6Spv/1/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: M.. P. Q., F.. C. B. X, K. K., správca úpadcu: SAPUCHA s. r. o., Závodná 3, Bratislava, IČO: 46879501, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, Banská Bystrica, IČO: 30810787, za účasti opomenutého sťažovateľa: BIOMILA spol. s r. o., Rudník 428, IČO: 46849513, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. POZ 1867-2015/II-43-2018 z 19. októbra 2018, č. POZ 1866-2015/II-44-2018 z 19. októbra 2018 a č. POZ 1865-2015/ II-39-2018 z 19. októbra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného a o kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/149/ 2018-108 z 30. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/149/2018-108 z 30. októbra 2019 sa zrušuje a vec sa vracia krajskému súdu na ďalšie konanie. II. Návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. III. Kasačná sťažnosť opomenutého sťažovateľa sa odmieta . IV. Vo vzťahu k výroku III. sa účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2018-108 z 30. októbra 2019 (ďalej aj len ,,napadnutý rozsudok“) v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 191 ods. 3 a § 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. POZ 1867-2015/II-43-2018 z 19. októbra 2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie 1“), tomu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu č. POZ 1867-2015/N-78-2018 z 2. júla 2018, ďalej aj rozhodnutie žalovaného č. POZ 1866-2015/II-44-2018 z 19. októbra 2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie 2“), tomu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu č. POZ 1866-2015/N-77-2018 z 02. júla 2018 ako aj rozhodnutie žalovaného č. POZ 1865-2015/II-39-2018 z 19. októbra 2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie 3“) a tomu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu č. POZ 1865-2015/N-76-2018 z 2. júla 2018 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho

tovarov a služieb č. 29, 30, 31, 32 a poukázal na § 7, § 8 ods. 1, 2 písm. a/ a § 47 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej aj len ,,zákon č. 506/2009 Z.z.“) a na § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj

4. Žalobca podal voči prvostupňovým rozhodnutiam rozklady, o ktorých žalovaný rozhodol napadnutými rozhodnutiami s odôvodnením, že v podaných námietkach je potrebné uviesť konkrétnu skutkovú podstatu predpokladanú týmto ustanovením, ktorú namietateľ považuje za naplnenú v predmetnom prípade, spolu s uvedením dôvodov, pre ktoré namietateľ uvedený názor zastáva, pričom je potrebné tvrdenia o existencii príslušných skutkových okolností

5. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v napadnutom rozsudku uviedol, že vzhľadom na jednoznačný a dôkazne jednoduchý dôvod námietok v zmysle § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. by výnimočne striktné uplatňovanie koncentračnej zásady s reštriktívnym výkladom § 30 zákona 506/2009 Z. z. vzhľadom na znenie zákonnej úpravy mohlo byť považované síce za zákonné, ale vzhľadom na posúdenie obsahu podaných námietok spolu s petitom, ktorý tvoril ich prílohu. Uplatňovanie koncentračnej zásady považoval vo vzťahu k §

II. Kasačná sťažnosť žalovaného

11. Nesprávne právne posúdenie odôvodňoval tým, že krajský súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávne ustanovenie zákona č. 506/2009 Z.z. Namietal záver krajského súdu, kedy tento na jednej strane konštatoval zákonnosť rozhodnutia, a následne konštatovanú zákonnosť poprel z dôvodu neprimeranej prísnosti rozhodnutia. Sťažovateľ k tomu uviedol, že napadnuté rozhodnutie nebolo neprimerane prísne, pretože bolo vydané na základe aplikácie relevantnej právnej normy na náležite zistený skutkový stav, pričom sťažovateľ ani nemal zákonnú možnosť postupovať v danej veci inak a teda pokiaľ krajský súd konštatoval, že výsledok správneho konania bol pre žalobcu neprimerane prísny, nie je to dôsledok prísnosti v rozhodovaní žalovaného, ale môže to byť len dôsledok prípadnej prísnosti právnej úpravy, ktorú však žalovaný musí rešpektovať a aplikovať. Poukázal na to, že základnými otázkami, ktorými sa zaoberal krajský súd bolo, na jednej strane, či dvojitá zhodnosť medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou predstavuje vždy absolútny dôvod zápisnej

