalovaného (ako orgánu verejnej správny) miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, lebo žalovaný má sídlo v Banskej Bystrici, na ulici Lazovná 63, ktoré sa nachádza v územnom obvode okresu Banská Bystrica.

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Bratislave následne výzvou zo dňa 21. apríla 2021 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a na predloženie administratívneho spisu. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 28. mája 2021 a zaslal Krajskému súdu v Bratislave príslušný administratívny spis.

4. Najvyšší správny súd ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici správne postúpená.

7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. 8. Najvyšší správny súd ako súd príslušný podľa § 18 ods. 3 SSP, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a vyjadreniami krajských súdov, dospel k záveru, že na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

Inštitút vecnej a miestnej nepríslušnosti možno aplikovať iba v prípade, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba nebol v deň jej doručenia vecne alebo miestne príslušný. 10. Správny súdny poriadok, vzhľadom na charakter miestnej príslušnosti v správnom súdnom konaní, ktorú treba definovať ako výlučnú, výslovne neobmedzuje skúmanie miestnej príslušnosti na námietku účastníka konania. Miestna príslušnosť v správnom súdnom konaní tak, ako je upravená v § 13 SSP vyžaduje aj aktivitu zo strany správneho súdu a správny súd tak skúma svoju miestnu príslušnosť ex offo aj bez námietky miestnej príslušnosti.

Vychádzajúc z uvedeného (vykonania úkonov Krajského súdu v Bratislave) dospel Krajský súd v Banskej Bystrici k záveru, že „v danej veci bola založená miestna príslušnosť Krajského súdu v Bratislave, a to v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 druhá veta SSP“. Tento svoj záver v ďalšom odôvodnil tým, že žalobca podal žalobu na Krajský súd v Bratislave a žalovaný vo svojom podaní miestnu príslušnosť Krajského súdu v Bratislave nenamietal, čím mala byť miestna príslušnosť Krajského súdu v Bratislave založená v čase začatia konania. 12. Vyššie uvedený záver Krajského súdu v Banskej Bystrici považuje najvyšší správny súd za nesprávny a rozporný s vyššie citovaným ustanovením § 9 ods. 1 SSP v spojení s § 13 ods. 1 SSP. Záver Krajského súdu v Banskej Bystrici totiž vychádza z predpokladu, že miestna príslušnosť Krajského súdu v Bratislave bola založená úkonom žalobcu (podaním žaloby na tento súd) a následným (po začatí konania) nenamietaním miestnej nepríslušnosti Krajského súdu v Bratislave zo strany žalovaného. Na určenie vecnej a miestnej príslušnosti sú však rozhodujúce okolnosti, ktoré sú dané v čase začatia konania. V danej veci je touto skutočnosťou adresa sídla žalovaného. Ide o uplatnenie základnej procesno-právnej zásady tzv. perpetuatio fori, spočívajúcej v trvaní určenej súdnej príslušnosti až do skončenia konania, bez ohľadu na neskoršie zmeny okolnosti, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné. Na skutočnosti, ktoré vznikli až po začatí súdneho konania a ktoré by inak mali za následok iné určenie príslušnosti súdu, sa už v priebehu súdneho konania neprihliada. 13. Ako už bolo skôr uvedené, ak bol návrh podaný na nepríslušný súd, správny súd túto skutočnosť skúma aj bez námietky. Nenamietanie nepríslušnosti zo strany žalovaného (k čomu logicky môže dôjsť až po začatí konania, teda po tom, ako bola miestna príslušnosť založená) nemá na určenie miestnej príslušnosti v prejednávanej veci (vychádzajúc z charakteru úkonov Krajského súdu v Bratislave opísaných v bode 11 vyššie) vplyv. V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje taktiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Nds/1/2018 zo 6 februára 2018 (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2018 pod č. 34), v ktorom tento judikoval, že „Výzva krajského súdu adresovaná žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe a na pripojenie administratívneho spisu spolu s poučením o procesných právach účastníkov konania a aj výzva žalobcovi na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu sú procesné úkony správneho súdu, ktorými nemôže dôjsť k zmene zákonom stanovenej miestnej príslušnosti správneho súdu.“. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 15. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.