6Ssk/105/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200554.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 15Sa/27/2021
- IČS
- 5021200554
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: J.. R. U., narodený XX. XX. XXXX, bytom J.. N.. Š. XXXX/ XX, Č., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 421268/2021 zo dňa 13. septembra 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 15Sa/27/2021-75 zo dňa 23. februára 2023, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 15Sa/27/2021-75 zo dňa 23. februára 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Napadnutý rozsudok
1. Krajský súd v Žiline (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 15Sa/27/2021-75 zo dňa 23. 02. 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím podľa § 84 ods. 1 a ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č . 328/2002 Z. z.“) v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) vo veci poskytnutia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia zmenil napadnuté rozhodnutie riaditeľa colného
úradu, Colný úrad Žilina zn. 108889/2021-6031 z 12. 03. 2021 tak, že časť textu výroku rozhodnutia - náhrada za bolesť vo výške 1277,- eur, - náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2736,- eur spolu na vyplatenie 4013,- eur vypustil a nahradil ho textom - náhrada za bolesť vo výške 2791,- eur - náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5527,- eur spolu na vyplatenie vo výške 5527,- eur. Ostatné časti rozhodnutia riaditeľa colného úradu Colný úrad Žilina zn. 108889/2021-6031 z 12. 03. 2021 zostali bez zmeny. 3.
Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal najmä v intenciách ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia; zákona č. 328/2002 Z. z. a režime stanovenom SSP dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.
4. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca ako colník v služobnom pomere dňa 16. 12. 2013 utrpel počas výkonu štátnej služby služobný úraz v dôsledku pádu zo schodov na Stanici colného úradu Malacky, Colný úrad Bratislava.
Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Žilina 2 bol žalobca vykonávajúci štátnu službu už na Colnom úrade Žilina dňom 30. 04. 2017, prepustený zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. b) bod 1 účinného zákona č. 200/1998 Z. z. z dôvodu, že podľa rozhodnutia hlavného posudkového lekára zo dňa 15. 02. 2017 vydaného v odvolacom konaní stanovil zdravotnú klasifikáciu žalobcu - C „spôsobilý na výkon štátnej služby colníka s obmedzením“, pričom sám žalobca z dôvodu telesnej prípravy v odvolaní z 30. 08. 2016 navrhol hlavnému posudkovému lekárovi zmeniť zdravotnú klasifikáciu z C na D, stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe colníkov. Dňa 27. 04. 2020 začalo správne
konanie vo veci náhrady za bolesť, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca ako prílohu žiadosti predložil „Žiadosť o náhradu škody za služobný úraz“ zo dňa 20. 04. 2020 a „Lekársky posudok bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia“ spracovaný
J.. G. X., všeobecnou lekárkou pre dospelých. Riaditeľ colného úradu dňa 04. 05. 2020 zaslal žiadosť žalobcu o náhradu škody za služobný úraz s lekárskym posudkom služobnému posudkovému lekárovi na vykonanie lekárskej posudkovej činnosti; služobný posudkový lekár zmenil niektoré skutočnosti a bodové ohodnotenie na účely náhrady za bolestné a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dňa 12. 03. 2021 vydal riaditeľ colného úradu podľa posudku služobného posudkového lekára prvostupňové rozhodnutie zn. 108889/2021-6031 z 12. 03. 2021 a žalobcovi poskytol náhradu za bolesť ustálenej ku dňu 01. 05. 2017 vo výške 1277,- eur náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2736,- eur (spolu v sume 4013,- eur).
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V bode 7 rozsudku v súvislosti s argumentáciou žalobcu uvedenou v správnej žalobe správny súd uviedol, že sa stotožnil so žalobcom a mal za to, že na to, aby bolo možné vykonať kontrolu bodového ohodnotenia posudzujúcim lekárom je potrebné, aby z lekárskeho posudku bolo zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností posudzujúci lekár dospel k bodovému ohodnoteniu.
Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podstatné náležitosti lekárskeho posudku sú stanovené striktne, s taxatívne vymedzenými údajmi určenými vo „vzore lekárskeho posudku“ uvedenom v prílohe č. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom uviesť jednotlivé lekárske nálezy zákon nevymedzuje;
lekársky posudok musí podľa § 8 ods. 1 tohto zákona obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania. Z posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Správny súd síce so žalovaným súhlasil, avšak zdôraznil, že je len ťažko predstaviteľné pre atribút kontrolovateľnosti, ako zákonnej podmienky, náležitosti lekárskeho posudku neuvádzať nálezy, z ktorých bolo vychádzané, obzvlášť, ak došlo k bodovému ohodnoteniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Správny súd tak mal za to, že v prípade absencie konkrétnych lekárskych nálezov (uvedenia ich dátumov, podstatných častí - nálezov a záverov) nie je možné konštatovať zákonnú požiadavku kontrolovateľnosti posudku, ktorý bol síce jedným z podkladov pre rozhodnutie žalovaného, avšak nemožno uprieť jeho nosnú funkciu. Správny súd v súvislosti s uvedenou argumentáciou zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry súdov nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 5. Správny súd s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom doplní dokazovanie v naznačenom smere a svoje úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov zrozumiteľným spôsobom uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania dôvodne vynaložených.
I. Kasačná sťažnosť
7. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 pís. g/ SSP) a porušil právo na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). 9. V úvode kasačnej sťažnosti popísal skutkový stav. Konkrétne uviedol, že dňa 27. 04. 2020 sa začalo správne konanie vo veci náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia; prílohou bola Žiadosť o náhradu škody za služobný úrazu z 20. 04. 2020 a Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bez uvedenia dátumu spracovania J.. G. X., všeobecnou lekárkou pre dospelých, zdravotnícke zariadenie G. J. Y..N..K.., N. XXXX, Č.. Riaditeľ colného úradu dňa 04. 05. 2020 zaslal žiadosť žalobcu služobnému posudkovému lekárovi J.. G. U. na vykonanie lekárskej posudkovej činnosti podľa § 85 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. V písomnosti zn. 447220/2020 zo dňa 21. 09. 2020 „kontrola bodového hodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia“ služobný posudkový lekár zmenil niektoré skutočnosti a bodové ohodnotenie na účely náhrady za bolestné a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobcovi bola zmena bodového ohodnotenia služobného úrazu služobným posudkovým lekárom oznámená dňa 24. 10. 2020. Vo svojom vyjadrení z 02. 11. 2020 žalobca nesúhlasil so znížením bodového ohodnotenia služobným posudkovým lekárom a požiadal o zvýšenie bodového ohodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Dňa 12. 03. 2021 vydal riaditeľ colného úradu podľa posudku služobného posudkového lekára prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi poskytol náhradu za bolesť ustálenej ku dňu
01. 05. 2017 vo výške 1277,- eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2736,- eur. Celková výška oboch týchto náhrad stanovená v rozhodnutí v sume 4013,- eur bola žalobcovi zaplatená na základe platobného poukazu zo dňa 08. 06. 2021.
Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 18. 03. 2021, proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Generálny riaditeľ sekcie, sekcia colná, ako odvolací orgán požiadal hlavného posudkového lekára o podanie posudku v odvolacom konaní v rámci lekárskej posudkovej činnosti o skutočnostiach týkajúcich sa kontroly a zmeny bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v odvolacom konaní.
V posudku hlavného posudkového lekára zn. 347224/2021 zo 04. 08. 2021 podaného v odvolacom konaní podľa § 85 ods. 1 písm. d), ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. hlavným posudkovým lekárom J.. G. J. boli niektoré skutočnosti týkajúce sa bodového ohodnotenia náhrady za bolesť stanovenej služobným posudkovým lekárom zmenené; bodové ohodnotenie služobného posudkového lekára vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo zmenené.