12. Sťažovateľ namietal, že z napadnutého rozsudku vyplynulo, že je možné otázku dvojitej zhodnosti subsumovať pod § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. z dôvodu potreby ochrany subjektívnych práv majiteľa skoršej ochrannej známky. K tomu uviedol, že „dvojitá zhodnosť“ je samostatnou zápisnou prekážkou, odlišnou od zápisnej prekážky spočívajúcej v pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia a staršej ochrannej známky, pričom oddelenosť týchto zápisných prekážok vyplýva jednoznačne zo zákona, kde sú tieto dva dôvody upravené v samostatných ustanoveniach, pričom v zmysle zákona č. 506/2009 Z.z. v znení účinnom do 13.01.2019 (podľa ktorého postupoval aj sťažovateľ v správnom konaní) bol jeden z nich skúmaný sťažovateľom z úradnej povinnosti a druhý bol skúmaný len na základe návrhu dotknutej osoby. Ďalej k tomu uviedol, že ani nová zákonná úprava (účinná od 14.01.2019), ktorá posunula skúmanie dvojitej zhodnosti medzi relatívne zápisné výluky (teda skúmané na návrh), nič nezmenila na tom, že stále ide o dve odlišné a samostatne skúmané

14. K odlišnosti dvojitej zhodnosti a pravdepodobnosti zámeny poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/2436 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok [čl. 5 ods. 1 písm. a/ a b/], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie [čl. 8 ods. 1 písm. a/] a metodiku (guidelines) Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo, v časti „Ochranné známky” bod 2.3. Sťažovateľ namietal, že dvojitá zhodnosť a pravdepodobnosť zámeny sú dve samostatné a od seba nezávislé zápisné výluky, pričom platí, že pokiaľ skutkové okolnosti prípadu nasvedčujú, že ide o jednu z týchto výluk, naplnenie podmienok druhej výluky sa už neskúma, a to ani v prípade, že námietkam / pripomienkam založeným na prvej výluke nemožno vyhovieť. 15. Ďalej sťažovateľ namietal, že postupoval tak, že podanie žalobcu označené ako „námietky” preskúmal podľa jeho obsahu a zistil, že v tomto prípade [odhliadnuc od uplatneného námietkového dôvodu podľa § 7 písm. h/ zákona č. 506/2009 Z.z.] síce žalobca

dôvodov. Poukázal na to, že skutkové okolnosti boli jednoznačne dané existenciou zhodných starších ochranných známok zapísaných pre zhodné tovary a služby a teda skutkový stav zodpovedal § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. a nie § 7 písm. a/ cit. zákona.

17. Sťažovateľ namietal taktiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, keďže podľa sťažovateľa z neho nevyplýva, prečo sa krajský súd odklonil od doteraz uznávaného výkladu právnej úpravy a prečo svoje rozhodnutie založil na názore, ktorý je v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami posudzovania zápisnej spôsobilosti označení.

Pokiaľ krajský súd uviedol, že po odvolaní súhlasu na registráciu ochrannej známky nastúpil účel § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. a teda tvrdenia o dvojitej zhode by prichádzali do úvahy v prípade, ak by predmetnú skutočnosť už žalovaný, resp. úrad posúdil a rozhodol v zmysle § 6 zákona č. 506/2009 Z.z., k čomu však nedošlo, sťažovateľ namietal, že odvolaním súhlasu udeleného majiteľom starších ochranných známok sa zoberal, a to v konaní o vyhodnotení pripomienok proti zápisu prihláseného označenia do registra, pričom v tomto konaní dospel k záveru, že predmetný súhlas nemožno v danej situácii odvolať a tento svoj záver riadne odôvodnil v liste z 22.10.2018 označenom ako „Vyjadrenie k nesúhlasu podávateľa pripomienok s výsledkom ich posúdenia".

