← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 4. 2025

6Ssk/101/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200420.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
PO-7Sa/17/2022
IČS
8022200420
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: U. X., adresa trvalého pobytu: U. XXX, Ľ., dátum narodenia: XX. Y. XXXX, zastúpeného: VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Mlynská 27, Košice, IČO: 55968058, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. PO-7Sa/17/2022-69 zo dňa 27. mája 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 27. mája 2024, č. k. PO-7Sa/17/2022-69 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“) zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobcovi podľa § 70, § 71 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) od 10. februára 2022 odníma invalidný dôchodok. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. od 10. februára 2022 odníma invalidný dôchodok.

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán odňal žalobcovi invalidný dôchodok z dôvodu, že mu zanikol nárok na dávku, pretože prestal spĺňať zákonom stanovené podmienky uvedené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Vychádzal pritom z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Prešov z 24. novembra 2021 (ďalej len „posudok z 24. novembra 2021“), podľa ktorého žalobca nie je od 24. novembra 2021 invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal, o odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené v predchádzajúcom bode (žalovaný výrok rozhodnutia zmenil tak, že odkaz na právnu normu doplnil aj o ustanovenia § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z.). 3. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že uviedol, že (i) po podaní odvolania žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky

Prešov v posudku zo dňa 2. marca 2022 zotrval na svojom pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobcu; (ii) následne zdravotný stav žalobcu posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, ktorý vo svojom posudku zo dňa 28. apríla 2022 (ďalej len „posudok z 28. apríla 2022“) skonštatoval, že žalobca bol od septembra 2018 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% pre náhodne zachytený nádor pravej obličky, na ktorý bol dňa 10. júla 2018 operovaný; (iii) podľa posudku z 28. apríla 2022 však kontrolné vyšetrenia dokumentujú stabilizáciu stavu, bez recidívy základného ochorenia v mieste resekcie, s primeraným nálezom v oblasti ostatného parenchýmu pravej aj ľavej obličky, bez postihnutia lymfatických uzlín a vzdialených metastáz, bez nutnosti onkologickej liečby, v dispenzarizácii onkourologickej ambulancie; nefrologickým vyšetrením bola dokumentovaná hraničná glomerulárna filtrácia, bez retencie dusíkatých katabolitov, s negatívnym močovým syndrómom, bez hypertenzie a anémie.; (iv) vychádzajúc z uvedeného posudkový lekár v posudku z 28. apríla 2022 uzavrel, že stav

naďalej nevyžaduje liečbu, pričom ochorenie je naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, v dolnej hranici referenčného rozmedzia pre plne stabilizovaný stav po takmer štyroch rokoch od operačného parciálneho odstránenia pravej obličky napadnutej nádorom zo svetlých buniek v T1aN0M0 štádiu; (v) iné zdravotné ochorenia neboli posudkovo závažné, a preto posudkový lekár nezistil dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.

4. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že (i) na úvod artikuloval základnú premisu, a teda, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske znalosti vo veciach sociálneho poistenia, pričom dokazovanie je v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.); (ii) uviedol, že podľa jeho názoru v konaní neboli, ani po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu akékoľvek objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho zistil žalovaný, a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu; (iii) čo sa týka rozhodujúceho zdravotného postihnutia zdôraznil, že toto je podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. ohodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí od 30% až 50%, pričom z lekárskych posudkov vyplynula stabilizácia toho ochorenia, bez postihnutia

lymfatických uzlín a vzdialených metastáz, absencia ďalších negatívnych javov a stav podľa posudkových lekárov nevyžaduje liečbu; (iv) konštatoval, že uvedené ani podľa správneho súdu nesvedčí o potrebe zvýšenia pôvodne stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a naopak, z obsahu lekárskych posudkov nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vyššie uvedené závery posudkových lekárov; (v) čo sa týka ostatných zdravotných postihnutí správny súd konštatoval, že „ .

