6Ssk/100/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0825100319.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30Sa/5/2025
- IČS
- 0825100319
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y.. I. U., narodený XX. C. XXXX, bytom v T., R. XX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 22Sa/14/2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2025, č. k. 30Sa/5/2025-9, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením z 28. mája 2025, č. k. 30Sa/5/2025-9 odmietol žalobu na obnovu konania podľa § 483 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako zjavne nedôvodnú. Mal preukázané, že žalobcom uplatnené dôvody žaloby na obnovu konania nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. a/, b/, c/ SSP. Žalobcom uvádzané podanie trestného oznámenia na ním označených sudcov nezakladá dôvod obnovy konania. Správny súd zároveň ani sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
II.
2. V následne podanej kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP) a tiež, že podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). 3. Konkrétne namietal, že sa nesúdi s Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale so Sociálnou poisťovňou, správny súd nerešpektoval ustanovenie § 481 ods. 1 SSP, podľa ktorého je súd rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný, správny súd posudzoval žalobu len v zmysle § 472 SSP, pričom z § 483 ods. 1 písm. e/ SSP vyplýva, že súd nemôže uznesením odmietnuť žalobu na obnovu konania, pokiaľ sa obnova konania týka správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, t.j. žaloby v sociálnych veciach, čo je prípad žalobcu. Podporne odkázal na závery plynúce z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/ 100/2022, sp. zn. 6Ssk/105/2022 a sp. zn. 7Ssk/81/2022, ktorými boli uznesenia správneho súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. 4. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
5. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.
IV.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP, po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 7.
Podľa § 472 SSP, žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a/ bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c/ rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
8. Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a/ označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b/ rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c/ dôvod obnovy, d/ skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e/ dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f/ žalobný návrh. 9.
Podľa § 483 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. 10. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie správneho súdu, ktorým súd žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol.
11. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného súdneho spisu 22Sa/ 14/2022 zistil, že žalobca sa v konaní vedenom pod sp. zn. 22Sa/14/2022 správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového správneho rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže o zastavení konania z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo bez zmeny skutkového stavu. Krajský súd v Žiline po opakovaných výzvach na odstránenie vád podania uznesením z 10. februára 2023, sp. zn. 22Sa/14/2022 podanie žalobcu odmietol, keď žalobca trval na súdnom prieskume prvostupňového správneho rozhodnutia, hoci žalovaným bol orgán rozhodujúci o odvolaní žalobcu, t.j. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd následne uznesením z 20. decembra 2023, sp. zn. 6Ssk/81/2023 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.
12. V predmetnom konaní sa žalobca prostredníctvom uplatnenej žaloby na obnovu konania domáha obnovy konania vedeného pod vyššie označenou sp. zn. 22Sa/14/2022 poukazujúc primárne na to, že splnil podmienky potrebné pre vznik nároku na starobný dôchodok s tým, že ako nový dôvod uviedol, že na ním označených sudcov podáva trestné oznámenie.
13. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne uvedených § 472 SSP, teda ak - bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní (§ 472 písm. a/ SSP), - Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením (§ 472 písm. b/ SSP), - rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Z uvedeného vyplýva, že s prípustnosťou žaloby na obnovu konania zákonodarca počíta len v obmedzenom rozsahu (§ 472 písm. c/ SSP).
14. V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania uvádzal dôvody, na základe ktorých malo byť vyhovené jeho žiadosti o starobný dôchodok. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby na obnovu konania preukazovali. Dôvody žaloby na obnovu konania sú taxatívne uvedené v § 472 SSP, pričom ide o objektívne podmienky prípustnosti žaloby. Správny súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú. Žalobcove námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie správneho súdu. Žalobcom v kasačnej sťažnosti uvádzané dôvody nemali pre posúdenie prípustnosti žaloby právnu relevanciu. Existenciu zákonom presne vymedzených dôvodov plynúcich z § 472 SSP žalobca nijakým spôsobom nepreukázal; tieto z obsahu tak recentného súdneho spisu, ako aj pripojeného súdneho spisu sp. zn. 22Sa/14/2022
nevyplynuli. Samotné podanie trestného oznámenia nezakladá prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 472 písm. a/ SSP, podľa ktorého žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní.
15. K námietke žalobcu, že tento sa nesúdi s Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale so Sociálnou poisťovňou, najvyšší správny súd uvádza, že žalobca sa na základe žaloby na obnovu konania domáhal obnovy konania vedeného pod sp. zn. 22Sa/14/ 2022, v ktorom ako účastník konania nevystupovala Sociálna poisťovňa.
Bez ďalšieho možno poukázať na § 478 SSP, podľa ktorého účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu žaloba na obnovu konania smeruje.
16. Rovnako sa nemožno stotožniť s námietkou, že správny súd posudzoval žalobu len v zmysle § 472 SSP, pričom z § 483 ods. 1 písm. e/ SSP vyplýva, že súd nemôže uznesením odmietnuť žalobu na obnovu konania, pokiaľ sa obnova konania týka správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, t.j. žaloby v sociálnych veciach, čo bol prípad žalobcu. V tomto smere možno uviesť, že každú žalobu na obnovu konania je nevyhnutné oprieť o dôvody plynúce z vyššie citovaného ustanovenia § 472 SSP; v opačnom prípade (t.j. ak nie sú dané dôvody na jej podanie podľa § 472 SSP) Správny súdny poriadok explicitne upravuje možnosť odmietnutia tejto žaloby ako zjavne nedôvodnej, čo bol i prípad žalobcu. Len možno doplniť, že správny súd odmietol žalobu na obnovu konania podľa § 483 ods. 1 písm. e/ SSP ako zjavne nedôvodnú, keďže sa neopierala o dôvody taxatívne uvedené v § 472 SSP, pričom takéto dôvody neidentifikoval ani samotný správny súd. 17. Žalobca poukázal v kasačnej sťažnosti na rozhodnutia najvyššieho správneho súdu,
konkrétne sp. zn. 6Ssk/100/2022, sp. zn. 7Ssk/81/2022 a sp. zn. 6Ssk/105/2022, ktorými bolo vyhovené žalobcom podanej kasačnej sťažnosti a napadnuté uznesenia správneho súdu zrušené a vec vrátená súdu na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd k označeným rozhodnutiam uvádza, že tieto vecne nekorešpondujú s tu prejednávanou vecou, nakoľko sa týkajú prípadov, v ktorých správny súd odmietol žalobu na obnovu konania podľa § 483 ods. 1 písm. b/ SSP, teda ako žalobu podanú neoprávnenou osobou, keď už pri jej podávaní nebola splnená podmienka spísania žaloby advokátom alebo žalobcom s právnickým vzdelaním.
18. S ohľadom na to, že žalobca v žalobe netvrdil existenciu žiadneho z dôvodov obnovy konania, ktoré zákon pripúšťa a správny súd sám nezistil takýto dôvod, má najvyšší správny súd za to, že správny súd postupoval správne, ak žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol v zmysle § 483 ods. 1 písm. e/ SSP.
19. Správny súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne charakteru procesného. 20. Zo strany žalobcu (avizované) podanie trestného oznámenia na sudcov JUDr. Violu Takáčovú, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa nebolo zo strany konajúceho senátu a najmä dotknutých sudcov vyhodnotené ako skutočnosť, pre ktorú by mali byť menovaní sudcovia vylúčení z prejednania a rozhodnutia veci. Preto postup podľa § 88 v spojení s § 452 ods. 1 SSP v tomto prípade nebol opodstatnený.
21. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 168 SSP).
23. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. novembra 2025