Uvedené tak povedie len k rovnakému výsledku správneho konania. 19. Súčasne sťažovateľ navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

· Prihláška OZ 1865-2015, podaná 7. septembra 2015, číslo ochrannej známky 248427, slovné vyjadrenie: BIOMILUJEM, zapísaná do registra, platná · Prihláška OZ 1866-2015, podaná 7. septembra 2015, číslo ochrannej známky 248428, slovné vyjadrenie BIOMILA, zapísaná do registra, platná · Prihláška OZ 1867-2015, podaná 7. septembra 2015, číslo ochrannej známky 248429, slovné vyjadrenie BIOMILA (kombinovaná obrazová), zapísaná do registra, platná, žalovaný (sťažovateľ) na základe napádaného rozsudku krajského súdu zápis zmenil, porušujúc právo opomenutého sťažovateľa ako majiteľa, keď vykonal bez jeho vedomia a súhlasu v registri ochranných známok nový zápis, v ktorom ho zapísal len ako prihlasovateľa predmetných ochranných známok nasledovne: · Prihláška OZ 1865-2015, podaná 7. septembra 2015, číslo ochrannej známky 248427, slovné

21. Nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že krajský súd považoval za rozhodujúce správcom žalobcu vykonané odvolanie súhlasu na registráciu zhodnej ochrannej známky, ako skutkový stav podľa § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z.

Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/70/ 2016-87 z 10. augusta 2017, bod 35, v zmysle ktorého v konaní o zápis nových ochranných známok zhodných so staršími, so súhlasom majiteľa starších známok, v otázke udelenia súhlasu je úrad oprávnený si urobiť úsudok sám a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu - žalobcu sa za dôvod odloženia prieskumu na zápisnú spôsobilosť nepovažoval.

zápisu 223547, deň zápisu 15. decembra 2008, číslo prihlášky 1 1 11-2008 · ochranná známka BIOMILUJEM - slovná, dátum podania prihlášky 5. júna 2008, číslo zápisu 223962, deň zápisu 13.02.2009, číslo prihlášky 1112-2008. K tomu uviedol, že právne účinky prevodu týchto ,,starších“ ochranných známok voči nemu nastali dňom 1. mája 2014, v súlade s vtedy platným ustanovením § 17 zákona č. 506/

IV. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

25. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa stotožnil s tam uplatneným kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a uviedol, že z priebehu súdneho konania vyplynulo, že krajský súd nepribral opomenutého sťažovateľa do konania, nekonal s ním ako s účastníkom konania, preto možno jeho tvrdenie o zásahu do jeho procesných práv a o porušení práva na spravodlivý proces, považovať za dôvodné. Ďalej sa žalovaný v zásade stotožnil aj s argumentáciou opomenutého sťažovateľa vo vzťahu k uplatnenému kasačnému dôvodu podľa § 440 písm. g) SSP. 26. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného, ani ku kasačnej sťažnosti opomenutého účastníka nevyjadril.

V. Právne posúdenie kasačnej sťažnosti žalovaného

5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h) SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti aj kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP a kasačné sťažnosti prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

30. Podľa § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.

Na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada. 33. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z. z., ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 30, úrad konanie o námietkach zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania úrad doručí namietateľovi.