V súlade so zásadou súčinnosti s účastníkom konania, bol pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia posudok hlavného posudkového lekára doručený žalobcovi na vyjadrenie sa; žalobca svoje právo realizoval listom z 01. 09. 2021. Odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v merite tejto právnej veci začatého správneho konania na podklade žiadosti žalobcu o náhradu škody za služobný úraz zo dňa 20. 04. 2020 s priloženým lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia dňa 13. 09. 2021 vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňové rozhodnutie riaditeľa colného úradu zmenil podľa posudku hlavného posudkového lekára vydaného na účely odvolacieho konania; celková náhrada za bolesť predstavovala sumu 2791,- eur a celková náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovala sumu 2736,- eur. Žalobcovi bola v súvislosti so zmenou prvostupňového rozhodnutia následne doplatená celková suma 1514,- eur. Žalobca žiadal rozhodnutie preskúmať súdom. Krajský súd na základe žaloby rozhodol tak, že predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
10. Sťažovateľ správnemu súdu vytýkal, že nesprávne posúdil § 10 ods. 4 zákona č. 437/ 2004 Z. z., čo odôvodnil tým, že posudkový lekár môže bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť nad stanovenú hodnotu, a to až na dvojnásobnú, vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Uviedol, že ak by u žalobcu boli dôvody na uplatnenie dvojnásobného bodového ohodnotenia za splnenia podmienok uvedených v § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., musel by to posúdiť a uviesť v posudku posudkový lekár, ktorý žalobcovi vyhotovil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý žalobca pripojil k žiadosti o náhradu škody za služobný úraz zo dňa 20. 04. 2020.
Hlavný posudkový lekár nie je v konaní o náhrade škody za služobný úraz posudzujúcim lekárom. Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia na žiadosť žalobcu ako posudzujúci lekár (všeobecný lekár) vyhotovila J.. X., ktorá v predmetnom lekárskom posudku neuviedla v príslušnom stĺpci dvojnásobné zvýšenie bodového ohodnotenia, zrejme nezistila dôvod na aplikáciu § 10 ods. 4 zákona č. 437/2002 Z. z., a preto v lekárskom posudku stĺpec „zvýšenie (§ 10 ods. 4 zákona)“ nevyplnila. Úlohou posudkového lekára a hlavného posudkového lekára je v súlade s § 85 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. vykonať len kontrolu, resp. zmenu (revíziu) predloženého lekárskeho posudku (J.. X.).
V odvolacom konaní sa odvolací orgán s námietkou žalobcu na použitie § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. zaoberal a svoje rozhodnutie odôvodnil. Poznamenal, že žalobca môže vykonávať zamestnanie tak, ako iný občan v jeho veku pri zohľadnení predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie, čiže je schopný vykonávať primerané civilné zamestnanie v súlade s § 45 zákona č. 328/2004
Z. z. s obmedzením 10%. Správny súd preto vec nesprávne posúdil, keď uviedol, že posudkový lekár a hlavný posudkový lekár mal odôvodniť, prečo nevyhovel žiadosti o navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.
11. Sťažovateľ k dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP poukázal na bod 7 a na bod 11 rozhodnutia správneho súdu. Dôvodil tým, že hlavný posudkový lekár vo svojom posúdení zo dňa 04. 08. 2021, ktoré bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, sa riadne vyjadril k predloženému posudku J.. X..
Ak sa správny súd stotožnil s námietkami žalobcu, že lekársky posudok posudzujúceho lekára (J.. X.) je v rozpore s § 8 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., námietka nemôže byť smerovaná proti hlavnému posudkovému lekárovi, ktorý nie je posudzujúcim lekárom. Sťažovateľ potvrdil, že v lekárskom posudku
J.. X. chýba zdôvodnenie bodového ohodnotenia. Z uvedeného dôvodu hlavný posudkový lekár vykonal vo veci zisťovanie dožiadaním lekárskych nálezov zo dňa 29. 06. 2021 u všeobecnej lekárky J.. X. a použitím lekárskych nálezov zistených v prvostupňovom konaní (45 strán kópií lekárskych nálezov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, ktoré mal k dispozícii aj prvostupňový posudkový lekár a 24 strán kópií lekárskych nálezov zo zdravotnej dokumentácie, ktoré zaslala J.. X..
