6Ssk/101/2023

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 18.01.2023 č.k. 8Sa/14/ 2022-35 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 30.06.2022, číslo:

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že za invalidnú dôchodkyňu bola uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 03.03.2021. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 23.10.2017, žiadateľka o dôchodok získala 4033 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. považujú.

činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. neurčil. Dátum vzniku invalidity je od 23.10.2017. Na nárok na dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal najmä v intenciách § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil a krajský súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Jednotlivé námietky žalobkyne považoval za nedôvodné zastávajúc názor, že zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci žalovaným, na ktorý zistený skutkový stav žalovaný správne aplikoval príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovaného.

II.

Kasačnú sťažnosť podala aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§191 ods. 1 písm. e/ SSP). 8. Konkrétne namietala, že neboli správne zistené a posúdené všetky obdobia dôchodkového poistenia počas výkonu zamestnania a ii) posúdené obdobia počas vedenia sťažovateľky v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dôvodila ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 169c ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., na ktoré poukazuje žalovaný, avšak neodôvodňuje záver, že do doby dôchodkového poistenia sa započítava len obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie počas vyplácania dávky v nezamestnanosti.

9. Sťažovateľka uviedla, že pre zlý zdravotný stav nemohla získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, bola dlhodobo nezamestnaná. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená vo výške 50 % od 23.10.2017 a od 07.11.2018 bola zvýšená na 80 %. Namietala, že podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia nemohla získať pre zlý zdravotný stav, čo preukázala odborným posudkom o invalidite a lekárskymi správami z odborných vyšetrení, ktoré preukazujú tvrdenie o nemožnosti získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre zlý zdravotný stav. Pre zlý zdravotný stav nemôže pracovať, nemá príjem a nemá tak zdroje na to, aby si doplatila chýbajúce roky dôchodkového

Takéto zdravotné postihnutie sa nevyvinie zo dňa na deň a v rozhodnutí absentuje odôvodnenie, z akého dôvodu jej bola uznaná invalidita až od 23.10.2017, pretože závažnými zdravotnými ťažkosťami duševného charakteru trpela podstatne skôr, t.j. od roku 2015, kedy mala 44 rokov. Vo veku 44 rokov je potrebný počet rokov dôchodkového poistenia najmenej 10 rokov, ktoré sťažovateľka dosiahla, nakoľko dosiahla 11 rokov a 18 dní dôchodkového poistenia.

Uplatnila si právo na úplnú náhradu trov konania.

11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 10.05.2023. 12. Námietku sťažovateľky, ktorou namietala absenciu odôvodnenia uznania invalidity od 23.10.2017 z dôvodu, že závažnými zdravotnými ťažkosťami duševného charakteru trpela podstatne skôr, od roku 2015, považovala za nedôvodnú. Dátum vzniku invalidity sťažovateľky určil a dostatočne odôvodnil posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach po posúdení jej zdravotného stavu, keď v odbornom posudku zo dňa 16.06.2022, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia, okrem iného uviedol: „Účastníčka konania je od roku 2016 liečená psychiatrom pre epizódu stredne ťažkej depresie a úzkostnú poruchu. Stav bol na základe klinického priebehu dobre kompenzovaný liečbou. V októbri 2017 podľa kontrolného psychiatrického vyšetrenia sú v popredí klinického obrazu prítomné prejavy organického psychosyndrómu v pásme ťažkej poruchy pamäťových funkcií. Od roku 2018 kontrolné psychiatrické vyšetrenie s nálezom organického poškodenia mozgu s poklesom pamäťových funkcií už do pásma ťažkej demencie. V psychiatrickom náleze z novembra 2018 je popisovaná progresia stavu, vzhľadom na klinický obraz a ďalší pokles pamäťových funkcií je stav už hodnotený ako bližšie neurčená demencia. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 % je od 07.11.2018, na základe kontrolného psychiatrického vyšetrenia, ktoré dokumentuje progresiu (zhoršenie) psychických pamäťových funkcií na úrovni demencie ťažkého stupňa so zaradením do kapitoly V, položka 1 písm. b/ - ťažké poruchy (ťažká demencia). 13. Žalovaná ďalej uviedla, že dátum vzniku invalidity určený na 23.10.2017 sťažovateľka nenamietala ani v odvolaní zo dňa 19.05.2022 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13.04.2022, ani v správnej žalobe. Ďalej tiež uviedla, že sťažovateľka v odvolacom konaní nepredložila žiadne odborné lekárske správy, ktoré by odôvodňovali určenie skoršieho dátumu vzniku invalidity. Dôvody, ktoré uvádza v kasačnej sťažnosti preto žalovaná nepovažovala za opodstatnené. 14. Kasačnú sťažnosť navrhla podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať sťažovateľke náhradu trov konania. 15. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni dňa 17.05.2023 na vedomie.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech. 17. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP). 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 30.06.2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 13.04.2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobkyňa pred vznikom invalidity, pred 23.10.2017 nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, a to najmenej 15 rokov. 25. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 29. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

32. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 33. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

34. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

36. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

38. Kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa prvej a tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorým žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

39. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie jemu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého správnou žalobou, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (účinnosť nadobudol od 01.01.2004) v spojení s právnou úpravou zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a svoju úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, dostatočne odôvodnil.

prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti. 41. Zásadnou otázkou pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je posúdenie, či žiadateľka o invalidný dôchodok kumulatívne splnila podmienky nároku na invalidný dôchodok uvedené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vychádzajúc z citovanej právnej úpravy kasačný súd námietku žalobkyne, ktorou namietala absenciu odôvodnenia uznania invalidity od 23.10.2017 z dôvodu, že závažnými zdravotnými ťažkosťami duševného charakteru trpela podstatne skôr, od roku 2015, kasačný súd vyhodnotil za nedôvodnú. Kasačný súd z posudkovej dokumentácie zistil, že žalobkyňa bola v minulosti opakovane, niekoľkokrát, posudzovaná posudkovými lekármi sociálneho poistenia na základe žiadostí o invalidný dôchodok, a to zo dňa: 04.07.2016, 25.07.2016, 19.12.2017, 22.01.2018 a zo dňa 15.08.2019. Z lekárskych správ založených v posudkových spisoch Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, bolo preukázateľne zistené, že žiadateľka

Na základe doterajšieho priebehu a objektívneho nálezu je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia 35 %. Ostatné ochorenia boli posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované, neodôvodňovali percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Počas posudzovania zdravotného stavu žiadateľky o invalidný dôchodok (žiadosť zo dňa 25.07.2016) posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 06.12.2016 zistil, že nové doložené nálezy zo psychologického vyšetrenia zo dňa 09.11.2016 a videogastroskopického vyšetrenia zo dňa 21.10.2016 neboli dôvodom na zmenu posudku a pre duševné choroby a poruchy správania opäť určil podľa kapitoly V, položka 3 písm. a/ 35 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žiadateľka nebola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. V súvislosti s uvedenou kasačnou námietkou je potrebné ustáliť záver, podľa ktorého nebolo úlohou posudkových lekárov sociálneho poistenia realizovať genézu rozhodujúceho zdravotného postihnutia

rozhodovali. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.

V Bratislave dňa 12. septembra 2023