6Ssk/10/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 30. októbra 2024, č. k. 17Sas/7/2023-46 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18. septembra 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X,. ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/ 2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 09. januára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X.. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok zo 04. novembra 2022. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71, § 153 ods. 5 a § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobcu nemožno považovať za invalidného. U žalobcu bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie - Choroby dýchacej sústavy, choroby dolných ciest dýchacích, iné choroby pľúc a pohrudnice, ľahký stupeň (dýchavica presahujúca obvyklú mieru pri stredne ťažkom zaťažení (napríklad rýchla chôdza 5-6 km/h, stredne ťažká telesná práca) podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, položka č. 7, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (z rozpätia 10 - 30 %) s tým, že takto ustálenú percentuálnu mieru podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. navýšili o ďalších 10 % pre ostatné zdravotné postihnutia. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zohľadnili všetky žalobcom predložené lekárske správy, ich lekárske správy vyhodnotil ako náležite odôvodnené bez obsahových rozporov. Rovnako postup posudkového lekára žalovanej, ktorý posúdil žalobcu v jeho neprítomnosti aj s ohľadom na § 293eur zákona č. 461/2003 Z.z. vyhodnotil ako zákonný. Rozhodnutie žalovanej považoval za riadne odôvodnené. 4. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 7.

Posudok posudkového lekára nesmie vnášať pochybnosti o komplexnom posúdení zdravotného stavu žiadateľa, musí obsahovať logické úsudky a dostatočné dôvody, ktoré viedli posudkového lekára k danému záveru. Posúdené musí byť nielen rozhodujúce zdravotné postihnutie osoby, ale aj závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Úlohou správneho súdu je tak skúmanie toho, či posudky ako podklad rozhodnutia o invalidnom dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.

LU abscendens (verif. usg), histolog. subkutánny granulóm cudzích telies, Sy paroxyzmálnej tachykardie v dok., Exogénna obezita, Syndróm canalis carpi bilat., Adaptačné poruchy s depresívno-úzkostným obrazom, Neorganická dyssomnia. K tomu žalobca uvádzal, že zaradená podľa kvalifikačných znakov uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. bola len prvá z uvedených diagnóz, ostatné

Vo vzťahu k ostatným diagnózam žalobca namietal, že pri nich sú závery posudkového lekára obsiahnuté len na 3 riadkoch a že nie sú posudkovo zhodnotené v zmysle prílohy č. 4 zákona č. 461/ 2003 Z.z. Žalobca výslovne namietal, že nemožno dospieť k záveru, že by odborný posudok zo 14. septembra 2023, ktorý bol podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, obsahoval všetky relevantné údaje o zdravotnom stave žalobcu a o ich vplyve na pracovnú schopnosť, a to vyčerpávajúcim, konkrétnym, zrozumiteľným, presvedčivým a logickým spôsobom tak, aby bolo možné jeho závery z hľadiska úplnosti i z hľadiska závažných zdravotných ťažkostí žalobcu preskúmať. Nie je vôbec zrejmé, ako sa ostatné ochorenia u žalobcu prejavujú, najmä aký konkrétny vplyv majú na zníženie jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18. septembra 2023, Číslo: 670526 6238 0, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 09. januára 2023 o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo 04. novembra 2022. 19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 20. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 21. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

23. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 24. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

27. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový spis žalovanej, mal preukázané, že - žalobca dňa 09. novembra 2022 požiadal o invalidný dôchodok [žiadosť spísaná dňa 04. novembra 2022; invalidný dôchodok žiadal priznať od 14. decembra 2021],

Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou], - na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu z 09. januára 2023 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zotrval na svojich záveroch (Lekársky posudok zo 04. novembra 2022) a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobcu posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 14. septembra 2023 [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dospel k zhodnému záveru, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

§ 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 18. septembra 2023 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 09. januára 2023. 30. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne pre zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to nadväzujúceho možného zvýšenia percentuálnej miery. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že žalobcovi bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie (zhodne) určené Choroby dýchacej sústavy, choroby dolných ciest dýchacích, iné choroby pľúc a pohrudnice, ľahký stupeň (dýchavica presahujúca obvyklú mieru pri stredne ťažkom zaťažení (napríklad rýchla chôdza 5-6 km/h, stredne ťažká telesná práca) podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, položka č. 7, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom príslušní posudkoví lekári u žalobcu stanovili percentuálnu mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 30 %, čo je maximálna horná hranica z percentuálnej sadzby 10 - 30 %. Z uvedeného je zrejmé, že za uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie mohol žalobca „získať“ maximálne 30 %. Rovnako za ostatné zdravotné postihnutia bolo možné v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. navýšiť percentuálnu mieru maximálne o ďalších 10 %, čo napokon v tu prejednávanej veci príslušní posudkoví lekári aj učinili.

Z lekárskej správy zo 14. septembra 2023 tvoriacej podklad pre vydanie tu preskúmavaného rozhodnutia jasne a dostatočne vyplýva, že žalobca bol v júli 2021 hospitalizovaný v Národnom ústave tuberkulózy, respiračných chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch za účelom diagnostického vyšetrenia pre ponámahovú dýchavicu a pretrvávajúci kašeľ. CT vyšetrenie pľúc potvrdilo ložiská hypersenzitívnej pneumonitídy. Funkčné vyšetrenie pľúc bolo bez ventilačnej poruchy, difúzna kapacita pľúc bola v norme. Nastavený bol na liečbu kortikoidmi. V októbri 2021 pri kontrolnej hospitalizácii na CT vyšetrení hrudníka mierny ústup zmien, ľahko znížená difúzna kapacita pľúc, preto bola liečba kortikoidmi redukovaná.

Uvedenému stavu potom zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri hypersenzitívnej pneumonitíde v rozsahu 30 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia pri ochorení pľúc ľahkého stupňa s dýchavicou presahujúcou obvyklú mieru pri stredne ťažkom zaťažení a stredne ťažkej telesnej práci, s miernym zhoršením pľúcnych funkcií. S ohľadom na tieto závery nebolo v rozhodnom čase (teda v čase zdravotného posúdenia) ani možné pre- kvalifikovať zdravotné postihnutie žalobcu pod Kapitolu VIII, Oddiel B, položka č. 7, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., teda zo stanoveného ľahkého stupňa na stredne ťažký stupeň, ktorému zodpovedala vyššia percentuálna miera poklesu 40-60 %.

Z obsahu lekárskych posudkov a zvlášť z už analyzovaného lekárskeho posudku zo 14. septembra 2023 je zrejmé, že príslušný posudkový lekár žalovanej sa zaoberal aj týmito ďalšími zdravotnými postihnutiami, pričom základnú percentuálnu mieru pri zohľadnení týchto ďalších zdravotných postihnutí zohľadnil vo forme zvýšenia percentuálnej miery o 10 %, čo je zákonom stavené maximum možného navýšenia percentuálnej miery podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Zároveň možno dodať, že ani jedno z týchto ostatných zdravotných postihnutí aj podľa záverov, ku ktorým zhodne dospeli posudkoví lekári, nebolo svojou závažnosťou spôsobilé nadobudnúť postavenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia (namiesto už určenej choroby dýchacej sústavy, choroby dolných ciest dýchacích, iné choroby pľúc a pohrudnice, ľahký stupeň podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, položka č. 7, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/ 2003 Z.z.). K tomu posudkový lekár žalovanej uviedol, že na ponámahovej dýchavici má svoj podiel aj exogénna obezita s BMI 35,46. Bronchiálna astma je pri liečbe dobre ovplyvnená, kontrolovaná, bez funkčnej poruchy pľúc.

34. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj najvyšší správny súd mal preukázané, že zdravotný stav žalobcu nepodmieňuje navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, príslušný posudkový lekár žalovanej svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť podľa menovanej kapitoly logicky a presvedčivo odôvodnil. V dostatočnom rozsahu sa vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu príslušného posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k vyslovenému záveru.

36. K námietke žalobcu, že rozsudok správneho súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými a žalobcom uplatnenými námietkami. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu

37. K ďalším žalobcom (najmä v priebehu súdneho konania) doloženým lekárskym správam najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie z 18. septembra 2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 20. septembra 2023, a teda na účely lekárskej posudkovej činnosti boli relevantné lekárske správy predložené, respektíve vyžiadané do tohto dátumu.

38. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 29. mája 2025