Každú zmenu (zníženie) bodového hodnotenia hlavný posudkový lekár v posudku zo dňa 04. 08. 2021 jednotlivo zdôvodnil aj s uvedením lekárskych nálezov, z ktorých vychádzal. Služobný posudkový lekár J.. G. U. vykonal v súlade s § 85 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. kontrolu bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia po služobnom úraze žalobcu. Služobný posudkový lekár žalovaného postupoval v súlade s § 2, § 3 a § 4 zákona č. 437/2004 Z. z. V zázname o kontrole zo dňa 21. 09. 2020 uvádza, že pre určenie bolestného po služobnom úraze žalobcu zo dňa 16. 12. 2013 stanovil deň 07. 02. 2014 na základe lekárskeho vyšetrenia ortopéda J.. K. zo dňa 07_
02_ 2014. Služobný lekár mal k dispozícii aj výsledok z vyšetrenia magnetickou rezonanciou žalobcu zo dňa 07. 01. 2014 (J.. Ľ. X., pracovisko Ružomberok). Na základe uvedených nálezov služobný posudkový lekár, ako to uvádza v zázname zo dňa 21. 09. 2020, neuznal body za bolesť, ako to ohodnotila obvodná lekárka - položka 192c, lebo žalobca zlomeninu kĺbovej časti stehennej kosti následkom úrazu nemal.
12. Sťažovateľ v ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti dôvodil tým, že pri kontrole lekárskeho posudku služobným posudkovým lekárom sa ukázalo, že ošetrujúca obvodná lekárka uviedla: - pri hodnotení bolesti 03. 05. 2017 položku 192c, čo je položka pre vnútrokĺbovú zlomeninu stehennej kosti operačne riešenej - 180 bodov miesto plytkého poškodenia chrupavky kĺbovej časti stehennej kosti vľavo, ako je uvedené v lekárskom náleze J.. Y. zo dňa 12. 12. 2016. V posudku nezdôvodnila svoje hodnotenie. Dôvod neuznania tejto položky uviedol služobný posudkový lekár vo svojom spise zo dňa 21. 09. 2020, - pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia položku 396, čo označuje obmedzenie pohyblivosti kolena, pričom v položke neuviedla malé písmeno a ako diagnózu uviedla: obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena stredne ťažko - 150 bodov.
Obvodná lekárka v posudku nezdôvodnila svoje hodnotenie. Náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Služobný posudkový lekár v súlade s medicínskymi poznatkami hodnotenia obmedzenia pohyblivosti kolena (flexia do 100 st. - obmedzenie pohyblivosti ľahké) a lekárskymi nálezmi upravil bodové hodnotenie tak, ako to uviedol vo svojom spise zo dňa 21. 09. 2020. Hlavný posudkový lekár pri hodnotení bolesti k ustálenému stavu 07. 02. 2014 pre účely odvolacieho konania zmenil - zvýšil body za bolesť posudkom zo dňa 04. 08. 2021. K hodnoteniu bolesti položka 192c - 153 bodov a k ustálenému stavu dňa 15. 08. 2019, položka 192c - 192 bodov sú uvedené v posudku zo dňa 04. 08. 2021. V posudku hlavného posudkového lekára zo 04. 08. 2021 sa v časti k bodovému hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia uvádzajú dva najdôležitejšie nálezy, a to 1/ vyšetrenie MR zo dňa 14. 02. 2019 a 2/ ortopedické vyšetrenie z 03. 03. 2020.
13. Sťažovateľ záverom zdôraznil, že správny súd sa s vecou dostatočne a riadne nezaoberal a svoj záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia právne neodôvodnil napriek tomu, že právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia predstavuje základnú podmienku legitimity každého rozhodnutia súdu.
14. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 15. Kasačná sťažnosť bola žalobcovi doručená na vedomie dňa 10. 05. 2023. 16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
II. Právne posúdenie veci kasačným súdom
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne. 18. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP). 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 22. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 13. 09. 2021, číslo 421268/2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie riaditeľa colného úradu, Colný úrad Žilina zn. 108889/2021-6021 z 12. 03. 2021 tak, že časť textu výroku rozhodnutia - náhrada za bolesť vo výške 1277,- eur, - náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2736,- eur spolu na vyplatenie 4013,- eur vypustil a nahradil ho textom - náhrada za bolesť vo výške 2791,- eur - náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5527, - eur spolu na vyplatenie vo výške 5527,- eur. Ostatné časti rozhodnutia riaditeľa colného úradu Colný úrad Žilina zn. 108889/2021-6031 z 12. 03. 2021 zostali bez zmeny.
23. Nárok na výplatu dávky úrazového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom č. 328/2002 Z. z. a na vznik nároku na dávku úrazového zabezpečenia, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky.
24. Podľa § 20 ods. 1 písm. b/ zák. č. 328/2002 Z. z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia. 25. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z., za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.
26. Podľa § 85 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/2002 Z. z. lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je kontrola a zmena bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár a hlavný posudkový lekár (ods. 2).
27. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v
spoločnosti. 29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
30. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
31. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia
rozhodnutia. 32. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. 33. K tomu najvyšší správny súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené.“ Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov. 34. Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2 SSP; pozn. súdu) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany .
. . . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 35. Kasačný súd dáva do pozornosti, že krajský súd nie je súdom skutkovým.
Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo veciach správneho trestania krajský súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmal, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
36. Rovnako kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07). Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.
Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany . . . . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 37. V konaní bolo zadovážených dostatok podkladov, z ktorých bolo zistené, že žalobca ako colník v služobnom pomere dňa 16. 12. 2013 utrpel počas výkonu štátnej služby služobný úraz v dôsledku pádu zo schodov na Stanici colného úradu Malacky, Colný úrad Bratislava. Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Žilina 2 bol žalobca vykonávajúci štátnu službu už na Colnom úrade Žilina dňom 30. 04. 2017, prepustený zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. b) bod 1 účinného zákona č. 200/1998 Z. z. z dôvodu, že podľa rozhodnutia hlavného posudkového lekára zo dňa 15. 02. 2017 vydaného v odvolacom konaní stanovil zdravotnú klasifikáciu žalobcu - C „spôsobilý na výkon štátnej služby colníka s obmedzením“, pričom sám žalobca z dôvodu telesnej prípravy v odvolaní z 30. 08. 2016 navrhol hlavnému posudkovému lekárovi zmeniť zdravotnú klasifikáciu z C na D, stratil dlhodobo zo
zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe colníkov. 38. Správny súd sa vyššie uvádzanými zásadami súdneho konania dôsledne neriadil. Napriek tomu, že pred rozhodnutím o správnej žalobe zistil, že dňa 12. 03. 2021 vydal riaditeľ colného úradu podľa posudku služobného posudkového lekára prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi poskytol náhradu za bolesť ustálenej ku dňu 01. 05. 2017 vo výške 1277,- eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2736,- eur; výška oboch týchto náhrad tak bola v sume 4013,- eur.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Odvolací orgán požiadal hlavného posudkového lekára o podanie posudku v odvolacom konaní v rámci lekárskej posudkovej činnosti o skutočnostiach týkajúcich sa kontroly a zmeny bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
odvolacom konaní. V rámci lekárskej posudkovej činnosti služobný posudkový lekár a hlavný posudkový lekár vo svojich posudkoch pre účely náhrady za bolestné vymedzili a rozčlenili ustálenie zdravotného stavu žalobcu po služobnom úraze zo dňa 16. 12. 2013 na deň 07. 02. 2014 a po vykonanom operačnom výkone dňa 07. 04. 2016 na deň 01. 05. 2017.
