6Ssk/106/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200199.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-6Sa/3/2021
- IČS
- 8021200199
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: W.. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, B. A., právne zastúpená JUDr. Ingrid Čvirkovou, advokátkou so sídlom Levočská 866, Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X. zo dňa 25.03.2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo dňa 29. júla 2024, č. k. PO-6Sa/3/ 2021-132, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-6Sa/3/2021-132 zo dňa 29. júla 2024 mení tak, že sa zrušujú rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2021, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2020 a vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100% trov konania pred správnym súdom, ako aj kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Napadnutý rozsudok
1. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom zo dňa 29. júla 2024, č. k. PO-6Sa/3/2021-132 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25.03.2021, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2020, vo veci starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.08.2020 na základe žiadosti žalobkyne o zvýšenie starobného dôchodku, rozhodla podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 392dx zákona č. 461/2003 Z.z. o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2020 na sumu 426,40 eur mesačne.
3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal najmä v intenciách ustanovení § 82, § 293dx ods. 1, ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a v režime stanovenom SSP dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
4. Správny súd z výsledkov vykonaného dokazovania ustálil predmet konania, ktorým bolo posúdiť správnosť a zákonnosť priznanej výšky valorizácie a starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku. Z administratívneho spisu žalovanej zistil, že rozhodnutím zo dňa 19.11.2013 bol žalobkyni od 08.09.2010 priznaný starobný dôchodok v sume 318,80 eur mesačne s následnými zvýšeniami za roky 2011 až 2013 valorizačnými rozhodnutiami. Žalobkyňa dňa 21.09.2016 požiadala Sociálnu poisťovňu o prepočítanie starobného dôchodku s ohľadom na právoplatne priznanú náhradu mzdy. Rozhodnutím zo dňa 18.07.2017 žalovaná od 21.09.2013 zvýšila starobný dôchodok žalobkyne na 354,10 eur mesačne. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo dňa 12.12.2017 v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej dňa 18.07.2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne rozsudkom sp. zn. 9Sk/24/2019 zo dňa 29.01.2020 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej.
Následne generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo dňa 22.12.2020 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.07.2017, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/209/2022 zo dňa 29.11.2023 zrušené spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.07.2017. Žalovaná, riadiac sa právnym názorom kasačného súdu vo veci starobného dôchodku opäť rozhodla dňa 27.03.2024.
5. Správny súd s prihliadnutím na ustálený predmet súdneho prieskumu nemohol skúmať zákonnosť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, resp. rozhodnutie zo dňa 18.07.2017 o žiadosti žalobkyne o prepočítanie starobného dôchodku, ktoré predchádzalo jeho valorizácii. S ohľadom na zistenia zo spisov správny súd konštatoval, že žalobkyňa túto možnosť využila. Otázky týkajúce sa sumy starobného dôchodku a hodnotenia vymeriavacích základov za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru boli zodpovedané v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Dodal, že na účely zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj na účely jeho valorizácie podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaná vychádzala zo sumy starobného dôchodku, ktorý sa vyplácal k 01. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa suma starobného dôchodku zvyšuje. Suma starobného dôchodku sa tak nanovo neprepočítava.
6. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 a § 467 ods. 3 SSP. Pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech a keďže žalovanej v konaní nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, súd jej nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť
8. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (sťažovateľka) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietala, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 pís. g/ SSP). 10. V úvode kasačnej sťažnosti poukázala na predmet súdneho prieskumu správneho súdu, ktorým bolo rozhodnutie žalovanej zo dňa 25.03.2021 o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28.08.2020 o zvýšení starobného dôchodku sťažovateľky na sumu 426,40 eur mesačne od 01. januára 2020. Vydaniu rozhodnutia žalovanej predchádzalo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/24/2019 z 29.01.2020, ktorý sa zaoberal vymeriavacími základmi sťažovateľky. Právny názor vyslovený najvyšším súdom žalovaná nerešpektovala, keď v novom rozhodnutí vychádzala len z evidenčného listu zamestnávateľa napriek tomu, že vymeriavací základ určený v tomto evidenčnom liste bol v rozpore s rozsudkami o náhrade mzdy priznanej žalobkyni. Sťažovateľka vychádzajúc z právneho názoru NSS SR sp. zn. 7Ssk/209/2022 tvrdila, že žalovaná nepostupovala správne, keď sumu vyplatenej náhrady mzdy započítala aj za tie kalendárne mesiace, za ktoré jej súd náhrady mzdy vôbec nepriznal a zamestnávateľ nevyplatil. 11. V súvislosti s výškou valorizovaného dôchodku v rozhodnutí z 28.08.2020 uviedla, že závisí od výšky vymeriavacieho základu. Ak najvyšší súd konštatoval, že vo veci starobného dôchodku sťažovateľky vymeriavací základ nie je určený v súlade so zákonom, potom nemožno predpokladať, že výška valorizácie dôchodku v rozhodnutí z 28.08.2020 potvrdená rozhodnutím žalovanej z 25.03.2021 bola určená v zákonnej výške. 12. Navrhla rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že sa rozhodnutie žalovanej zruší a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov konania o správnej žalobe. 13. Kasačná sťažnosť bola žalovanej doručená na vedomie dňa 14.08.2024. 14. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne. 16.
Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).
17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 25. marca 2021, číslo 535908 1810 0. Napadnutým rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vo veci starobného dôchodku zamietla v celom rozsahu odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci zvýšenia starobného dôchodku od 01. januára 2020 na sumu 426,40 eur mesačne.
21. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis žalovaného najvyšší správny súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 19C/168/2009-225 a Krajského súdu Prešov č. k. 18CoPr/9/2014-450, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 04. marca 2016, súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného vzťahu žalobkyne k zamestnávateľovi výpoveďou zo 07. februára 2005. Žalobkyni tak bola vyplatená náhrada mzdy. Priznaná náhrada mzdy za obdobie od 01.10.2006 do 16.06.2009 bola vo výške 8649,10 eur a 4935,22 eur, t.j. spolu 13584,32 eur. Náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru v sume 13584,32 eur bola rozpočítaná za obdobie od 01.06.2005 do 16.09.2009 na evidenčnom liste dôchodkového poistenia vystaveného zamestnávateľom. Z obsahu spisov bolo preukázateľne zistené, že určená náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru 13584,32 eur bola navýšená o sumu 9701,25 eur na celkovú sumu 23285,57 eur.
22. Kasačný súd ďalej zo súdneho spisu zistil, že žalobkyňa dňa 23.01.2023 požiadala o prerušenie konania z dôvodu, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sa/4/2021 podala proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť. Správny súd preto uznesením č. k. 6Sa/3/2021-84 zo dňa 25.04.2023 prerušil konanie do právoplatne skončeného konania vedeného na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Ssk/209/2022 vo veci zvýšenia starobného dôchodku na 354,10 eur mesačne po dodatočnom zohľadnení vymeriavacieho základu za roky 2006 až 2009. Najvyšší správny súd rozsudkom sp. zn. 7Ssk/209/2022 zo dňa 29.11.2023 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 7Sa/4/2021-64 zo dňa 20.10.2022 zmenil tak, že zrušil rozhodnutia žalovanej z 22.12.2020 a 18.06.2017, č. XXX XXX XXXX X a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V bode 25 rozhodnutia uviedol, že rozhodol tak na tom základe, že náhrada mzdy je podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. vymeriavacím základom
pre platenie poistného, z ktorého musí platiť poistné aj žalobkyňa. Inak povedané, žalobkyňa nie je oprávnená ponechať si celú takto priznanú sumu pre seba, ale musí časť z nej znášať ako poistné, na ktorého platenie je povinná. Opak nevyplýva ani z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9Sk/24/2019, ktorý o sumách „v čistom“ hovoril len v súvislosti s nejasným obsahom evidenčných listov. Takisto opak nevyplýva ani z uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 11Er 274/17-28, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe a ktorým tento súd zamietol námietky povinného - zamestnávateľa žalobkyne proti exekúcii. V tomto uznesení totiž exekučný súd (v zhode so svojím názorom v uznesení č. k. 10Er 194/2014-64, pozri odsek 4 tohto rozsudku) zaujal len názor, že zamestnávateľ nebol - vzhľadom na výrok právoplatného rozsudku o náhrade mzdy - oprávnený vykonať zrážku na poistné z tejto náhrady a nevyplatiť žalobkyni. Žalobkyňa však opomenula, že v ods. 10 tohto uznesenia exekučný súd celkom zreteľne vyslovil, že
napriek zneniu exekučného titulu zostáva zákonná povinnosť odviesť odvody poistného a dane z prisúdeného príjmu oprávnenej“. Obsah tohto uznesenia tak priamo vyvracia tvrdenia žalobkyne, že ním bolo právoplatne a záväzne voči všetkým orgánom rozhodnuté o tom, že nároky priznané rozsudkami okresného súdu a krajského súdu sú nárokmi „netto“.