. . V tejto súvislosti však z lekárskeho posudku, ani z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, prečo aj napriek vyššie uvedenému niektoré diagnózy (napr. degeneratívne zmeny ľavého kolenného kĺbu) neodôvodňovali navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 1 až 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

Keďže však, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nezistil žiadne pochybenie pokiaľ ide o stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a následne ani jeho percentuálne ohodnotenie - v tomto prípade 30%, ani prípadné navýšenie tejto miery o maximálne prípustných 10%, by vzhľadom na podmienku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalobkyni vo výsledku neprivodil zmenu záveru o nesplnení podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. Zjednodušene, žalobkyňa by ani v prípade maximálneho navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ostatné zdravotné postihnutia v konečnom dôsledku nedosiahla priznanie invalidného dôchodku.“; (vi) správny súd následne uzavrel, že „Zdravotný stav žalobkyne bol v konaní posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že posudkoví lekári posúdili zdravotný stav žalobkyne na základe všetkých odborných nálezov, ktoré mali k dispozícii, a tieto riadne vyhodnotili a svoje závery náležite zdôvodnili.“.

5. O trovách rozhodol správny súd podľa § 168 tak, že tieto žalobcovi nepriznal, pretože nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a žalovanému ich nepriznal, keďže v konaní mu nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

6. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil (i) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a (ii) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). 7. Žalobca v kasačnej sťažnosti dôvodil, že (i) nenastali dôvody na odňatie invalidného dôchodku žalobcovi; zo strany žalovaného došlo k odňatiu invalidného dôchodku aj napriek navýšeniu počtu diagnóz a vo všeobecnosti zhoršenému zdravotnému stavu oproti poslednému posúdeniu zo strany žalovaného; (ii) zdôraznil, že žalovaný všetky ostatné diagnózy (Pozn. nad rámec rozhodujúceho zdravotného postihnutia) žalobcu vyhodnotil ako posudkovo bezvýznamné, pričom žalobca napádal nepreskúmateľnosť a absenciu riadneho vyhodnotenia týchto diagnóz aj z pohľadu postupu v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; (iii)

uviedol, že napríklad stanovením miery poklesu pre ortopedickú diagnózu správny orgán potvrdil, že v prípade žalobcu skutočne dochádza z dôvodu tejto diagnózy k miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť; (iv) následne konštatoval, že „Aj napriek tomu, že správny súd vzhliadol predmetné pochybenie a v podstate uznal, že napádané rozhodnutie žalovaného trpí vadou nedostatočného odôvodnenia a vyporiadania sa s ostatnými diagnózami žalobkyne, predmetné pochybenie považoval za akceptovateľné, keďže správny súd považoval zníženie miery poklesu pri stanovenej rozhodujúcej diagnóze a jej percentuálneho vyjadrenia za

správne. Teda v konečnom dôsledku aj za naplnenia dôvodov na zrušenie predmetného rozhodnutia z dôvodu jeho vadnosti súd konštatoval, že toto pochybenie je v poriadku, keďže to podľa názoru súdu nebude mať dopad na rozhodnutie správneho orgánu, keďže žalobkyňa nedosiahne potrebnú mieru poklesu, aby bola považovaná za invalidnú.“; (v) v uvedenom vzhliadol rozpore so zásadou ex iniuria ius non oritur, čo malo viesť k odopretiu spravodlivosti; (vi) poukazujúc na tento „exces“ - priamy rozpor odôvodnenia rozhodnutia s jeho výrokovou časťou, žalobca skonštatoval, že napadnutý rozsudok nemôže naplňovať ani požiadavku na dostatočné a kvalitné odôvodnenie rozhodnutia; (vii) v tejto súvislosti poukázal na judikatúru ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky, v závere konštatujúc, že „V zmysle vyššie uvedeného je žalobkyňa toho názoru, že rozhodnutie správneho súdu nenapĺňa ani kvalitatívne požiadavky pre odôvodnenie rozhodnutia.“. 8. Žalobca žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie,

eventuálne, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 13. augusta 2024, v ktorom v podstatnom uviedol, že je toho názoru, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný zotrval na vecnej správnosti svojho rozhodnutia tvrdiac, že postupoval v súlade so zákonom. S odkazom na uvedené navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 28. augusta 2024 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

10. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti žalobcu a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 11. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli najvyššieho správneho súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 656226 6557 0 zo dňa 7. júna 2022. Závery odôvodňujúce takýto postup (postup podľa § 190 SSP) sú vyjadrené v bode 2 až 5 vyššie.

III. B Aplikovateľné právne predpisy

14. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 16.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 17.

Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 19. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 20.

Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

21. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 22. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

23. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 24.

Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 29. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

31. V prejednávanej veci bolo predmetom prieskumu správneho súdu (i) prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán odňal žalobcovi invalidný dôchodok z dôvodu, že mu zanikol nárok na dávku, pretože prestal spĺňať zákonom stanovené podmienky uvedené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., vychádzajúc pritom z posudku z 24. novembra 2021, podľa ktorého žalobca nie je od 24. novembra 2021 invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a (ii) preskúmavané rozhodnutie, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. 32. Žalovaný v podstatnom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov v posudku zo dňa 2. marca 2022 zotrval na svojom pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobcu; (ii) zdravotný stav žalobcu potom posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý v posudku z 28.

apríla 2022 skonštatoval, že žalobca bol od septembra 2018 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre náhodne zachytený nádor pravej obličky, na ktorý bol dňa 10. júla 2018 operovaný, avšak kontrolné vyšetrenia dokumentujú stabilizáciu stavu, bez recidívy základného ochorenia v mieste resekcie, s primeraným nálezom v oblasti ostatného parenchýmu pravej aj ľavej obličky, bez postihnutia lymfatických uzlín a vzdialených metastáz, bez nutnosti onkologickej liečby, v dispenzarizácii onkourologickej ambulancie; nefrologickým vyšetrením bola dokumentovaná hraničná glomerulárna filtrácia, bez retencie dusíkatých katabolitov, s negatívnym močovým syndrómom, bez hypertenzie a anémie.; (iii) vychádzajúc z uvedeného posudkový lekár uzavrel, že stav naďalej nevyžaduje liečbu, pričom ochorenie je naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, v dolnej hranici referenčného rozmedzia pre plne stabilizovaný stav po takmer štyroch rokoch od operačného parciálneho odstránenia pravej obličky napadnutej nádorom zo svetlých buniek v T1aN0M0 štádiu; (iv)

iné zdravotné ochorenia neboli posudkovo závažné, a preto posudkový lekár nezistil dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 33. Žalobca predovšetkým vyjadril nesúhlas s postupom posudkových lekárov, ktorí pristúpili k zníženiu percentuálnej miery na 30 % (dolná hranica), ktorá skutočnosť sa následne prejavila v odňatí invalidného dôchodku. Žalobca s takýmto postupom vyjadril nesúhlas primárne s dôrazom na nepriaznivý zdravotný stav a ďalšie posudkovými lekármi nedostatočne zhodnotené zdravotné postihnutia.

34. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 35. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu preskúmavaného rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobcu nie je daný dôvod na zotrvanie na pôvodne stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

36. Posudkoví lekári vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu konštatovali, že týmto je zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XI - choroby močovej sústavy, oddiel A - postihnutie obličiek, položka 7 - zhubný nádor obličky, písmeno b) - po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) prílohy číslo 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili na 30 %, a to s ohľadom na stabilizáciu stavu, bez recidívy základného ochorenia, bez postihnutia lymfatických uzlín a vzdialených metastáz, bez nutnosti onkologickej liečby, v dispenzarizácii onkourologickej ambulancie. Posudkoví lekári konštatovali, že nefrologickým vyšetrením je dokumentovaná hraničná glomerulárna filtrácia, bez retencie dusíkatých katabolitov, s negatívnym močovým syndrómom, bez hypertenzie a anémie. Uzavreli teda, že stav naďalej nevyžaduje liečbu, je stabilizovaný (aj po takmer štyroch rokoch od operačného parciálneho odstránenia pravej obličky napadnutej nádorom zo svetlých buniek v T1aN0M0 štádiu).