Náhrada za bolesť ku dňu 01. 05. 2017, po zmene posudku služobného posudkového lekára z položky 173b so 70 bodmi na položku 192c so 153 bodmi, bola vypočítaná po zaokrúhlení na sumu 2791,- eur. Správny súd sa v tu prerokúvanej veci stotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v správnej žalobe, že z lekárskeho posudku nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností posudzujúci lekár dospel k bodovému ohodnoteniu. Je celkom logické, že žalobca v súdnom konaní prezentuje svoje subjektívne predstavy, prečo by malo byť rozhodnutie správneho orgánu preňho priaznivé. Toto však na úspech v súdnom prieskume správnych rozhodnutí je nepostačujúce, pokiaľ žalobca okrem svojich predstáv neponúkne právne relevantnú argumentáciu (dôkazné prostriedky) na ich podporu (procesná zásada bremena tvrdenia). V správnom konaní je vykonanie dôkazov veľakrát spojené, resp. si vyžaduje osobitné znalosti na to, aby bol správne verifikovaný obsah dôkazu. Aj v konaniach
spojených s posúdením zdravotného stavu žalobcu sa vyžadujú na zistenie skutkového stavu osobitné, najmä medicínske znalosti, ktorými sudcovia bežne nedisponujú. 39. Kasačný súd sa oboznámil s obsahom posudku hlavného posudkového lekára zn. 347224/ 2021 zo 04. 08. 2021 (č. l. 7, 8 súdneho spisu) a dospel k záveru, že uvedený posudok spĺňa obsahové a formálne náležitosti, ktoré na ne kladie ustanovenie § 85 ods. 1 a 4 zák. č. 328/ 2002 Z. z. V oblasti posudzovania nároku na dávky výsluhového zabezpečenia predstavuje lekársky posudok základný podklad rozhodnutia na lekárske zachytenie skutkového stavu. Hlavný posudkový lekár po oboznámení sa s dokumentáciou (lekárskymi nálezmi) zaslaniu útvarom sociálneho zabezpečenia FR SR vyžiadal v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. od obvodnej lekárky poškodeného potrebné lekárske nálezy. Aj vzhľadom na povinnosť správneho orgánu zistiť skutočný stav veci v dobe rozhodovania v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. požiadal obvodnú lekárku poškodeného podľa § 7 ods. 2 zákona
č. 437/2004 Z. z. o zaslanie záverov z kontrolných ortopedických vyšetrení, ktoré absolvoval poškodený žalobca od 03. 03. 2020 - odo dňa, kedy je v dokladoch doručených 19. 06. 2021 Útvarom sociálneho zabezpečenia FR SR posledný ortopedický nález. V posudku okrem iného konštatoval, že vyšetrenie ľavého kolena po operácii magnetickou rezonanciou 14. 02. 2019 (J.. J. T., MR Žilina s.r.o.) preukazuje dobrý výsledok operácie a ortopedické vyšetrenie zo dňa 03. 03. 2020 (J.. J. T., Nemocnica Košice - Šaca) poukazuje na obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena ľahkého stupňa. V odôvodnení posudku hlavný posudkový lekár uviedol: „Pri služobnom úraze poškodeného 16. 12. 2013 - páde na koleno došlo k poškodeniu viacerých častí ľavého kolena. Pád na ľavé koleno je uvedený už pri prvom vyšetrení - ortopéd J.. R. K. - ortopedická ambulancia Prievidza 18. 12. 2013. Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z. za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví
vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Hlavný posudkový lekár pri hodnotení bolesti k ustálenému stavu 07. 02. 2014 pre účely odvolacieho konania zmenil v bodovom hodnotení bolesti v posudku posudkového lekára č. 447220/2020 zo dňa 21. 09. 2020 nasledovne: Položka: 160b Pomliaždenie ťažšieho stupňa ľavého kolena .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .15 bodov Položka: 167b Podvrtnutie ľavého kolena - distenzia (natiahnutie) predného Skríženého väzu I. stupňa, konzervatívne liečené. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
.25 bodov Položka: 173a Poranenie vnútorného menisku - ruptúra (natrhnutie)
I. stupňa konzervatívne liečené ..................................................25 bodov
Položka: 173a Poškodenie chrupavky - plytký defekt mediálneho Kondylu ľavej stehennej kosti, konzervatívne liečené. . . . . . . . . . . . . . .25 bodov S hodnotením pri ostatných položkách súhlasil. Hlavný posudkový lekár vykonal zmenu bodového hodnotenia bolesti k ustálenému stavu dňa 01. 05. 2017: pri položke 192c - vnútrokĺbová zlomenina stehnovej kosti (kondylu alebo interkondylická) - odlúpnutie (avulzia) chrupavky mediálneho kondylu ľavej stehennej kosti III. stupňa, liečené operáciou určil 153 bodov dôvodiac tým, že ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má v súlade s § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Podľa lekárskej správy z operácie ľavého kolena 07. 04. 2016 (J..