35. Kasačný súd považuje za potrebné poukázať na rozhodujúce skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri posúdení veci. Po oboznámení sa s administratívnym spisom poukazuje na to, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s.r.o., v administratívnom konaní v procesnom postavení namietateľa podal 22. mája 2018 námietky proti zápisu označenia do registra ochranných známok, a to voči prihláškam ochranných známok č. POZ 1865/2015, POZ 1866/2015 a POZ 1867/2015, ktoré boli 5. marca 2018 zverejnené v registri žalovaného, pričom prihlasovateľom bola spoločnosť BIOMILA spol. s.r.o. (opomenutý sťažovateľ). Námietky boli podané na štandardizovanom tlačive žalovaného, pričom súčasťou tohto tlačiva boli prílohy, ktoré mali spočívať v odôvodnení námietok, návrhu ako o prihláške rozhodnúť a v dôkazoch, o ktoré sa zdôvodnenie námietok opiera. Ako dôvody, pre ktoré boli námietky podané, žalobca v tlačive vyznačil dôvod podľa § 7 písm. a/ a § 7 písm. h/ zákona č. 506/ 2009 Z.z.

1K/79/2015-499 ohľadom vyhlásenia konkurzu a určenia správcu konkurznej podstaty, výpis z Obchodného registra SR SAPUCHA s.r.o., ochrannú známku č. 223546 na EKOTREND MYJAVA spol. s.r.o. a zverejnenú ochrannú známku č. 1866-2015 prihlasovateľa BIOMILA spol. s.r.o.

k zverejnenému označeniu staršou ochrannou známkou, pričom v súvislosti s porovnaním zverejneného označenia a ochrannej známky konštatoval, že ide o označenia ktoré sú zhodné. Zhodu konštatoval aj v súvislosti so zoznamom tovarov. Žalovaný (sťažovateľ) poukázal na to, že súčasne s prihláškou k zverejnenému označeniu mu bolo doručené podanie, z ktorého vyplynulo, že dňa 31. augusta 2015 udelil majiteľ staršej ochrannej známky (EKOTREND MYJAVA spol. s.r.o.) prihlasovateľovi (BIOMILA spol. s.r.o.) súhlas so zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok. K tomu poukázal na § 6 zák. č. 506/2009 Z.z. ktorý ustanovuje možnosť prekonania zápisnej nespôsobilosti označenia v prípade, že prihlasovateľ alebo majiteľ staršej ochrannej známky udelí písomný súhlas na zápis označenia a preto žalovaný (sťažovateľ) považoval zápisnú prekážku za prekonanú. Žalovaný (sťažovateľ) vyslovil názor, že konkurz nemá vplyv na konanie o prihláške zverejneného označenia, keďže konanie je vedené v súvislosti s prihláškou prihlasovateľa BIOMILA spol. s.r.o., ktorý nie je

K tomu poukázal na skutočnosť, že súhlas je možné odvolať resp. vziať späť len za určitých okolností, pričom pokiaľ nie sú podmienky odvolania súhlasu ustanovené právnou normou a ani nie sú vopred dohodnuté zmluvou medzi majiteľom staršej ochrannej známky a prihlasovateľom, odvolanie súhlasu prichádza do úvahy len pokiaľ dôjde k podstatnej zmene okolností, za ktorých bol súhlas udelený, resp. pokiaľ existuje iný závažný dôvod, ktorý také odvolanie odôvodňuje. V tejto súvislosti úrad uviedol, že pri posudzovaní odvolania súhlasu je potrebné vziať do úvahy nielen právo majiteľa staršej ochrannej známky disponovať so svojim právom k ochrannej známky a toto podľa svojho uváženia obmedziť, ale je potrebné prihliadať aj na oprávnené záujmy prihlasovateľa, ktorý v dobrej viere požíva benefity vyplývajúce z udelenia tohto súhlasu. Žalovaný (sťažovateľ) poukázal na to, že v tomto prípade odvolanie súhlasu nie je upravené ani právnou normou a podmienky pre odvolanie súhlasu neobsahuje ani dokument doručený spolu s prihláškou č. POZ 1866/2015, ktorým bol súhlas udelený.