37. Posudkoví lekári posudzovali aj ďalšie zdravotné postihnutia žalobcu, pričom konštatovali, že (i) panická porucha neznižuje psychické schopnosti a pracovnú činnosť, ktorá je zároveň súčasťou psychosociálnej rehabilitácie, resocializácie a reintegrácie; (ii) dôvodili, že psychická porucha je v ľahkej forme ochorenia a nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; (iii) dokumentovaná osteopénia nie je podľa posudkových lekárov posudkovo závažným ochorením, (iv) degeneratívne zmeny ľavého kolenného kĺbu druhého stupňa bez funkčnej poruchy ľavého kolenného kĺbu sú podľa posudkových lekárov posudkovo nezávažné ochorenie, nemajúce vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; (v) čo sa týka degeneratívnych zmien bedrových kĺbov, tieto boli prvýkrát dokumentované v ortopedických vyšetreniach zo dňa 15. decembra 2021 a 26. januára 2022, a boli zaslané na posudkové zhodnotenie v rámci odvolacieho konania. Jedná sa teda o nové diagnostické závery, bez splnenia podmienok dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a zároveň sa jedná o ľahký stupeň funkčného

postihnutia; (vi) bolesť v driekovokrížnej oblasti chrbtice, ako aj Tietzov syndróm vpravo a Gilbertovu chorobu vyhodnotili posudkoví lekári ako postihnutia, ktoré nemajú vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

38. V súvislosti s posúdením ďalších zdravotných postihnutí žalobcu správny súd konštatoval, že „V tejto súvislosti však z lekárskeho posudku, ani z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, prečo aj napriek vyššie uvedenému niektoré diagnózy (napr. degeneratívne zmeny ľavého kolenného kĺbu) neodôvodňovali navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 1 až 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

Keďže však, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nezistil žiadne pochybenie pokiaľ ide o stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a následne ani jeho percentuálne ohodnotenie - v tomto prípade 30%, ani prípadné navýšenie tejto miery o maximálne prípustných 10%, by vzhľadom na podmienku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalobkyni vo výsledku neprivodil zmenu záveru o nesplnení podmienok pre priznanie invalidného

dôchodku. Zjednodušene, žalobkyňa by ani v prípade maximálneho navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ostatné zdravotné postihnutia v konečnom dôsledku nedosiahla priznanie invalidného dôchodku.“. Uzavrel teda, že „Ďalšie odstraňovanie vyššie uvedeného nedostatku, by tak podľa názoru správneho súdu iba viedlo k formálnemu zopakovaniu konania, ktoré by vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo dospieť k záverom odlišným od tých aktuálnych.“ (viď body 23 a 24 napadnutého rozsudku).

39. Správnosť vyššie uvedeného záveru namietal žalobca, tvrdiac, že „Aj napriek tomu, že správny súd vzhliadol predmetné pochybenie a v podstate uznal, že napádané rozhodnutie žalovaného trpí vadou nedostatočného odôvodnenia a vyporiadania sa s ostatnými diagnózami žalobkyne, predmetné pochybenie považoval za akceptovateľné, keďže správny súd považoval zníženie miery poklesu pri stanovenej rozhodujúcej diagnóze a jej percentuálneho vyjadrenia

za správne. Teda v konečnom dôsledku aj za naplnenia dôvodov na zrušenie predmetného rozhodnutia z dôvodu jeho vadnosti súd konštatoval, že toto pochybenie je v poriadku, keďže to podľa názoru súdu nebude mať dopad na rozhodnutie správneho orgánu, keďže žalobkyňa nedosiahne potrebnú mieru poklesu, aby bola považovaná za invalidnú.“.

40. Najvyšší správny súd považoval námietku žalobcu (viď predchádzajúci bod), ktorá je námietkou jadrovou vo vzťahu k celej jeho argumentácii obsiahnutej v kasačnej sťažnosti, za neopodstatnenú. Správny súd posúdil podľa kasačného súdu vec správne, aplikujúc pritom ustanovenie § 71 ods. 6 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Zjednodušene povedané, pokiaľ bola posudkovými lekármi miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na úrovni 30 %, potom (rešpektujúc 10 % - ný limit podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.) nemohol u žalobcu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presiahnuť 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo by zakladalo jeho status podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

41. V súvislosti s konštatovaním uvedeným v predchádzajúcom bode najvyšší správny súd uvádza, že s ohľadom na jeho skoršie závery (viď body 34 až 36 vyššie) nemal dôvod spochybňovať ani (i) určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkovými lekármi, ani (ii) skutočnosť, že ďalšie zdravotné postihnutia nemali potenciál v čase posudzovania byť posúdené ako rozhodné zdravotné postihnutie.

42. Najvyšší správny súd teda dospel k záveru, že u žalobcu za daného stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli posudkoví lekári k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

43. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. apríla 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/101/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik