6Ssk/105/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:6024200025.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30Sas/5/2024
- IČS
- 6024200025
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Z.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, S., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitalská 8, Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ OPHNNVD/SOC/2024/708-0019Km zo dňa 25.03.2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 30Sas/5/2024-32 zo dňa 25. júna 2024, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 30Sas/5/2024-32 zo dňa 25. júna 2024 odmietol žalobu žalobkyne zo dňa 25.04.2024 podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, č.j. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/708-0019 zo dňa 25.03.2024, ktorým odvolací správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 2. V odôvodnení uznesenia, ktorým správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. e/ SSP správnu žalobu odmietol ako neprípustnú, uviedol, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie je konečným meritórnym rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Nezakladá žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, preto ani nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne ako účastníka konania, ani na jej základných právach a slobodách. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovaného nemožno ani vnímať ako rozhodnutie predstavujúce výnimku z negatívnej enumerácie uvedenej v § 7 písm. e) SSP. Na subjektívnych právach žalobkyne napadnuté rozhodnutie s konečnou platnosťou nič nemenilo. Ochrany svojich práv sa žalobkyňa môže naďalej domáhať v správnom konaní, keďže napadnutým rozhodnutím bolo vyhovené jej odvolaniu a konanie pred orgánmi verejnej správy tak ešte nie je ukončené. Na základe uvedených skutočností dospel správny súd k takému záveru, že žalobkyňa napadla správnou žalobou rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v režime správneho súdnictva.
3. Žalobkyňa žiadala kasačný súd o preskúmanie napadnutého rozhodnutia správneho súdu, nakoľko vydaním rozhodnutia boli dotknuté práva sťažovateľky, pričom napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a nesprávne, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a j/ SSP. 4.
Opakovane poukázala na nedostatočné právne posúdenie veci v súvislosti s ochranou ústavného a únijného práva vyplývajúceho z medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných slobodách, porušenie zákona o správnom konaní a zákona o pomoci v hmotnej
núdzi. Konkrétne namietala, že orgány verejnej správy nie sú v konaní o nároku na príspevok na bývanie oprávnené posudzovať ako predbežnú otázku, či bola dobrovoľná dražba neplatná alebo platná, že túto právomoc nemá ani správny súd. V správnej žalobe opakovane poukázala na ústavou garantované vlastnícke právo čl. 20 Ústavy SR. Nesúhlasila s odôvodnením rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktorý zakladal svoju argumentáciu na prebiehajúcich súdnych konaniach a robil prepočty pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorých nevznikol nárok na príspevok na bývanie. Preto žiadala, aby odvolací orgán takéto rozhodnutie zmenil a priznal nárok so spätnou platnosťou. Rozhodnutie správneho súdu žiadala zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, alebo rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného z 25.03.2024 a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
5. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená na vedomie dňa 14.08.2024. 6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti trval na svojich vyjadreniach a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9.
Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 10. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. 11. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
12. Najvyšší správny súd pre potvrdenie správnosti postupu správneho súdu poznamenáva, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov.
Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Na tomto mieste najvyšší správny súd ďalej uvádza, že v závislosti od toho, či osobitný právny predpis umožňuje podať účastníkovi správneho konania (fyzickej, alebo právnickej osobe) riadny opravný prostriedok, Správny súdny poriadok rozlišuje dve situácie. Prvá sa týka prípadu, kedy účastník konania je v zmysle osobitných právnych predpisov oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu - v takom prípade žalovaným správnym orgánom je orgán, ktorý rozhodol o tomto riadnom opravnom prostriedku; žalobca je povinný v takom prípade v podanej správnej žalobe označiť rozhodnutie tohto žalovaného správneho orgánu (prípadne aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak v spojení s druhostupňovým správnym rozhodnutím; pozri § 191 ods. 3 písm. a/ SSP).
Druhá situácia sa týka prípadu, v ktorom ide o jednostupňové správne konanie (t.j. voči rozhodnutiu osobitný právny predpis nepripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku) s tým, že potom žalovaným orgánom je orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.
13. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25.03.2024, číslo č.j. UPS/US1/ OPHNNVD/SOC/2024/708-0019 Km. 14.
Uvedeným rozhodnutím žalovaný správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec č. LC3/RHNaŠSD/SOC/2023/25941-60 zo dňa 19.12.2023, ktorým nebolo žiadosti žalobkyne o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie vyhovené, a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že urobil prepočet pomoci v hmotnej núdzi a skonštatoval, že účastníčke konania nevzniká nárok na príspevok na bývanie, pretože nie je vlastníkom ani nájomcom nehnuteľnosti (nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti).
Pre nárok na príspevok na bývanie nestačí splniť len niektoré zákonné podmienky, ale je potrebné ich splniť súčasne. Takisto je potrebné, aby bol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav. Odvolací orgán dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 19.12.2023 nie je vydané v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a správnym poriadkom.
Prvostupňové rozhodnutie preto zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 15. Záverom kasačný súd považuje za potrebné dodať, že odvolacím správnym orgánom vyslovený právny názor je iba procesne záväzný pre správny orgán prvého stupňa, nie je súčasťou výroku rozhodnutia (nedošlo k zmene rozhodnutia), preto ho nie je možné preskúmavať až dovtedy, kým sa nestane pre žalobkyňu konštitutívnym a záväzným v podobe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. 16. Žalobkyni preto nič nebráni, v prípade, ak nebude s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec), opätovne podať odvolanie. Rovnako sa následne môže domáhať na základe správnej žaloby preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodol v druhom stupni o podanom odvolaní.
17. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 18. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
19. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. novembra 2024