6Ssk/104/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200299.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 33Sa/19/2021
- IČS
- 5021200299
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: O.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. A. XXXX/X, F. (pôvodne: O.. Ľ. M., A.., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: S. A.G. XXXX/X, XXX XX F., zomr. XX.XX.XXXX), právne zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47238232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30807484, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 20744-2/2021-BA zo dňa 11.05.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 33Sa/19/ 2021-58 zo dňa 25.05.2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5021200299.1, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Napadnutý rozsudok
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 33Sa/19/2021-58 zo dňa 25.05.2022, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), zrušil rozhodnutie žalovanej č. 20744-2/2021-BA zo dňa 11.05.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým táto zmenila výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, č. 700-1910090121-GC04/21 zo dňa 10.03.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „pobočka“) tak, že vypustila text „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom toto rozhodnutie potvrdila a odvolanie zamietla, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Označeným prvostupňovým rozhodnutím pobočka postupom podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) predpísala pôvodnému žalobcovi, O.. Ľ. M., A.., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: S. A.G. XXXX/X, XXX XX F., zomr. XX.XX.XXXX (ďalej aj „pôvodný žalobca“), za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 25,80 EUR, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 3.840,20 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 362,60 EUR, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 555,30 EUR (ďalej aj „poistné“), spolu v sume 4.783,90 EUR. O trovách konania vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že mu ako úspešnému účastníkovi priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia preskúmal v intenciách ust. § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2 písm. c), § 128 ods. 3 písm. c) a § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z., ust. § 144 ods. 1, § 147 ods. 1 a § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a v režime stanovenom SSP. Podľa obsahu žaloby a v spojení s postupom, ktorý preskúmavanému rozhodnutiu predchádzal, posúdil správny súd nosnú námietku pôvodného žalobcu o premlčaní práva pobočky predpísať poistné za kontrolované obdobie január 2009 až jún 2010 v zmysle § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 3. S odkazom na administratívny spis skonštatoval, že splatnosť poistného a príspevkov za jún 2010 (posledný mesiac, ktorého sa rozhodnutie týka) bola určená na deň 08.07.2010. Premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 zákona č. 431/2003 Z. z. na predpísanie poistného následne uplynula dňa 08.07.2020. Zdôraznil, že v predmetnej veci rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného č. 700-1910055218-GC04/18 zo dňa 16.01.2018 (ďalej aj „v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie“), vydané pred uplynutím premlčacej doby, bolo zrušené, a tak s ním nemožno spájať žiadne účinky. Nové prvostupňové rozhodnutie bolo následne vydané až dňa 10.03.2021, teda po uplynutí premlčacej doby dňa 08.07.2020. Dodal, že z ust. zákona č. 461/ 2003 Z. z. nevyplýva, že by začatím administratívneho konania, resp. vydaním prvostupňového rozhodnutia, dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej doby.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
4. Proti napadnutému rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhala, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. 5. Žalovaná zotrvala na svojom právnom názore, že poistné za sporné obdobie bolo predpísané pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby, a to rozhodnutím zo 16.01.2018, kedy si Sociálna poisťovňa právo na predpísanie poistného uplatnila po prvýkrát.
