6Ssk/10/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200330.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 74S/39/2021
- IČS
- 6021200330
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: J. T., narodená XX. F. XXXX, bytom v Q., Q. č. XXXX/X, právne zast.: JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 35, proti žalovanému: Veliteľstvo vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom vo Zvolene, Jána Jiskru č. 10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 25. júna 2021, Č. VVzS-267-1/2021-PrávSl, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. augusta 2022, č. k. 74S/39/2021-59, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 17. augusta 2022, č. k. 74S/39/2021-59, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25. júna 2021, Č. VVzS-267-1/ 2021-PrávSl, ktorým tento podľa § 145 ods. 1 a 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z. z.“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - disciplinárny rozkaz z 21. mája 2021, Č. : brvo-249-4/2021, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou z disciplinárneho previnenia podľa § 138 zákona č. 281/2015 Z. z., ktorého sa dopustila tým, že za deň 02. decembra 2020 predložila svojmu veliteľovi potvrdenie o ošetrení v zdravotníckom zariadení E.. D. J., PhD. vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.
D. Roosevelta v Banskej Bystrici s podpisom a pečiatkou zdravotníckeho zariadenia, ktoré jej bolo rozkazom veliteľa brigády riadenia vzdušných operácií v zmysle § 116 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z. z. na uvedený deň udelené služobné voľno do Mesta Trebišov, avšak z doručených písomných vyjadrení ošetrujúceho lekára vyplýva skutočnosť, že táto osoba nebola na ošetrení v uvedenom zdravotníckom zariadení, keďže dňa 02. decembra 2020 E.. D. J., H.. nepracoval, a to aj napriek tomu, že mala v uvedený deň vykonávať činnosť, ktorá súvisí s výkonom jej funkcie, čím porušila § 134 ods. 1 písm. a/ a c/ v spojení s § 132 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. a § 144 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z. z.“) a článok 20 ods. 8 Vnútorného organizačného poriadku č. brvo-EL2/14-6/2020. Podľa § 139 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z. z. bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie v podobe zníženia služobného platu o 15 % na 3 (tri) mesiace
formou zrážok zo služobného platu, ktorý jej bol priznaný ku dňu, v ktorom sa disciplinárneho previnenia dopustila. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 1 ods. 1, 2, § 139 ods. 1 písm. b/, § 139 ods. 2, § 141 ods. 1, 5, § 142 ods. 1, 2 zákona č. 281/2015 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o správnosti postupu a zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Nebolo sporné, že žalobkyňa predložila ako doklad o prekážke vo výkone služby potvrdenie o ošetrení u lekára, ktorý v deň ošetrenia
neordinoval. Námietku žalobkyne, že v predmetný deň nemala riadne nariadené zamestnanie vyhodnotil ako nedôvodnú, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyni bolo dodatočne udelené na predmetný deň služobné voľno, e-mailom vopred požiadala o jeho udelenie, veliteľ P.. O.. Q. E. vypovedal, že zamestnanie jej bolo nariadené telefonicky cestou priameho nadriadeného. Týmto bolo dostatočne preukázané, že žalobkyňa mala 02. decembra 2020 vykonávať činnosť, ktorá súvisí s výkonom jej funkcie.
Pri ukladaní sankcie boli do úvahy vzaté všetky skutočnosti, na ktoré je potrebné prihliadať pri ukladaní sankcie za disciplinárne previnenie podľa zákona č. 281/2015 Z. z. Žalovaný na rozdiel od žalobkyne vyhodnotil povahu skutku a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ako závažné previnenie aj s ohľadom na to, že bolo podozrenie, že predmetné konanie napĺňa znaky trestného činu, čo bolo predmetom vyšetrovania vojenskou políciou. Žalobkyňou navrhovanú moderáciu uloženej sankcie krajský súd nepovažoval za opodstatnenú, keď žalobkyňa tento návrh dostatočným spôsobom neodôvodnila. 4. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
II.
5. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 7. Aj s odkazom na obsah správnej žaloby uviedla, že výkon práce vykonávala podľa nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času a zamestnanie mimo rozvrhu pracovného času jej nebolo riadne nariadené ani rozkazom uložené. Poukázala na rozpory vo výpovedi P.. Q. E., ktorý na strane jednej tvrdil (do zápisu na vojenskej polícii), že žalobkyni výkon práce nariadil telefonicky a na strane druhej, že jej zamestnanie bolo nariadené priamym nadriadeným, ktorý v tom čase čerpal dovolenku. Tento rozpor nebol žalovaným vôbec odstránený, S.. R., ktorý mal žalobkyni oznámiť konanie zamestnania, vypočutý žalovaným nebol. Žalovaný v konaní nepredložil ani písomný rozkaz ktorým malo byť dodatočne zamestnanie nariadené. Podľa ustanovenia § 103 ods. 2 zákona č. 281/2018 Z. z. ak to povaha štátnej služby vyžaduje, veliteľ môže služobný čas rozvrhnúť aj nerovnomerne na jednotlivé týždne, pričom priemerný týždenný služobný čas nesmie v období najviac štyroch mesiacov presiahnuť ustanovený týždenný služobný čas. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas sa určuje spravidla na obdobie jedného mesiaca. S nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom musí byť profesionálny vojak oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže veliteľ určiť profesionálnemu vojakovi začiatok služobného času aj v čase kratšom ako tri dni. Žalobkyňa napriek tomu, že mala v rámci nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času voľno a bola neformálne informovaná (telefonicky), že by mala mať zamestnanie, žiadala o udelenie voľna k lekárovi. Žalobkyňa preukázateľne navštívila dvoch lekárov v Banskej Bystrici (nielen toho čo neordinoval, ale aj očnú lekárku) o čom predložila potvrdenia. Nadriadený veliteľ v rozpore s uvedenými objektívnymi skutočnosťami vyhodnotil konanie žalobkyne ako porušenie vojenskej disciplíny a začal disciplinárne konanie. Takéto konanie podľa žalobkyne nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia, pretože jej nielen riadnym spôsobom zamestnanie nariadené nebolo, ale objektívne preukázala prekážku v práci a požiadala o udelenie služobného voľna o čom predložila doklady. Všetky uvedené okolnosti prípadu pri ich samostatnom vyhodnotení, ako aj pri posúdení vo vzájomných súvislostiach logicky nemôžu viesť k záveru, že žalobkyňa sa disciplinárneho previnenia dopustila. Nadriadený veliteľ v disciplinárnom konaní nevyhodnotil a vôbec neprihliadol k žalobkyňou predloženým dôkazom, a teda nesprávne a neúplne zistil skutkový stav na základe ktorého nesprávne rozhodol. 8. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril.
IV.
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25. júna 2021, Č. VVzS-267-1/2021-PrávSl, ktorým tento podľa § 145 ods. 1 a 2 zákona č. 281/2015 Z. z. odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - disciplinárny rozkaz z 21. mája 2021, Č. : brvo-249-4/2021, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou z disciplinárneho previnenia bližšie špecifikovaného v bode 1 tohto rozsudku podľa § 138 zákona č. 281/2015 Z. z. a za ktoré bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie v podobe zníženia služobného platu o 15 % na 3 (tri) mesiace formou zrážok zo služobného platu, ktorý jej bol priznaný ku dňu, v ktorom sa disciplinárneho previnenia
dopustila. 15. Zákon č. 281/2015 Z. z. upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov s tým, že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon (§ 1 ods. 1, 2).
16. Podľa § 134 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona č. 281/2015 Z. z., profesionálny vojak je povinný a/ dodržiavať služobnú disciplínu, c/ vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne, v určenom služobnom čase a v medziach
svojho oprávnenia; 17. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., služobná disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, právne záväzné akty Európskej únie, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vojenskú prísahu. Služobná disciplína je aj povinnosť dodržiavať vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny veliteľov, Etický kódex profesionálneho vojaka, vojenské predpisy, služobné predpisy a ostatné interné predpisy, s ktorými bol profesionálny vojak riadne oboznámený.
18. Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., profesionálny vojak je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. 19. Podľa § 138 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo nesplnenie základných povinností veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení profesionálneho vojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom; zavineným porušením alebo nesplnením základných povinností a zavineným porušením zákazov alebo obmedzení sa rozumie úmyselné konanie alebo nedbanlivostné konanie veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo opomenutie konania veliteľom alebo profesionálnym vojakom.
