6Ssk/102/2022

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 12. mája 2022, č. k. 6S/ 165/2021-70 podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (žalovaného) zo 7. apríla 2021, č. SPSČ-PO3-2021/001784-003 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie prvostupňového orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava z 9. novembra 2020, č. PPZ-HCP-BA1-2020/053884-003 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyni voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP.

O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodol dňa 7. apríla 2021, rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2021/001784-003 (preskúmavané rozhodnutie) tak, že podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. apríla 2021.

4. Krajský súd po preskúmaní veci a predovšetkým v súvislosti so spornou otázkou z obsahu spisov zistil, že Personálnym rozkazom č. 727 zo dňa 27. septembra 2019 bola žalobkyňa dňom 1. októbra 2019 prijatá do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „PZ“) - štátnej služby kadeta a bola jej určená skúšobná doba v rozsahu celej doby výkonu štátnej služby kadeta. Na základe lekárskeho vysvedčenia Akadémie PZ Bratislava z 2. septembra 2019 bola zdravotne spôsobilá na výkon služby a bola jej určená zdravotná klasifikácia „A“. Ďalej zistil, že žalobkyňa ukončila vysokoškolské vzdelanie I. stupňa na Akadémii PZ Bratislava dňom 31. júla 2020; dňa 1. augusta 2020 bola vymenovaná do hodnosti strážmajster a bola zaradená do funkcie referent Oddelenia hraničnej kontroly PZ Bratislava Ružinov - letisko. Následne dňa 28. augusta 2020 bola prijatá na externú formu trojročného magisterského štúdia na Akadémii PZ Bratislava. Krajský súd ďalej zistil, že dňa 5. augusta 2020 žalobkyňa absolvovala lekársku prehliadku, podľa výsledku ktorej

5. Krajský súd zhodnotiac všetky zistené skutočnosti v prvom rade konštatoval, že žalovaný pristúpil k ukončeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe, takýto postup bol v súlade so zákonom. V druhom rade dospel k záveru, podľa ktorého z obsahu administratívneho spisu nevyplýval žiadny relevantný dôvod pre skončenie služobného pomeru.

Z administratívneho spisu podľa krajského súdu nevyplýva žiadne také konanie žalobkyne, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako nezlučiteľné s jej ďalším zotrvaním v služobnom pomere. Ak potom služobný orgán neuviedol v písomnom oznámení svoje dôvody skončenia služobného pomeru, nemohla byť vylúčená možnosť zneužitia právomoci služobným orgánom.

Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby skončenie služobného pomeru bolo objektívne a nevykazovalo znaky svojvôle. Ak mal služobný orgán záujem na náhrade nákladov vynaložených na vzdelanie, dôvody skončenia pomeru nemuseli byť explicitne vyjadrené v oznámení o skončení služobného pomeru, avšak bolo vhodné, aby vyplývali napríklad z osobného spisu, prípadne boli inak objektívne

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil ako nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že úlohou krajského súdu bude vo veci opätovne konať a vydať nové rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude poskytovať logické zdôvodnenie v ňom prijatého záveru. 7. Žalobkyni krajský súd priznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 10. Sťažovateľ konkrétne uvádzal, že o skončení služobného pomeru bolo rozhodnuté v samostatnom konaní, ktoré je od tohto konania nezávislé. Sťažovateľ aj napriek tomu, že krajský súd v rozsudku uvádza, že z administratívneho spisu nevyplýva žiadny relevantný dôvod pre skončenie služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe uviedol, že žalobkyni bol dôvod zrušenia služobného pomeru zrejmý už od momentu, kedy prevzala Rozhodnutie odboru zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného pod č.p.: SPOU-OZ-204-005/2020-PL zo dňa 28.8.2020 a ktoré jej bolo doručené do vlastných rúk. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 09.11.2020 o úhrade nákladov spojených so zabezpečením zvyšovania kvalifikácie sa uvádza okrem iného, že: „Na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon práce č. 212/2020 zo dňa 05.08.2022 vypracovaným všeobecným lekárom pre dospelých K.. K. F., ktorý bol na OHK PZ BA Ru-le doručený dňa 24.08.2020 bol záver posudku pre menovanú t.č. nespôsobilá na výkon práce v navrhovanom/ súčasnom pracovnom zaradení, nutne vynechať z expozície hluku do nasledujúcej kontroly o 3 mesiace. Rozhodnutím Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPO- OZ-204-005/2020-PL zo dňa 28.08.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.09.2020 rozhodla určiť menovanej v súlade s ustanovením § 223 ods. 1 zákona zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilá na výkon štátnej služby policajta...“ Sťažovateľ preto tvrdil, že žalobkyňa ako čakateľ pre štátnu službu v čase skúšobnej doby, na základe uvádzaných skutočností prestala byť vhodnou osobou pre výkon štátnej služby príslušníka Policajného zboru a jej ďalšie zotrvanie v Policajnom zbore by nebolo v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. Sťažovateľ mal tak za to, že prvostupňové rozhodnutie z 09.11.2020 o úhrade nákladov spojených so zabezpečením zvyšovania kvalifikácie žalobkyne bolo vydané na základe zákona a v jeho medziach, ako aj v medziach nariadenia č. 153/2011 a je dostatočne odôvodnené. Uzavrel, že vyjadrenia krajského súdu sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci a neobjasňujú, ako a kedy došlo zo strany služobného úradu k porušeniu dobrých mravov či zásahu do práv a povinností žalobkyne. 11. Sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 16.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. SPSČ- PO3-2021/001784-003 zo dňa 07.04.2021, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Ministerstva vnútra SR, Prezídium SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Č.p,: PPZ-HCP-BA1-2020/ 053884-003 zo dňa 09.11.2020 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 21.