K uplatnenému dôvodu námietok podľa § 7 písm. h/ zák. č. 506/2009 Z.z. poukázal na odôvodnenie žalobcu a uviedol, že v zmysle § 7 písm. h/ cit. zákona predmetom skoršieho práva priemyselného vlastníctva môže byť napr. označenie pôvodu, resp. zemepisné označenie alebo dizajn a je potrebné uviesť, že okrem už uvedeného odôvodnenia a predložených dokladov tento uplatnený námietkový dôvod žalobca nijako nešpecifikoval a teda neuviedol, na základe akých skorších práv priemyselného vlastníctva si námietky uplatňuje a ani nijako neosvedčil postavenie subjektu oprávneného podať námietky podľa cit. ustanovenia.

Záverom skonštatoval, že podané námietky neobsahujú skutkové ani právne odôvodnenie uplatneného námietkového dôvodu a ani také skutkové okolnosti, ktoré by mohli byť posúdené ako podanie námietok z ďalších zákonom uvedených dôvodov.

40. Z pohľadu kasačného súdu je možné § 6 a § 7 písm. a/ zák.č_ 506/2009 Z.z. v znení účinnom do 13. januára 2019 vnímať ako ustanovenia, ktoré sú síce samostatnými ustanoveniami, ktorých aplikácia je prípustná v odlišných typoch konania - t.j. pripomienkové a námietkové konanie, pričom obe súvisia s odlišným typom zápisnej prekážky - t.j. absolútna a relatívna zápisná prekážka a tak sú od seba nezávislé, hoci v praxe sa medzi nimi môže zo skutkového hľadiska prejaviť určitá súvislosť a preto je potrebné pre určenie adekvátnej aplikácie jedného konkrétneho z nich, zamerať sa na ich rozdiely.

42. Ustanovenie § 7 písm. a/ zák.č_ 506/2009 Z.z. v znení účinnom do 13. januára 2019 upravuje dôvod pre námietkové konanie a s tým spojený relatívny dôvod zápisnej nespôsobilosti. V prípade § 7 písm. a/ cit. zákona sa podaním námietok aktívne legitimovanou osobou - majiteľom staršej ochrannej známky, ktorý námietky podá z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, ak existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti alebo pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou, začína konanie o námietkach proti zápisu ochrannej známky do registra.

44. Podľa § 29 ods. 1 prvej vety zák. č. 506/2009 Z.z., každý môže až do zápisu označenia do registra podať písomné pripomienky proti zápisu označenia do registra z dôvodov podľa § 5 alebo 6; na pripomienky úrad prihliadne pri rozhodovaní o zápise označenia do registra. Z toho je zrejmé, že okruh aktívne legitimovaných subjektov na podanie pripomienok nie je limitovaný potrebou mať postavenie majiteľa staršej ochrannej známky, ako je tomu v prípade § 7 písm. a/ cit. zákona, čo však podľa kasačného súdu žiadnym spôsobom neobmedzuje ani nezvýhodňuje podávateľa pripomienok, hoci by aj bol v postavení majiteľa starších ochranných známok. Takto širšie nastavený okruh aktívne legitimovaných subjektov pre podanie námietok podľa kasačného súdu vytváral podmienky pre zabezpečenie dôslednej ochrany ochrannej známky, keďže podávateľom pripomienok mohol byť aj spotrebiteľ resp. relevantná verejnosť, ktorí by podaním pripomienok reflektovali svoje vnímanie prihlasovaného označenia a zapísanej ochrannej známky ako zhodné, čo by mohlo byť následne jedným z podkladov (dôkazov) aj v námietkovom konaní v súvislosti s preukazovaním pravdepodobnosti zámeny.

Okrem toho s aplikáciou § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. súvisí aj § 31 cit. zákona, v ktorom je upravený postup správneho orgánu za situácie, kedy dôjde k oneskorenému podaniu námietok, alebo pokiaľ tieto neboli uplatnené riadne, čiže napr. bez odôvodnenia prípadne bez dôkazov. Toto predpokladá, že v prípade ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 30 zák. č. 506/2009 Z.z., úrad konanie o námietkach zastaví a rozhodnutie doručí len namietateľovi. Z textu ustanovenia § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. vyplýva, že pri jeho aplikácii je nevyhnutné skúmať už vyššie zmienený aspekt existencie pravdepodobnosti zámeny. Existencia pravdepodobnosti zámeny je imanentnou súčasťou námietkového dôvodu podľa cit. ustanovenia, pričom vzhľadom na skutočnosť v tomto prípade ide o relatívnu zápisnú prekážku, je zrejmé, že dôkazy resp. odôvodnenie v zmysle § 30 cit. zákona majú preukazovať o. i. (zhodnosť/podobnosť označenia) aj túto existenciu pravdepodobnosti zámeny.

Po zhodnotení výsledkov čiastkových aspektov je záverečnou otázkou, či verejnosť môže byť uvedená do omylu alebo sa môže domnievať, že tovary a služby ponúkané na trhu pod týmito označeniami pochádzajú od toho istého alebo ekonomicky prepojeného subjektu.

47. Zohľadňujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že pre aplikáciu § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. je potrebné splnenie formálnych podmienok resp. obsahových náležitostí v § 30 cit. zákona, ktorými sú: i. aktívna legitimácia - t.j. status majiteľa staršej ochrannej známky ii. dodržanie lehoty podľa § 30 - t.j. 3 mesiacov od zverejnenia prihlášky vo vestníku iii. námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi. Okrem uvedeného je však potrebné naplnenie aj kvalitatívnych predpokladov uvedených priamo v § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z., pričom naplnenie týchto je možné preukázať práve prostredníctvom vyššie uvedenej obsahovej náležitosti iii): a) zhoda alebo podobnosť označenia so staršou ochrannou známkou b) zhoda alebo podobnosť tovarov alebo služieb c) existencia pravdepodobnosti zámeny alebo asociácie na strane verejnosti. Naopak pre aplikáciu § 6 zákona č. 506/2009 Z.z., vychádzajúc z textu cit. ustanovenia aj v spojení so súvisiacim § 29 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z., postačuje splnenie kvalitatívnych

Z odôvodnenia jeho podania je však zrejmé, že namietal len zhodu označenia so staršou ochrannou známkou a zhodu tovarov alebo služieb a teda z obsahu jeho podania vyplýva práve splnenie podmienok pre aplikáciu § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. a teda podľa názoru kasačného súdu žalovaný správne vyhodnotil jeho podanie podľa obsahu ako pripomienky a v časti námietok podaných podľa § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. správne pristúpil k aplikácii § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. Kasačný súd v tomto smere považuje za dôvodnú námietku sťažovateľa obsiahnutú v kasačnej sťažnosti, že krajský súd nesprávne posúdil možnosť subsumovania tzv. dvojitej zhodnosti pod § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z., čo by malo za následok možnosť aplikácie cit. ustanovenia, pretože aj podľa názoru kasačného súdu z dotknutej právnej úpravy, tak ako ju analyzoval vyššie vyplýva, že ide o ustanovenia, ktoré síce majú určité spoločné prvky, avšak ide o nezávislé, osobitné ustanovenia, ktorých aplikácia je determinovaná splnením rozdielnych podmienok a preto ich nemožno aplikovať alternatívne, tak ako uviedol krajský súd v bode 36 napadnutého rozsudku.

50. Kasačný súd sa nestotožňuje ani so záverom krajského súdu, podľa ktorého výklad § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. pripúšťa podanie námietok z titulu dvojitej zhody v prípade, keď je takýto postup možný posúdiť ako výhodný pre potrebu ochrany subjektívnych práv majiteľa skoršej ochrannej známky, keďže ako už kasačný súd uviedol v prípade námietkového konania za aplikácie § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. je predmetom konania skúmanie relatívnej zápisnej prekážky a s tým súvisí aj potreba splnenia odlišných podmienok, v tomto konkrétnom prípade preukázanie existencie rizika zámeny (kvalitatívna podmienka) a s tým spojená potreba splnenia obsahovej náležitosti, ktorou je odôvodnenie a dôkazy smerujúce o.i. aj k preukázaniu existencie rizika takej zámeny. Je zrejmé, že pokiaľ niektorá z týchto podmienok resp. náležitostí absentuje, žalovaný (sťažovateľ) nebude schopný námietku vecne preskúmať, čo je aj logickým dôvodom, pre ktorý zákonodarca v § 31 ods. 1 zákona č. 506/ 2009 Z. z. ustanovil pre tento prípad postup spočívajúci v zastavení konania.