V čase vydania tohto v poradí prvého prvostupňového rozhodnutia teda premlčacia doba ešte neuplynula. Podľa žalovanej, to, že uvedené rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie, neznamená, že právo predpísať poistné nebolo uplatnené
včas. Opačný výklad by znamenal, že Sociálnou poisťovňou včas predpísané poistné by sa z dôvodu zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, s cieľom odstrániť zistené nedostatky prvostupňového rozhodnutia, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom
zákonodarcu. Poukázala zároveň na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžsk/6/2019 zo dňa 30.06.2020. 6. Žalobkyňa ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila s právnym posúdením krajského súdu uvedenom v bodoch 25 a 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázala na rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.06.2021, 7Sžso/2/2016 zo dňa 25.01.2018, 9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.06.2021 a na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/147/2022. Podľa názoru žalobkyne je v danej veci sporné aj to, či uplatnenie práva predpísať poistné je spojené s (Ad 1.) vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného (a teda so začatím konania vo veci predpísania poistného) alebo s (Ad 2.) právoplatnosťou tohto rozhodnutia. V nadväznosti na plynutie premlčacích alebo prekluzívnych lehôt možno v právnom poriadku SR identifikovať oba tieto prístupy k uplatneniu práva. Pokiaľ ide o prvý z nich (Ad 1.), žalobkyňa uviedla ako príklad ust. §
83 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. a § 24 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Vo vzťahu k premlčaniu/preklúzii spojenej s právoplatnosťou rozhodnutia (Ad 2.) poukázala na ust. § 64 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z. a na § 23 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. Uviedla, že v zmysle konštantnej judikatúry súdov sa správne konanie považuje za ukončené až vydaním právoplatného rozhodnutia a tvorí od jeho začatia až do právoplatného ukončenia jednotný
celok. Ak v priebehu konania do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uplynie premlčacia/ prekluzívna lehota, konanie musí byť zastavené. 7. Žalobkyňa zastávala názor, že vzhľadom na znenie ust. § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je poistné predpísané až právoplatným rozhodnutím, a teda až tento moment možno považovať za riadne uplatnenie práva predpísať poistné. Ak by mal zákon spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, resp. so začatím konania, zákonodarca by to výslovne formuloval iným znením ustanovenia. Námietka žalovanej, že takýto výklad nie je logický, vzhľadom na potrebu vykovať prípadné dokazovanie alebo z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného, je irelevantná. V aplikačnej praxi sa správne orgány bežne vyrovnávajú so situáciou, kedy napr. právo uložiť pokutu zanikne počas konania, pričom mnohokrát sa musia vysporiadať s komplikovanejším dokazovaním a s kratšími lehotami.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.
9. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorý postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.
10. Po predložení veci na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovanej kasačný súd z vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX zomrel. Podľa uznesenia okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10D/103/2022, D not 491/ 2022 zo dňa 16.08.2023 bola ako dedička zo závetu po zomrelom žalobcovi, O.. Ľ. M., A.., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: S. A. XXXX/X, XXX XX F., zomr. XX.XX.XXXX, zistená O.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. A. XXXX/X, F..
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2023. 11. V?dôsledku straty právnej subjektivity a?na?ňu?nadväzujúcej procesnej subjektivity v?súdnom konaní kasačný súd pristúpil k?skúmaniu povahy prejednávanej veci, a?teda, či môže podľa § 25 SSP v?spojení s § 63 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v?konaní ďalej pokračovať alebo je potrebné konanie zastaviť. V?zmysle § 63 ods. 2 CSP pokračuje súd v?konaní najmä vtedy, ak sa jedná o?majetkový spor. CSP (ani SSP) však neuvádza normatívnu definíciu majetkového sporu, ba dokonca neexistuje legálna definícia majetku, použiteľná pre celý právny poriadok
Slovenskej republiky. Treba teda vychádzať z toho, že majetok predstavujú aktíva a pasíva oceniteľné peniazmi. Majetkovým sporom tak budú predovšetkým spory, predmetom ktorých bude plnenie (dare, facere, omittere, pati) a spory, predmetom ktorých bude subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadriteľné v peniazoch. S konkretizáciou na správne súdnictvo bude pokračovanie v konaní prichádzať do úvahy predovšetkým pri preskúmavaní zákonnosti tých rozhodnutí a?opatrení orgánov verejnej správy, ktoré sa týkajú vlastníctva, respektíve majetku zomretého, alebo nároku naň (napríklad reštitučné rozhodnutie).
12. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že v danej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej s dopadom na majetkovú sféru pôvodného žalobcu, pričom tento zomrel počas kasačného konania skôr, ako sa toto konanie skončilo. Z uvedeného dôvodu a z dôvodu hospodárnosti konania najvyšší správny súd rozhodol o pokračovaní s dedičkou pôvodného žalobcu, ktorou je O.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. A. XXXX/X, F. a nevydával samostatné uznesenie o pokračovaní v konaní.
13. Z obsahu spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej má kasačný súd za preukázané, že v poradí prvým prvostupňovým rozhodnutím č. 700-19100552-18-GC04/18 zo dňa 16.01.2018 pobočka predpísala pôvodnému žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 835,80 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 3.919,20 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 410,60 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 555,30 EUR, spolu v sume 5.720,90 EUR, na odvolanie pôvodného žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 24680-3/2020-BA zo dňa 10.11.2020 v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie zrušila a vec vrátila pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie, v ktorom mala pri určení vymeriavacieho základu zohľadniť, že pôvodný žalobca bol v danom období súčasne povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou aj zamestnancom,
pobočka následne novým prvostupňovým rozhodnutím z č. 700-1910090121-GC04/21 zo dňa 10.03.2021 predpísala pôvodnému žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné v celkovej sume 4.783,90 EUR [s odkazom najmä na § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. znení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 konštatovala, že pôvodný žalobca poistné a príspevky za obdobie január 2009 až jún 2010 neodviedol vôbec], na odvolanie pôvodného žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 20744-2/2021-BA zo dňa 11.05.2021 zmenila prvostupňové rozhodnutie pobočky vo výrokovej časti tak, že vypustila text s odkazom na § 152a zákona č. 461/2003 Z. z., keďže pôvodný žalobca nebol v kontrolovanom období sporiteľom starobného dôchodkového sporenia.
Vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdila a odvolanie zamietla [k námietke premlčania práva predpísať poistné, ktorá bola vznesená pôvodným žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná uviedla, že desaťročná premlčacia lehota na predpísanie poistného podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. plynie odo dňa splatnosti poistného za dané obdobie do dňa začatia konania vo veci predpísania poistného, t. j. do dňa vydania rozhodnutia pobočky z 16.01.2018. Právo predpísať poistné teda nebolo premlčané], napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej zo dňa
11.05.2021 a vec jej vrátil na ďalšie konanie [námietku pôvodného žalobcu o premlčaní práva predpísať poistné vyhodnotil ako dôvodnú. V ďalšom konaní prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 194 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., a to zastavenie konania].
14. V prejednávanej veci žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého predpíše poistné osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v
nesprávnej sume. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pôvodný žalobca bol povinný v období január 2009 až jún 2010 podľa § 141 zákona č. 461/2003 Z. z. odvádzať poistné, keďže bol povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.
Ako správne uviedol krajský súd, dlžné poistné za mesiac jún 2010, ktorý bol posledným mesiacom kontrolovaného obdobia, sa stalo splatným dňom 08.07.2010 (v zmysle ust. § 143 ods. 1 zákona účinného v rozhodnom období poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné). Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa však právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vo vzťahu k poistnému za obdobie január 2009 až jún 2010, splatnému najneskôr dňa 08.07.2010, tak desaťročná premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 08.07.2020. V predmetnej veci ostalo len sporným, či v premlčacej dobe postačovalo, ak bolo vydané v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie pobočky (neskôr však zrušené) z 16.01.2018, ktorým sa predpísalo poistné, resp. kedy si pobočka prvýkrát poistné uplatnila, alebo, či muselo rozhodnutie v tejto dobe nadobudnúť právoplatnosť. V danej súvislosti kasačný súd uvádza, že otázka, či je potrebné poistné/penále v premlčacej lehote predpísať právoplatne alebo postačí len vydanie prvostupňového rozhodnutia, bola medzitým predmetom posudzovania veľkého senátu najvyššieho správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1SVs/5/2022, pričom bola?vyriešená jednoznačne v prospech vydania rozhodnutia o predpísaní poistného/ penále (pozri rozsudok sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023).
