6Ssk/101/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: U. X., adresa trvalého pobytu: U. XXX, Ľ., dátum narodenia: XX. Y. XXXX, zastúpeného: VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Mlynská 27, Košice, IČO: 55968058, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. PO-7Sa/17/2022-69 zo dňa 27. mája 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) od 10. februára 2022 odníma invalidný dôchodok. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. od 10. februára 2022 odníma invalidný dôchodok.

Prešov v posudku zo dňa 2. marca 2022 zotrval na svojom pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobcu; (ii) následne zdravotný stav žalobcu posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, ktorý vo svojom posudku zo dňa 28. apríla 2022 (ďalej len „posudok z 28. apríla 2022“) skonštatoval, že žalobca bol od septembra 2018 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% pre náhodne zachytený nádor pravej obličky, na ktorý bol dňa 10. júla 2018 operovaný; (iii) podľa posudku z 28. apríla 2022 však kontrolné vyšetrenia dokumentujú stabilizáciu stavu, bez recidívy základného ochorenia v mieste resekcie, s primeraným nálezom v oblasti ostatného parenchýmu pravej aj ľavej obličky, bez postihnutia lymfatických uzlín a vzdialených metastáz, bez nutnosti onkologickej liečby, v dispenzarizácii onkourologickej ambulancie; nefrologickým vyšetrením bola dokumentovaná hraničná glomerulárna filtrácia, bez retencie dusíkatých katabolitov, s negatívnym močovým syndrómom, bez hypertenzie a anémie.; (iv) vychádzajúc z uvedeného posudkový lekár v posudku z 28. apríla 2022 uzavrel, že stav

4. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že (i) na úvod artikuloval základnú premisu, a teda, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske znalosti vo veciach sociálneho poistenia, pričom dokazovanie je v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.); (ii) uviedol, že podľa jeho názoru v konaní neboli, ani po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu akékoľvek objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho zistil žalovaný, a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu; (iii) čo sa týka rozhodujúceho zdravotného postihnutia zdôraznil, že toto je podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. ohodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí od 30% až 50%, pričom z lekárskych posudkov vyplynula stabilizácia toho ochorenia, bez postihnutia

. . V tejto súvislosti však z lekárskeho posudku, ani z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, prečo aj napriek vyššie uvedenému niektoré diagnózy (napr. degeneratívne zmeny ľavého kolenného kĺbu) neodôvodňovali navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 1 až 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že posudkoví lekári posúdili zdravotný stav žalobkyne na základe všetkých odborných nálezov, ktoré mali k dispozícii, a tieto riadne vyhodnotili a svoje závery náležite zdôvodnili.“.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

uviedol, že napríklad stanovením miery poklesu pre ortopedickú diagnózu správny orgán potvrdil, že v prípade žalobcu skutočne dochádza z dôvodu tejto diagnózy k miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť; (iv) následne konštatoval, že „Aj napriek tomu, že správny súd vzhliadol predmetné pochybenie a v podstate uznal, že napádané rozhodnutie žalovaného trpí vadou nedostatočného odôvodnenia a vyporiadania sa s ostatnými diagnózami žalobkyne, predmetné pochybenie považoval za akceptovateľné, keďže správny súd považoval zníženie miery poklesu pri stanovenej rozhodujúcej diagnóze a jej percentuálneho vyjadrenia za

eventuálne, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 13. augusta 2024, v ktorom v podstatnom uviedol, že je toho názoru, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný zotrval na vecnej správnosti svojho rozhodnutia tvrdiac, že postupoval v súlade so zákonom. S odkazom na uvedené navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

10. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti žalobcu a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 11. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli najvyššieho správneho súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 656226 6557 0 zo dňa 7. júna 2022. Závery odôvodňujúce takýto postup (postup podľa § 190 SSP) sú vyjadrené v bode 2 až 5 vyššie.

III. B Aplikovateľné právne predpisy

15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 16.

Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 19. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 20.

21. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 22. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

31. V prejednávanej veci bolo predmetom prieskumu správneho súdu (i) prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán odňal žalobcovi invalidný dôchodok z dôvodu, že mu zanikol nárok na dávku, pretože prestal spĺňať zákonom stanovené podmienky uvedené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., vychádzajúc pritom z posudku z 24. novembra 2021, podľa ktorého žalobca nie je od 24. novembra 2021 invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a (ii) preskúmavané rozhodnutie, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. 32. Žalovaný v podstatnom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov v posudku zo dňa 2. marca 2022 zotrval na svojom pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobcu; (ii) zdravotný stav žalobcu potom posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý v posudku z 28.

iné zdravotné ochorenia neboli posudkovo závažné, a preto posudkový lekár nezistil dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 33. Žalobca predovšetkým vyjadril nesúhlas s postupom posudkových lekárov, ktorí pristúpili k zníženiu percentuálnej miery na 30 % (dolná hranica), ktorá skutočnosť sa následne prejavila v odňatí invalidného dôchodku. Žalobca s takýmto postupom vyjadril nesúhlas primárne s dôrazom na nepriaznivý zdravotný stav a ďalšie posudkovými lekármi nedostatočne zhodnotené zdravotné postihnutia.

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 35. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu preskúmavaného rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobcu nie je daný dôvod na zotrvanie na pôvodne stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

36. Posudkoví lekári vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu konštatovali, že týmto je zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XI - choroby močovej sústavy, oddiel A - postihnutie obličiek, položka 7 - zhubný nádor obličky, písmeno b) - po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) prílohy číslo 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili na 30 %, a to s ohľadom na stabilizáciu stavu, bez recidívy základného ochorenia, bez postihnutia lymfatických uzlín a vzdialených metastáz, bez nutnosti onkologickej liečby, v dispenzarizácii onkourologickej ambulancie. Posudkoví lekári konštatovali, že nefrologickým vyšetrením je dokumentovaná hraničná glomerulárna filtrácia, bez retencie dusíkatých katabolitov, s negatívnym močovým syndrómom, bez hypertenzie a anémie. Uzavreli teda, že stav naďalej nevyžaduje liečbu, je stabilizovaný (aj po takmer štyroch rokoch od operačného parciálneho odstránenia pravej obličky napadnutej nádorom zo svetlých buniek v T1aN0M0 štádiu).

postihnutia; (vi) bolesť v driekovokrížnej oblasti chrbtice, ako aj Tietzov syndróm vpravo a Gilbertovu chorobu vyhodnotili posudkoví lekári ako postihnutia, ktoré nemajú vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Keďže však, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nezistil žiadne pochybenie pokiaľ ide o stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a následne ani jeho percentuálne ohodnotenie - v tomto prípade 30%, ani prípadné navýšenie tejto miery o maximálne prípustných 10%, by vzhľadom na podmienku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalobkyni vo výsledku neprivodil zmenu záveru o nesplnení podmienok pre priznanie invalidného

39. Správnosť vyššie uvedeného záveru namietal žalobca, tvrdiac, že „Aj napriek tomu, že správny súd vzhliadol predmetné pochybenie a v podstate uznal, že napádané rozhodnutie žalovaného trpí vadou nedostatočného odôvodnenia a vyporiadania sa s ostatnými diagnózami žalobkyne, predmetné pochybenie považoval za akceptovateľné, keďže správny súd považoval zníženie miery poklesu pri stanovenej rozhodujúcej diagnóze a jej percentuálneho vyjadrenia

40. Najvyšší správny súd považoval námietku žalobcu (viď predchádzajúci bod), ktorá je námietkou jadrovou vo vzťahu k celej jeho argumentácii obsiahnutej v kasačnej sťažnosti, za neopodstatnenú. Správny súd posúdil podľa kasačného súdu vec správne, aplikujúc pritom ustanovenie § 71 ods. 6 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Zjednodušene povedané, pokiaľ bola posudkovými lekármi miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na úrovni 30 %, potom (rešpektujúc 10 % - ný limit podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.) nemohol u žalobcu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presiahnuť 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo by zakladalo jeho status podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

42. Najvyšší správny súd teda dospel k záveru, že u žalobcu za daného stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli posudkoví lekári k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. apríla 2025