52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať a v otázke aplikácie § 7 písm. a/ zák.č_ 506/2009 Z.z. zo strany žalovaného sa pridržať právneho názoru kasačného súdu uvedeného vyššie, ktorým je krajský súd v zmysle § 469 SSP viazaný.

53. Kasačný súd uvádza, že pred meritórnym posúdením kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa pristúpil k otázke posúdenia toho, či má spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. postavenie opomenutého sťažovateľa.

inak. (3) Ďalšími účastníkmi sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c) ktorých za účastníkov označuje zákon.

56. Podľa § 442 ods. 2 SSP, kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“). 57. Oprávnenie na podanie kasačnej sťažnosti má aj opomenutý sťažovateľ. Ustanovenie § 442 ods. 2 SSP ho definuje ako toho, „kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal“. Pokiaľ ide o účastníkov konania v konaní pred krajským súdom, tými sú v zmysle § 32 ods. 1 SSP žalobca, žalovaný a ďalší účastníci. Ďalšími účastníkmi sú v zmysle § 32 ods. 3 SSP účastníci administratívneho konania, ďalej tí na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie krajského súdu, a tí ktorých za účastníkov označuje zákon. Krajský súd pri vymedzení okruhu účastníkov, vrátane subkategórie ďalších účastníkov, vychádza z ich označenia v žalobe zo strany žalobcu a následne ich okruh verifikuje podľa administratívneho spisu, pričom ak zistí, že sa s niekým

Pre priznanie postavenia ďalšieho účastníctva však musia byť splnené zákonom ustanovené predpoklady. V prípade účastníctva v konaní podľa § 32 ods. 3 písm. a) je týmto predpokladom skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom boli účastníci výslovne zákonom vymedzení (napr. § 59 zák.č_ 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku [stavebný zákon]). Účastníctvo v administratívnom konaní býva normatívne vymedzené buď vo vzťahu k dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ďalej uvedením právneho postavenia alebo výslovným pomenovaním (bližšie Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.

60. Podľa § 31 zák. č. 506/2009 Z.z.: (1) Ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 30, úrad konanie o námietkach zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania úrad doručí namietateľovi. (2) Ak úrad konanie o námietkach nezastaví podľa odseku 1, upovedomí o námietkach prihlasovateľa a vyzve ho, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril. (3) Ak sa prihlasovateľ k námietkam nevyjadrí v lehote podľa odseku 2, úrad konanie o prihláške v rozsahu podaných námietok zastaví. Na tento následok musí úrad prihlasovateľa vo výzve na vyjadrenie k námietkam upozorniť. Rozhodnutie o zastavení konania o prihláške úrad doručí prihlasovateľovi a namietateľovi. (4) Úrad konanie o námietkach zastaví, ak odpadol dôvod, pre ktorý bola námietka podaná. Rozhodnutie o zastavení konania o námietkach úrad doručí prihlasovateľovi a namietateľovi.

služby. (3) Ak úrad v konaní o námietkach nezistí existenciu dôvodov uplatnených podľa § 7, námietky zamietne. 62. V súdenej veci je relevantná právna úprava v zákone č. 506/2009 Z.z. upravujúca námietkové konanie v § 30 až § 32 cit. zákona špecifická, keďže účastníctvo nie je pre tento typ konania v dotknutých ustanoveniach výslovne upravené, avšak účastníctvo možno vymedziť v kontexte normatívneho textu z dotknutých ustanovení § 30 až § 32 zákona č. 506/2009 Z.z. a s ohľadom na cieľ a zmysel námietkového konania. Z normatívneho textu vyplýva, že účastníkmi námietkového konania sú prihlasovateľ a namietateľ, čomu korešponduje aj dôvodová správa, hoci v jej časti viažucej sa k § 7 cit. zákona, v ktorej je výslovne uvedené, že ,,Účastníkmi tohto konania je osoba, ktorá námietky podala a prihlasovateľ ochrannej známky.“. 63.