22. Podľa § 142b ods. 3 zákona č. 73/1998 Zb. policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1, ktorá mu umožnila získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získania alebo zvyšovania kvalifikácie alebo ich pomernú časť. Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu.

25. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší správny súd zistil, že - žalobkyňa bola personálnym rozkazom riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ č. 139 z 24. júla 2020 podľa § 33 ods. 1 a § 21 ods. 1 zákona č. 73/1998 vymenovaná dňom 1. augusta 2020 do hodnosti strážmajstra, do funkcie referent Oddelenia hraničnej kontroly PZ Bratislava Ružinov - letisko Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Bratislava, s tým, že podľa § 8 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. jej bola určená skúšobná doba v dĺžke 12 mesiacov;

Lekárska komisia zároveň v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. určila, že poškodenie zdravia žalobkyne nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené v § 174 zákona č. 73/1998 Z. z.; - Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie hraničnej kontroly PZ Bratislava Ružinov - letisko dňa 02. októbra 2020 predložil riaditeľovi Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ návrh, č. PPZ-HCP-BA7-2020/053663-006, na zrušenie služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe, ktorý odôvodnil s poukazom na rozhodnutie Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 28. augusta 2020, č. SPOU-OZ-204-005/2020-PL; - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava oznámením zo dňa 06. októbra 2020 zrušilo žalobkyni služobný pomer v skúšobnej dobe s tým, že služobný pomer skončil

je vznik povinnosti uhradiť pomernú časť nákladov naň podľa § 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.; - o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodol dňa 7. apríla 2021, č. SPSČ-PO3-2021/001784-003 (preskúmavané rozhodnutie), tak, že podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

26. V predmetnej veci zásadným bolo vyriešenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. uhradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelania v nadväznosti na posúdenie zákonnosti postupu žalovaného v súvislosti so skorším rozhodnutím o skončení služobného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe príslušníka Policajného zboru.

takémuto postupu objektívne viedli, nemôže byť vylúčená možnosť zneužitia svoje právomoci služobným orgánom, bez objektívnych relevantných dôvodov skončiť so žalobkyňou služobný pomer v skúšobnej lehote“. Podľa názoru kasačného súdu je tento záver krajského súdu v rozpore s ustanovením § 190 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý upravuje oprávnenie nadriadeného zrušiť služobný pomer policajta v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodov.

28. V súvislosti s konštatovaním v závere predchádzajúceho bodu kasačný súd uvádza, že zákon č. 73/1998 Z. z. v ustanovení § 189 taxatívne vymenúva jednotlivé druhy skončenia služobného pomeru, pričom jedným z rozlišujúcich kritérií uvedených druhov je aj miera diskrécie alebo úvahy, či už policajta alebo správneho orgánu pri aplikácii príslušného druhu skončenia. Pokiaľ niektoré druhy skončenia služobného pomeru sú podmienené tým, že nastala zákonom vymedzená právne významná skutočnosť - napr. strata hodnosti (§ 189 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z.); úmrtie policajta (§ 189 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z. z.) alebo plynutie času (§ 189 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.), prvé tri druhy menované v označenom ustanovení (§ 189 ods. 1 písm. a/ až c/ zákona č. 73/1998 Z. z.) sú primárne závislé od vôle, či už policajta alebo správneho orgánu, ktorých rozhodnutie je buď materiálne (čo do odôvodnenia) neobmedzené [skončenie služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe

Abstrahujúc podstatu vyššie uvedeného, pokiaľ nejde o kvalifikovaný prípad, možno služobný pomer skončiť písomne aj bez uvedenia dôvodov, a teda z akýchkoľvek dôvodov nepriečiacich sa zákonu, resp. neatakujúcich základné ľudské práva a slobody (napr. diskriminácia). Zároveň najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že skončenie služobného pomeru podľa § 189 ods. 1 písm. a) v spojení s § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. vylučuje aplikáciu nasledujúcich dvoch druhov skončenia služobného pomeru podľa § 189 ods. 1 písm. b) a c) - uvoľnenie a prepustenie, použitie ktorých prichádza do úvahy až uplynutím skúšobnej doby.

29. S poukazom na obsah spisového materiálu, najmä na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie personálnych a sociálnych činností, odboru zdravotníctva, z 28. augusta 2020, č. SPOU-OZ-204-005/2020-PL, ktorým Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 222 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodla určiť žalobkyni zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta, keďže u žalobkyne na základe doložených odborných lekárskych nálezov došlo k takej zmene jej zdravotného stavu, ktorá takúto klasifikáciu odôvodňuje, s poukazom na Návrh na zrušenie služobného pomeru z 2. októbra 2020, ako aj prvostupňové a preskúmavané rozhodnutie žalovaného, z odôvodnenia ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný pri všetkých menovaných úkonoch vychádzal zo zmenenej zdravotnej spôsobilosti žalobkyne na výkon akejkoľvek ďalšej funkcie v PZ, je možné uzavrieť, že dôvodom skončenia služobného pomeru zo strany žalovaného bola práve táto skutočnosť.

. . .“ a tiež poukaz sťažovateľa na tú časť prvostupňového rozhodnutia, ktorá na predmetné rozhodnutie o strate zdravotnej spôsobilosti upriamuje pozornosť. Kasačný súd preto z postupu žalovaného, ktorý bol preukázaný aj z listín založených v súdnom aj v administratívnom spise ustálil, že zrušenie služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe pramenilo zo straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať funkciu v PZ a žalobkyňa tento dôvod nepoprela, práve naopak - v kasačnej sťažnosti túto skutočnosť zdôraznila. Právny názor krajského súdu .

strany služobného úradu a na druhej strane v zotrvaní príslušníka PZ so získanou/zvýšenou kvalifikáciou v služobnom pomere po určitý čas, ktoré zotrvanie predstavuje akési kompenzačné pravidlo. Alternatívou neposkytnutia tejto kompenzácie je povinnosť uhradiť vynaložené náklady. To platí aj pre situáciu, ak štúdium nebolo ukončené alebo kvalifikácia nebola získaná či zvýšená (§ 142b ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Vyjadrené vyplýva i z

31. S ohľadom na takto preukázané skutočnosti, najvyšší správny súd dospel k záveru, že v danom prípade sa nemožno stotožniť s názorom krajského súdu, ktorý na prejednávanú vec aplikoval výlučne ustanovenie § 2a zákona č. 73/1998 Zb. z dôvodu, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu cti, dôstojnosti fyzickej osoby alebo dobrej povesti právnickej osoby je nielen to, že došlo k zásahu do týchto práv, ktorý je neoprávnený a objektívne spôsobilý privodiť ujmu na týchto právach, ale aj ustálenie subjektu, ktorý je za takýto zásah zodpovedný, teda je nositeľom povinnosti od takéhoto zásahu upustiť a odstrániť jeho následky poskytnutím satisfakcie. Nie vždy je však priamy pôvodca zásahu totožný so subjektom, ktorý je za zásah zodpovedný. Zodpovedným subjektom môže byť fyzická osoba, právnická osoba, ale i štát. Z dôkazov, na základe ktorých krajský súd o správnej žalobe rozhodol, svoj právny záver vyplývajú z ustanovenia § 2a ods. 2 odôvodnil právnym názorom, ktorý vyplýval zo skoršieho rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžo/67/2015 z 02.12.2015 a

32. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 33. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 469 SSP je viazaný právnym názorom kasačného súdu, preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia kasačného súdu o žalobe rozhodne po preskúmaní ostatných podmienok konania.

V Bratislave dňa 27. júla 2023