20. Podľa § 139 ods. 1 písm. b/ zákona č. 281/2015 Z. z., za disciplinárne previnenie sa profesionálnemu vojakovi uloží disciplinárne opatrenie, ktorým je zníženie služobného platu až o 15% najdlhšie na šesť mesiacov formou zrážok zo služobného platu, ktorý mu bol priznaný ku dňu, v ktorom sa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil.
21. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., disciplinárne konanie je súhrn procesných úkonov vykonávaných veliteľom s cieľom zistiť, či sú splnené podmienky na uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie.
22. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci a navrhovať dôkazy.
23. Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu disciplinárneho previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj profesionálneho vojaka k plneniu služobných povinností.
24. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného preukázané, že - vojenská polícia uznesením z 13. apríla 2021 odovzdala vec týkajúcu sa žalobkyne veliteľovi brigády riadenia vzdušných síl ako orgánu príslušnému na disciplinárne konanie, keď výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že vo vzťahu ku skutku spáchaného žalobkyňou nejde o trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť disciplinárnym previnením podľa § 138 zákona č. 281/2015 Z. z. - prvostupňový správny orgán následne dňa 19. mája 2021 vydal upovedomenie o začatí disciplinárneho konania (žalobkyňa predmetné upovedomenie prevzala dňa 19. mája 2021) - žalobkyňa nadväzne na predmetné upovedomenie odkázala na svoje skôr podané vyjadrenie z 25. marca 2021, ktoré urobila pred vojenskou políciou - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 21. mája 2021 uznal žalobkyňu vinnou z disciplinárneho previnenia, za ktoré jej bolo uložené disciplinárne opatrenie v podobe zníženia
služobného platu o 15 % na 3 (tri) mesiace formou zrážok zo služobného platu, ktorý jej bol priznaný ku dňu, v ktorom sa disciplinárneho previnenia dopustila - na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím z 25. júna 2021 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 21. mája 2021.
25. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. 26. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietala, že v rozhodný deň, t. j. 02. decembra 2020 mala v rámci nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času voľno a pokiaľ jej nebolo riadnym spôsobom na uvedený deň nariadené zamestnanie, nemohla sa dopustiť disciplinárneho previnenia. V tomto smere najvyšší správny súd aj s odkazom na výpoveď kpt. O.. E. (veliteľa 7. roty) z 08. apríla 2021 a evidovanú pod číslom ČVS: VP-5/OPV-ZV-2021 uskutočnenú v rámci v danom čase ešte prebiehajúceho vyšetrovania vojenskou políciou mal preukázané, že žalobkyňa na základe trojmesačného plánu nemala vopred naplánované zamestnanie; zamestnanie na deň 02. decembra 2020 jej P.. O..
E. nariadil telefonicky cestou jej priameho nadriadeného. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej priamy nadriadený (S.. O.) v danom čase čerpal dovolenku, najvyšší správny súd uvádza, že v zmysle výpisu z písomného vojenského rozkazu veliteľa práporu rádiolokačného prieskumu na spresnenie výkonu štátnej služby z 20. októbra 2020, číslo brvo-EL-2/5-235/2020 bol poverený zastupovaním S.. R., veliteľ 1. skupiny analýz, a teda tento sa stal priamym nadriadeným aj v 2. skupine analýz, do ktorej bola zaradená aj žalobkyňa. Zároveň najvyšší správny súd dodáva, že samotná žalobkyňa prvotne už vo výpovedi pred vojenskou políciou z 25. marca 2021 číslo ČVS: VP-5/OPV-ZV-2021 uviedla, že jej kolega S. W. dňa 27. novembra 2020 oznámil, že dňa 02. decembra 2020 sa uskutoční preskúšanie na výkon služby v pohotovostnom systéme (POSY) na základe čoho si na deň 02. decembra 2020 požiadala o udelenie služobného voľna.
Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobkyňa sa o rozkaze dozvedela aj v dostatočnom časovom predstihu, t. j. 27. novembra 2020, ktorú skutočnosť následne podporuje aj to, že žalobkyňa na deň 02. decembra 2020 požiadala o udelenie služobného voľna; v opačnom prípade by totiž nemala žiaden relevantný dôvod na jeho žiadanie.