Vychádzajúc z normatívneho textu obsiahnutého v § 30 a § 31 zákona č. 506/2009 Z.z. kasačný súd uvádza, že námietkové konanie možno rozdeliť do dvoch štádií. V rámci prvého štádia námietkového konania úrad posudzuje, či doručené námietky spĺňajú, ako už kasačný súd popísal vyššie, tzv. formálne podmienky resp. obsahové náležitosti upravené v § 30 zákona č. 506/2009 Z.z. (t.j. aktívna legitimácia, dodržanie lehoty, odôvodnenie a dôkazy).

Až v tomto druhom štádiu námietkového konania úrad upovedomí o námietkach prihlasovateľa a vyzve ho, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril. Podľa kasačného súdu preto až zaslaním námietok prihlasovateľovi sa tento dostáva do konania a môže začať realizovať svoje práva, ktoré mu vyplývajú z jeho postavenia ako účastníka. Z uvedeného dôvodu kasačný súd zastáva názor, že až v tomto druhom štádiu námietkového konania, konkrétne momentom zaslania námietok prihlasovateľovi, možno začať uvažovať o potenciáli zásahu alebo dotyku vo vzťahu k jeho právam. Súčasne kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, ktorá podľa kasačného súdu podporuje jeho záver a to, že v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. sa rozhodnutie o zastavení konania doručí len namietateľovi (a nie prihlasovateľovi). Podľa kasačného súdu z uvedeného vyplýva, že už samotná právna úprava v prípade zastavenia konania z dôvodu, že námietky neboli podané riadne a včas, nepredpokladá zásah do práv prihlasovateľa a preto neprikazuje úradu také rozhodnutie doručiť aj prihlasovateľovi.

67. Je pravdou, že pokiaľ krajský súd zrušil a vrátil napadnuté rozhodnutie žalovaného, tak administratívne konanie sa malo vrátiť do prvotného štádia námietkového konania a mohlo potenciálne pokračovať až do druhej fázy námietkového konania, avšak vo svojej podstate by uvedené bolo možné považovať až za sekundárny následok, ktorý by sa mohol dotýkať aj práv resp. právneho postavenia opomenutého sťažovateľa, avšak stále by vo svojej podstate pri ,,vrátení sa“ do prvého štádia námietkového konania nebolo možné konštatovať, že ide o priamy dotyk na právach opomenutého sťažovateľa, resp. priamy zásah do jeho právneho postavenia. 68.

VII. K odkladnému účinku

69. Podľa § 447 ods. 1 SSP v znení účinnom ku dňu 18. júna 2020 kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 70. Senát kasačného súdu vychádzajúc z obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku v kasačnej sťažnosti žalovaného nezistil v danej veci procesné dôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 1 SSP, keďže sťažovateľ nepreukázal, že by právnymi následkami napadnutého rozsudku krajského súdu hrozila závažná ujma. Pokiaľ ide o návrhu na priznanie odkladného účinku v kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa, kasačný súd túto odmietol ako podanú neoprávnenou osobou a preto sa týmto návrhom, v nej uvedeným nezaoberal.

VIII. Trovy kasačného konania

71. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd. 72. O trovách kasačného konania vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 4 SSP v spojení s § 170 písm. b/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania. Účinky, ako aj výsledok konania o odmietnutí kasačnej sťažnosti je totiž obdobný ako pri zastavení konania. 73. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.