6Ssk/103/2022

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom č. k. 14Sa/13/2022-53 zo 4. júla 2022 postupom podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:

marca 2021. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia preskúmal najmä v intenciách ustanovenia § 153 ods. 5 a § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

o maximálnych možných 10%; (v) žiadosťou z 23. marca 2021 žalobkyňa žiadala zvýšenie invalidného dôchodku; (vi) prvostupňový správny orgán predmetnú žiadosť zamietol vychádzajúc pritom z posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza z 22. apríla 2021; (vii) prvostupňové rozhodnutie žalobkyňa napadla odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný druhostupňovým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.

O takéto posúdenie pritom požiadala v podanom odvolaní.“ 5. Krajský súd za podstatnú pre rozhodnutie vo veci považoval skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla maximálnu možnú mieru straty pracovnej schopnosti ako za rozhodujúce zdravotné postihnutie, tak za ostatné ochorenia (50% + 10%), pričom ale nepredložila odborné nálezy preukazujúce nové závažné ochorenie, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako jej najzávažnejšie a nepreukazovala ani zhoršenie jej ochorenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, berúc do úvahy, že v čase rozhodovania správneho orgánu existovala krízová situácia (umožňujúca, aby bolo posúdenie zdravotného stavu realizované bez osobnej prítomnosti žalobkyne) dospel krajský súd k záveru, že „Bežným vyšetrením realizovaným posudkovým lekárom a ani uvedením subjektívnych ťažkostí žalobkyne do zápisnice by nemohli byť zvrátené závery ošetrujúcich lekárov žalobkyne, v ktorých nie sú zaznamenané zásadné zmeny jej zdravotného stavu, ktoré by mohli viesť k zmene určenia jej najzávažnejšieho ochorenia.“.

II.

6. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. S rozsudkom krajského súdu vyjadrila nesúhlas, pričom dôvod kasačnej sťažnosti vyjadrila odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP v podstatnom tvrdiac, že sa „ ... cíti byť poškodená na svojich právach, pretože žalovaný, napriek tomu, že v žiadosti uviedla, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, rozhodol o jej žiadosti bez toho, aby bol jej aktuálny zdravotný stav vyšetrený za jej osobnej účasti.“. Dôvodila, že práve osobná účasť žalobkyne, ako posudzovanej osoby pri posúdení jej zdravotného stavu bola potrebná za účelom objektívneho posúdenia, či došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu v dôsledku zmeny určenia najzávažnejšieho ochorenia. Odkazujúc na ustanovenie § 462 ods. 1 SSP žiadala, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 10. augusta 2022. 9. Uviedol, že dôvody, ktoré žalobkyňa uvádza v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené. Podľa jeho názoru krajský súd zistil správne skutkový stav, na základe ktorého vec náležite právne posúdil. Uviedol, že žalobkyňa ako v odvolacom konaní, tak v súdnom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

10. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobkyni (jej právnemu zástupcovi) doručené na vedomie dňa 16. augusta 2022.

- prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu a preto žalobkyni patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume; - posudkový lekár sociálneho poistenia, vychádzajúc zo správy P.. E. O. (Neurologická ambulancia - P.. O.) z 19. februára 2021, vo výroku odborného posudku o invalidite z 22. apríla 2021 uviedol: „Je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

konaní; - vychádzajúc z toho, že sa skutočnosti rozhodujúce na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumy podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezmenili, žalovaný uzavrel, že žalobkyni patrí invalidný dôchodok naďalej v nezmenenej sume, a teda odvolanie žalobkyne v celom rozsahu s odkazom na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol; - žalobkyňa následne rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne napadla správnou žalobou, o ktorej krajský súd rozhodol kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom tak, ako

15. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

20. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 21. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

23. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

25. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. 28. Najvyšší správny súd v kasačnej sťažnosti identifikoval v podstate jedinú námietku žalobkyne, ktorú táto zhutnila do nasledovných slov: „Žalobkyňa sa rozhodnutím žalovaného cíti byť poškodená na svojich právach, pretože žalovaný, napriek tomu, že v žiadosti uviedla, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, rozhodol o jej žiadosti bez toho, aby bol jej aktuálny zdravotný stav vyšetrený za jej osobnej účasti.“. Dôvod kasačnej sťažnosti žalobkyňa subsumovala pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobkyňa rozhodnutiam prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu vytýka, že tieto boli prijaté bez toho, že by bol „aktuálny zdravotný stav vyšetrený za jej osobnej účasti“.

. .“) a (iii) v neposlednom rade vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa dosiahla podľa odborného posudku maximálnu možnú mieru straty pracovnej schopnosti ako za rozhodujúce zdravotné postihnutie, tak za ostatné ochorenia (50% + 10%) nevzhliadol najvyšší správny súd dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského

30. Záverom najvyšší správny súd zdôrazňuje, že uvedeným rozhodnutím žalovaného a krajského súdu nie je dotknuté právo žalobkyne podať si novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.

Inými slovami, najvyšší správny súd v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov, ktoré v tomto konaní v rámci prieskumu rozsudku krajského súdu skúmal, nezhliadol pochybenia (osobitne vo vzťahu k argumentácii žalobkyne týkajúcej sa potreby jej osobnej účasti pri posudzovaní posudkovým lekárom napriek aplikácii ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), táto skutočnosť však nemá vplyv na možný budúci postup žalobkyne, ktorým by si chcela uplatňovať zvýšenie invalidného dôchodku.

33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.