N. Y., primár ortopedického oddelenia Bojnice) bolo vykonané odstránenie poškodeného tkaniva na kĺbovej chrupavke stehennej kosti ľavého kolena a jej ošetrenie. Operačný diagnostický záver: odlúpnutie chrupavky mediálneho kondylu ľavej stehennej kosti gr.
III. Išlo o operáciu pre porušenie celistvosti stehennej kosti, a preto je poškodenie pre ďalšiu náhradu za bolesť porovnateľné s položkou 192c - vnútrokĺbová zlomenina stehnovej kosti (kondylu alebo interkondylická) liečená operáciou - 180 bodov. Vzhľadom na skutočnosť, že nešlo o úplnú zlomeninu, znížil v súlade s § 9 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. bodové hodnotenie o 15 %, t.j. zo 180 na 153 bodov. Hlavný posudkový lekár vykonal hodnotenia bolesti k ustálenému stavu dňa 15. 08. 2019: pri položke 192c určil 192 bodov. Uviedol, že ohodnotenie a stanovenie bodov za bolesť v súvislosti s operáciou 05. 09. 2018 pri kontrole posudkovým lekárom dňa 21. 09. 2020 nebolo vykonané. Ustálený stav pre hodnotenie bolesti určil podľa lekárskeho nálezu J.. R. K. z 15. 08. 2019, ktorý mal k dispozícii aj výsledok MR vyšetrenia ľavého kolena zo 14. 02. 2019 (J.. J. T., MR Žilina s.r.o). Táto operácia tiež nebola pôvodne plánovaná a pre náhradu za bolesť je potrebné uplatniť ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Podľa lekárskej správy z
operácie 05. 09. 2018 (J.. J. T., Nemocnica Košice - Šaca a.s., 1. súkromná nemocnica) bola vykonaná reflixácia osteochondronálneho fragmentu - mozaikoplastika na mediálnom kondyle ľavej stehnovej kosti; čiže bola prenesená a fixovaná časť chrupavky s kosťou z miesta menej zaťaženého na miesto menej poškodené. Vzhľadom na to, že išlo už o druhú neplánovanú operáciu ľavého kolena, je vhodné aplikovať ustanovenie uvedené v § 9 ods. 5 písm. c) zákona č. 437/2004 Z. z., a preto zvýšil bodové hodnotenie 153 bodov za bolesť ako pri operácii 07. 04. 2016 o 25% na 192 bodov za bolesť v súvislosti s operáciou 05. 09. 2018.
40. Po oboznámení sa s obsahom Posudku hlavného posudkového lekára zo 04. 08. 2021 a napadnutého rozhodnutia žalovaného z 13. 09. 2021 kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný sa neobmedzil na formálne prevzatie niektorých záverov z lekárskych správ, ale zaoberal sa tam tvrdenými skutkovými argumentmi (str. 3 až 4) a vyvodil z nich právne závery.
Preto kasačný súd nemohol označiť skutkový stav zistený posudkovými lekármi žalovaného ani ako nelegálne, ani ako nedostatočne či neúplne zistený, hoci žalobca nesúhlasil s postupom hlavného posudkového lekára, ktorý nerozhodol o zvýšení bodového ohodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Na uvedenom základe si potom kasačný súd nemohol osvojiť argumentáciu správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP).
41. Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby správny súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať po vykonanom dokazovaní dôsledným oboznámením sa s obsahom listín na vec sa vzťahujúcich.
Súd má pri preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho súdu bude znovu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu vo svetle najvyšším správnym súdom konštatovaných záverov a vo veci opätovne rozhodnúť.
42. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. augusta 2024