Naopak, je celkom zrejmé, že priznané sumy nárokov sú sumami, na ktoré má žalobkyňa nárok podľa § 79 Zákonníka práce a ktoré majú byť podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. vymeriavacím základom. Postup, ktorého sa domáha žalobkyňa, by totiž vo výsledku viedol k tomu, že ako vymeriavací základ by sa jej v rozpore s citovaným ustanovením započítali výrazne vyššie sumy, než ktoré zodpovedali jej príjmu z neplatne skončeného právneho vzťahu.
23. Správny súd v Košiciach po odpadnutí prekážky, pre ktoré bolo konanie prerušené, uznesením č. k. PO-6Sa/3/2021-99 zo dňa 21.02.2024 pokračoval v správnom súdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.03.2021 o zvýšení starobného dôchodku od 01. januára 2020 na sumu 426,40 eur mesačne.
24. Kasačný súd ďalej zo súdneho spisu zistil, že pred rozhodnutím správneho súdu v danej veci (dňa 29.07.2024) Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 27.03.2024 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X . podľa § 112 ods. 3 a 6 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o znížení starobného dôchodku žalobkyne od 12.05.2024 na sumu 576,10 eur mesačne.
Týmto rozhodnutím vykonala rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/209/2022 z 29.11.2023. 25. Zásadnou úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť rozhodnutia žalovanej, ktorým rozhodla na základe žiadosti žalobkyne o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2020. Nakoľko správny súd vydal rozhodnutie, ktorým dňa 29.07.2024 zamietol správnu žalobu, rozhodol tak v čase, kedy už žalovaná rozhodla novým rozhodnutím dňa 27.03.2024 v intenciách právneho názoru vysloveného kasačným súdom v rozhodnutí sp. zn. 7Ssk/209/2022 vo veci výšky starobného dôchodku žalobkyne vrátane zvýšenia sumy starobného dôchodku od 01. januára 2020 (strana 5 rozhodnutia). Žalovaná tak rozhodla po tom, čo ustálila, že k 31.12.2019 žalobkyni patrí starobný dôchodok v sume 413,10 eur mesačne. Žalovaná od 01.01.2020 sumu starobného dôchodku zvýšila na sumu 425,70 eur mesačne.
26. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu, musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia
rozhodnutia. 27. Podľa názoru kasačného súdu správny súd pri rozhodovaní nedbal na to, aby jeho rozhodnutie bolo nielen zákonné, ale aj presvedčivé. Z ustanovenia § 139 ods. 2 SSP vyplýva, že odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej správny súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zatiaľ, čo vo výroku správny súd vyslovuje, ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol.
28. S ohľadom na uvedené pochybenia majúce za následok zmätočnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, kasačný súd rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že s poukazom na rozhodnutie žalovanej zo dňa 27.03.2024, č. XXX XXX XXXX X,. rozhodnutia, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby doručenej pôvodne Krajskému súdu v Prešove dňa 29.04.2021, zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 29.
O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde. O výške náhrady
trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 30. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júla 2025