27. Nadväzne na vyššie uvádzané skutočnosti najvyšší správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ žalobkyňa požiadala o udelenie služobného voľna na deň 02. decembra 2020, ktorej žiadosti bolo následne a dodatočne vyhovené (výpis z písomného vojenského rozkazu veliteľa práporu rádiolokačného prieskumu na spresnenie výkonu štátnej služby z 03. decembra 2020, číslo brvo-EL-2/5-268/2020), potom sa na žalobkyňu vzťahoval článok 20 ods. 8 Vnútorného organizačného poriadku číslo brvo-EL-2/14-6/2020, v zmysle ktorého prekážku v práci a jej trvanie je PrV a zamestnanec povinný preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v dĺžke trvania do 3 (troch) pracovných dní odo dňa vzniku prekážky. Žalobkyňa v tomto smere predložila priepustku opatrenú pečiatkou E.. D. J., Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta, Banská Bystrica. Predmetná priepustka mala preukazovať, že žalobkyňa v rozhodný deň, t. j. dňa 02. decembra 2020 bola ošetrená u menovaného
lekára s tým, že túto skutočnosť žalobkyňa potvrdila vo výpovedi pred vojenskou políciou z 25. marca 2021 číslo ČVS: VP-5/OPV-ZV-2021, keď uviedla, že bola u E.. D. J. fyzicky ošetrená. Následne, na základe preverenia čerpania služobného voľna u podriadených za mesiac december 2020, bolo zistené, že žalobkyňa u menovaného E.. D. J. dňa 02. decembra 2020 ošetrená nebola, ktorú skutočnosť potvrdil samotný E.. D. J., uvádzajúc, že dňa 02. decembra 2020 cit.: „ (.
. .) nepracoval, nebola mnou táto osoba (žalobkyňa; pozn. súdu) vyšetrená. Taktiež v nemocničnom informačnom systéme nie je evidencia o jej vyšetrení v tento deň.“ Za takto preukázaných skutočností, možno dospieť k záveru, že žalobkyňa sa dopustila porušenia vyššie označeného článku 20 ods. 8 Vnútorného poriadku, keď v stanovenej lehote do 3 (troch) pracovných dní odo dňa vzniku prekážky nepreukázala hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti prekážku v práci.
Pokiaľ žalobkyňa dodatočne (t. j. po uplynutí vnútorným poriadkom stanovenej lehoty) doložila priepustku iného ošetrujúceho lekára, a preukazujúcu, že sa žalobkyňa dňa 02. decembra 2020 podrobila aj inému lekárskemu vyšetreniu, než ktorým deklarovala prekážku v práci, tak táto skutočnosť nič nemení na tom, že porušila článok 20 ods. 8 Vnútorného poriadku. Dodatočné doloženie ďalšej priepustky môže mať podľa názoru najvyššieho správneho súdu vplyv na výšku, respektíve druh uloženého disciplinárneho opatrenia, nie však na samotnú zodpovednosť, nakoľko sa jednak žalobkyňa preukázateľne dopustila porušenia interného predpisu (pozri § 132 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z.) a jednak za disciplinárne previnenie sa rozumie zavinené porušenie alebo nesplnenie základných povinností veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení profesionálneho vojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom s tým, že pod pojmom zavineným porušením alebo nesplnením základných povinností a zavineným porušením zákazov alebo obmedzení sa rozumie úmyselné konanie
alebo nedbanlivostné konanie veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo opomenutie konania veliteľom alebo profesionálnym vojakom (pozri § 138 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z.). Z obsahu administratívneho spisu ani z vyjadrení žalobkyne zároveň nevyplýva, že by táto nebola oboznámená s príslušným interným predpisom - vnútorným organizačným poriadkom (a s jeho článkom 20 ods. 8), ktorého porušenie sa primárne kladie žalobkyni za vinu.
28. Možno uzavrieť, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) bolo vydané v súlade so zákonom, pred jeho vydaním si správny orgán obstaral všetky podklady nevyhnutné pre rozhodnutie, rovnako žalobkyni bol poskytnutý procesný priestor na vyjadrenie sa k veci a tiež návrh dôkazov tak ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z.
29. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 31. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 12. septembra 2023