15. Na margo kasačných námietok žalovanej je však nutné zdôrazniť a súčasne dať za pravdu žalobkyni, že z ust. zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že by začatím konania o predpísaní poistného dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčania (porov. v tomto zmysle rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/84/2019). Z citovaného rozsudku zároveň vyplýva, že nestačí, aby bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo neskôr zrušené. Tento právny názor si osvojil aj tunajší súd (porov. rozsudky sp. zn. 7Ssk/77/2021 a rozsudok a 7Ssk/147/2022), a preto niet dôvodu sa od neho odchýliť ani v prejednávanej veci. V danom prípade bolo prvé rozhodnutie pobočky vydané v rámci premlčacej doby, avšak rozhodnutím žalovanej č. 24680-3/2020-BA zo dňa 10.11.2020 bolo toto rozhodnutie zrušené. Podstatné je, že nové rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného, ktoré neskôr nadobudlo právoplatnosť, bolo vydané až dňa 10.03.2021, teda celkom zjavne až po uplynutí premlčacej doby.
Vo vzťahu k argumentácii žalovanej, že pre zachovanie premlčacej lehoty v zmysle ust § 147 zákona č. 461/ 2003 Z. z. postačuje, že si v rámci tejto lehoty pobočka uplatnila právo predpísať poistné hoc aj neskôr zrušeným rozhodnutím kasačný súd uvádza, že bolo vo vlastnom záujme žalovanej dbať na zachovanie lehôt na predpísanie poistného, a to aj pre prípad následne zistených nedostatkov v postupe pobočky. Zákon č. 461/2003 Z. z. žalovanej ako odvolaciemu orgánu priznáva široké oprávnenia v rámci prieskumu prvostupňového rozhodnutia, pričom je nutné zdôrazniť, že za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci má žalovaná možnosť vyžiadať si doplnenie podkladov a prípadné nedostatky sama odstrániť.
16. Judikatúra NS SR, ktorú uvádza žalovaná v kasačnej sťažnosti, nie je pre tento konkrétny prípad relevantná. V konaní sp. zn. 10Sžsk/6/2019 síce žalovaná v kasačnej sťažnosti nadniesla aj námietku, že poistné v rámci premlčacej lehoty bolo predpísané neskôr zrušeným rozhodnutím, kasačný súd sa však nevyjadril k správnosti jej názoru. Práve naopak, správnemu
súdu len vytkol, že v novom rozsudku vyslovil odlišný právny názor než v skoršom rozsudku bez toho, aby ho na to zaviazal kasačný súd a aby svoj odklon bližšie odôvodnil. Žalovaná poukazuje aj na konkrétnu citáciu rozhodnutia, ktorá sa čiastočne dotýka aj otázky uplatňovania námietky premlčania pôvodným žalobcom, táto otázka však v tu preskúmavanom prípade nevystáva. Rozhodnutie sp. zn. 9Sžso/45/2019, na ktoré odkázal aj správny súd, vychádzalo z iných skutkových okolností. Rozhodnutie pobočky v tomto prípade, ktoré neskôr nadobudlo právoplatnosť, bolo vydané 22.10.2013 a týkalo sa penále z poistného za obdobie január 2004 a neskôr, takže bolo celkom zreteľne vydané pred uplynutím premlčacej doby.
Ani jedno z uvedených rozhodnutí tak nevyslovilo opak než rozsudok sp. zn. 9Sžsk/84/2019, teda že by na zachovanie premlčacej lehoty postačovalo, aby v tejto lehote bolo vydané akékoľvek prvostupňové rozhodnutie pobočky, aj keď bolo neskôr zrušené.
IV. Záver
17. Na základe všetkých uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná, a preto?ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 18. Plne úspešnej žalobkyni kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal aj náhradu trov kasačného konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. marca 2024