6Ssk/100/2024

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 07. mája 2024, č. k. BA-4Sa/68/2021-49 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 03. júna 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 05. novembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 13. októbra 2020. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1, § 71 ods. 1-9 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobkyňu nemožno považovať za invalidnú. U žalobkyni bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, bez účinku na statiku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 %. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zohľadnili všetky žalobkyňou predložené lekárske správy, ich lekárske správy vyhodnotil ako náležite odôvodnené bez obsahových rozporov. Navýšenie percentuálnej miery podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nebolo opodstatnené. Za súladný so zákonom tiež považoval postup posudkových lekárov, ktorí v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 zhodnotili zdravotný stav žalobkyne bez jej neprítomnosti. 4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 8. Konkrétne namietala neúplnosť a nedostatočné zdôvodnenie lekárskeho posudku, zdravotný stav žalobkyne nebol dostatočne vyšetrený, navyše bez jej prítomnosti, pričom aj počas pandémie COVID-19 mali štátne orgány vykonávať svoje právomoci v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., teda povinnosťou žalovanej bolo riadne posúdiť zdravotný stav žalobkyne. Pokiaľ by boli v danom prípade vykonané komplexné funkčné vyšetrenia, tak ako príslušným orgánom ukladá zákon, tak by výsledkom bolo, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by bola u žalobkyni určite vyššia než 10 %. Správny súd sa dostatočne nezaoberal tvrdeniami žalobkyne prezentovanými v správnej žalobe a v ďalších nadväzujúcich vyjadreniach. 9. Ďalej namietala nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, ktorý neuviedol dostatočné argumenty na to, aby bolo jasné, na základe akých skutočností dospel k určitým záverom, vôbec sa nezaoberal tým, že invalidita bola určená na základe nezákonného postupu, respektíve žiadnym spôsobom neuviedol, na základe akých skutočností považoval postup žalovanej za zákonný. 10. Opodstatnenosť svojich námietok žalobkyňa opierala aj o rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2006, sp. zn. 1So/10/2005, podľa ktorého cit.: „ (...) V konaní o priznanie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je orgán sociálneho poistenia povinný vykonať všetky dôkazy, potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci, vrátane prípadného dokazovania súdnym znalcom. Nadradenosť záverov jeho posudkových orgánov nad inými dôkazmi o zdravotnom stave nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“ zo 07. júna 2006, sp. zn. 4So/83/2006, podľa ktorého cit.: „ (...) Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ 11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 20.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 05. novembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 13. októbra 2020. 21.

23. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

25. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

29. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový spis žalovanej, mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 19. októbra 2020 požiadala o invalidný dôchodok [žiadosť spísala dňa 13. októbra 2020; invalidný dôchodok žiadala priznať od 10. augusta 2020],

Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou], - na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu z 05. novembra 2020 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zotrval v Lekárskom posudku z 28. decembra 2020 na svojich záveroch a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobkyne posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne, kde bol jej zdravotný stav posúdený dňa 20. mája 2021 [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne dospel k zhodnému záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Degeneratívne zmeny na chrbtici a

Vo výroku posudku posudkový lekár potom skonštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

novembra 2022. 32. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v kontexte na prípadnú zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to nadväzujúceho možného zvýšenia percentuálnej miery.

34. Po preskúmaní veci najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobkyne zhodne ustálili, že u žalobkyne v čase posudzovania neboli splnené podmienky pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnotu prevyšujúcu 40 %, ktorá skutočnosť by pre žalobkyňu znamenala splnenie jednej z hmotnoprávny podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Možné zaradenie zdravotného postihnutia žalobkyne pod Kapitolu XV, Oddiel E, položka č. 3, písm. b/, prípadne písm. c/, čomu zároveň prislúchala vyššia percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (20 % - 35 %, prípadne 40 % - 50 %) nemali posudkoví lekári preukázané; žalobkyňa nedoložila v priebehu dávkového konania žiadnu takú lekársku správu (§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.), z ktorej by mala vyplývať pre-kvalifikácia jej zdravotného postihnutia pod prísnejšiu položku s vyššou percentuálnou mierou.

Posudkový lekár žalovanej tiež dodal, že zdravotný diskomfort žalobkyne zhoršuje aj neriešená obezita žalobkyne. Žalobkyňa sa ďalej v podstate snažila pre-kvalifikovať posudkovými lekármi stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie s poukazom na jej psychické problémy, o čom doložila v priebehu dávkového konania (konkrétne do odvolacieho konania) lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia z 15. decembra 2020 (L.. Y.), v ktorej psychiatrička stav žalobkyne uzavrela ako mentálnu subnormu (F43.2) s čiastočným narušením v roli pracovnej aj sociálnej, osobnosť so zníženou schopnosťou adaptácie a narušením tolerancie pracovnej záťaže.

žalobkyni uvádzaná v žiadnej z lekárskych správ doložených žalobkyňou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia mali preukázané, že žalobkyňa bola v predškolskom veku pre vývinovú dysfáziu sledovaná psychológom, špeciálnym pedagógom a logopédom (psychiatrická starostlivosť nebola uvedená), psychologické vyšetrenie z februára 2020 u nej potvrdilo globálne intelektové schopnosti v úrovni mentálnej subnormy (IQ 70-79) - psychologické vyšetrenie z augusta 2018 bolo v širšom pásme normy. Posudkový lekár uzavrel, že u žalobkyne nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav - žalobkyňa sa nelieči na žiadne ťažké duševné ochorenie, pokles globálnych intelektových schopností je u nej do pásma podpriemeru (pokles nedosahuje hĺbky ani ľahkej mentálnej retardácie - žalobkyňa má úplné stredoškolské vzdelanie, navštevovala 1. ročník vysokej školy).

zárobkovú činnosť.

Poukaz žalobkyne na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2006, sp. zn. 1So/10/2005 a zo 07. júna 2006, sp. zn. 4So/83/2006 a z nich plynúce závery (pozri bod 10 tohto rozsudku) najvyšší správny súd nepovažuje v tomto prípade za obsahovo priliehavé k tu prejednávanej veci, keď posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobkyňou predložené lekárske správy, riadne zistili skutočný stav veci a svoje posudky o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodnili.

spĺňa všetky náležitosti vyžadované § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. Rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím relevantných právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

39. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 30. januára 2025