6Ssk/104/2024

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 17. apríla 2024, č. k. PO-7Sa/25/2022-38 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 50880-4/2022-BA zo dňa 31. októbra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2712064717-GC04/17 zo dňa 23. augusta 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým pobočka žalovaného podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) predpísala žalobcovi za obdobie júl 2008 až december 2008 poistné na nemocenské, na starobné, na invalidné, na úrazové, na garančné, v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity, v celkovej výške 2.581,12 eur. 2. Správny súd k žalobnej námietke týkajúcej sa zániku práva predpísať poistné uviedol, že ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. predovšetkým z jazykového hľadiska jednoznačne normuje, že právo predpísať poistné sa premlčí, a nie, že právo zaniká. Po skutočnostiach uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny súd skonštatoval, že premlčanie predpísať poistné neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jeho právo predpísať ho. Až vznesením námietky premlčania sa organizačná zložka žalovanej môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia voči povinnej osobe. 3. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán závažne porušil jeho práva ako účastníka konania, keď bez priamej účasti žalobcu vydal prvostupňové rozhodnutie, správny súd uviedol, že žalobca mal v rámci odvolacieho konania právo nazerať do spisov a robiť si z neho výpisy, odpisy a na požiadanie vyhotoviť fotokópie, tieto práva však nevyužil. Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci predpísania poistného vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, preto aj túto námietku žalobcu správny súd považoval za nedôvodnú. 4. Podľa názoru správneho súdu žalovaná z právneho a skutkového hľadiska správne posúdila odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, dôsledne sa zaoberala všetkými zákonnými podmienkami pre predpísanie poistného a vo veci rozhodol tak, že rozhodnutie zodpovedalo zákonným kritériám uvedeným v § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. 5. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

6. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Dôvod kasačnej sťažnosti vidí sťažovateľ v nesprávnom právnom posúdení veci Správnym súdom v Košiciach. Uviedol, že napadnutý rozsudok je založený na nasledovných dvoch záveroch: (i) premlčanie podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie a žalovaný sa premlčaním môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka a (ii) poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia.

Poukázal jednak na to, že začatie plynutia premlčacej lehoty na vymáhanie poistného zákon výslovne viaže na právoplatnosť rozhodnutia o predpísaní poistného, a jednak na suspenzívny účinok odvolania. Kvôli odkladnému účinku rozhodnutie o predpísaní poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr ako právoplatnosť.

Ak by mal pritom zákon č. 461/2003 Z. z. spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, zákonodarca by túto skutočnosť výslovne uviedol. Rovnako by podľa neho zákonodarca výslovne uviedol, aj keby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného bolo spojené so spočívaním lehoty na jeho predpísanie.

9. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že pri predpísaní poistného žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, postupovala v súlade so zákonom č. 461/ 2003 Z. z. Zdôraznila, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nevzniesol námietku premlčania. Poukázal na rozsudok Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 a závery z neho vyplývajúce.

10. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa 20. augusta 2024 na vedomie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, s prihliadnutím aj na dôvody podľa § 195 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej?správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na?správnom súde.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach; 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 17.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu. 19.

Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 22. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 23.

24. V predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej správne postupovala, ak rozhodla v prípade žalobcu o predpísaní poistného za obdobie júl 2008 až december 2008 v celkovej výške 2.581,12 eur vypočítané na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, na garančné, v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity. 25. Žalobca v kasačnej sťažnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietky týkajúce sa inštitútu premlčania a v tomto kontexte práva predpísať poistné žalovanou.

Právne názory veľkého senátu sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu a na tom nič nemení ani skutočnosť, že niektorí členovia senátu pripojili k rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko (podobne rozsudok sp. zn. 6Ssk/85/2024). Veľký senát dospel k záveru, že premlčanie práva predpísať poistné podľa cit. ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho.

Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Vychádzajúc z tohto právneho názoru veľkého senátu mal žalobca premlčanie namietnuť už v konaní pred žalovanou. Podľa zisteného skutkového stavu tak urobil až v správnej žalobe.

Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“ Tieto názory sú okrem už citovaného rozsudku veľkého senátu súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe kasačných senátov tunajšieho súdu (porov. rozsudok sp. zn. 6Ssk/85/2024).