← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·20. 11. 2025

6Ssk/106/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100227.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
24Sas/1/2024
IČS
0824100227
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: H. L., nar. XX.XX.XXXX, O. G. XXXX/XX, Q., práv. zast.: Advokátska kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO, s.r.o., so sídlom Tehelná 189, Zvolen, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitalská 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Č.j.: UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/ 4995-0002KmZ zo dňa 23.02.2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sas/1/2024-133 zo dňa 16. apríla 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitalská 8, Bratislava (ďalej ako „žalovaný“) ako príslušný správny orgán podľa § 4 ods. 6 písm. a) bod 1 a písm. c) zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok a zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 600/2023 Z.z.“) rozhodnutím UPS/US1/ OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/4995-0002KmZ zo dňa 23.02.2024 zamietol odvolanie oprávnenej osoby H. L., nar. XX.XX.XXXX, O. G. XX, Q., proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Zvolen zo dňa 15.01.2024, č. ZV1/OHNNVaŠSD/SOC/2024/39514-6 a toto rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o výplatu prídavku na dieťa: L. F., nar. XX.XX.XXXX podľa § 10 ods. 2 a § 19c zákona o prídavku na dieťa, podanú dňa 13.12.2023, potvrdilo. 1. 2. Žalovaný po preskúmaní spisovej dokumentácie konštatoval, že v zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.01.2023 (§ 19c zákona o prídavku na dieťa), ak dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu právoplatným do 31.12.2022 a rodič, ktorému sa nevyplácala štátna sociálna dávka (prídavok na dieťa) k 31.12.2022, nedoručil písomnú dohodu o zmene oprávnenej osoby na výplatu prídavku na dieťa alebo písomný prejav vôle do 31.01.2023, tak sa prídavok na dieťa vypláca naďalej rodičovi, ktorému prídavok na dieťa patril podľa zákona účinného do 31.12.2022. Nakoľko oprávnená osoba nedoručila platiteľovi do 31.01.2023 v zmysle § 19c ods. 2 zákona o prídavku na dieťa účinného od 01.01.2023 písomnú dohodu o zmene oprávnenej osoby na výplatu prídavku alebo písomný prejav oprávnenej osoby, ktorej sa prídavok nevyplácal, aby sa prídavok vyplácal spôsobom podľa § 2 ods. 5 písm. a) v znení účinnom od 01.01.2023, platiteľ vypláca prídavok oprávnenej osobe, ktorej patrí prídavok a príplatok k prídavku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31.12.2022.

II. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. apríla 2025, č. k. 24Sas/1/2024-133 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.j. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/4995-0002KmZ zo dňa 23.02.2024. 2. 1. Správny súd preskúmal zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v intenciách § 2 ods. 1 a ods. 2, § 19c ods. 1 a ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z. podľa § 2 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 600/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2022 a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 2. 2. Správny súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu, ktoré preukázali, že maloletý F. L., nar. XX.XX.XXXX. bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/234/2019-92 zo dňa 02.12.2019 zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletému každý nepárny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nasledujúceho piatku do 16:00 hod. a otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletému každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nasledujúceho piatku do 16:00 hod. Prídavok na dieťa platiteľ vypláca matke maloletého, t.j. oprávnenej osobe, na základe žiadosti podanej po narodení dieťaťa. 2. 3. Žalobca dňa 13.12.2023 podal žiadosť o výplatu prídavku na dieťa F. L., nar. XX.XX.XXXX . s uplatnením nároku od 01.12.2023. Platiteľ prídavku na dieťa dňa 19.12.2023 zaslal obidvom oprávneným osobám - rodičom nezaopatreného dieťaťa výzvu na predloženie písomnej dohody spísanej medzi rodičmi dieťaťa vo veci určenia oprávnenej osoby na poberanie prídavku na dieťa. Žalobca doložil dňa 12.01.2024 odpoveď na výzvu s uvedením, že medzi ním a matkou dieťaťa nedošlo k vzájomnej dohode o následnom poberaní prídavku na dieťa. Matka dieťaťa na výzvu platiteľa na predloženie dohody medzi rodičmi nereagovala. Prvostupňový orgán tak podľa § 10 ods. 2 a § 19c zákona č. 600/2003 Z.z. zamietol žiadosť o výplatu prídavku na dieťa L. F., nar. XX.XX.XXXX, podanú dňa

13.12.2023. 2. 4. Správny súd v bode 41 poukázal na neskoršiu právnu úpravu účinnú od 01.01.2023, ktorá priniesla zmeny jednak v súvislosti so vznikom novej formy starostlivosti o dieťa - spoločnej osobnej starostlivosti rodičov a jednak zmenila pôvodnú úpravu vo vzťahu k striedavej starostlivosti rodičov, no táto sa na prípad žalobcu neaplikuje. Od 01.01.2023 platí, že ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode podľa prvej vety, pri zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť. Správny súd ustálil, že je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal aplikácie tejto novej právnej úpravy, pretože právna úprava účinná od 01.01.2023 je preňho priaznivejšia, avšak túto na jeho prípad aplikovať nemožno. Správny súd poukázal na základný ústavno-právny princíp demokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotou, a to zákaz retroaktivity, t.j. spätnej pôsobnosti právnych predpisov. Retroaktivita, pokiaľ zákon neustanovuje výnimku (ako je tomu v oblasti trestného práva), je neprípustná.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

3. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 4. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 5. Sťažovateľ mal za to, že právny výklad ustanovení zákona č. 600/2003 Z.z. v znení účinnom do dňa 31.12.2022 zo strany správneho súdu je vo svojich dôsledkoch diskriminujúci a v rozpore s princípom spravodlivosti z dôvodu, že: a) napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 1 ods. 2 zákona o prídavku na dieťa, nakoľko zamietnutím žiadosti o striedavé vyplácanie prídavku na dieťa nie je naplnený zmysel a účel poskytnutia štátnej sociálnej dávky, keďže sa finančné prostriedky poskytované štátom na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa k sťažovateľovi ako oprávnenej osobe (rodičovi) vôbec nedostanú, b) napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 41 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko bolo porušené základné ústavné právo sťažovateľa na pomoc štátu, c) napadnuté rozhodnutie je rozpore s § 3 zákona č. 71/1967

Zb., nakoľko vedie k zjavnej nespravodlivosti a diskriminácii sťažovateľa ako otca maloletého Tomáša. 6. Sťažovateľ v ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti poukázal na zmysel a účel štátnej sociálnej dávky. Tvrdil, že rozhodnutím nie je naplnený legitímny cieľ zákona o prídavku na dieťa, a to poskytnutie pomoci zo strany štátu formou štátnej sociálnej dávky rodičovi, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V nadväznosti na uvedené dodal, že úlohou správnych orgánov je zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Preto je žiadúce, aby správne orgány s maximálnou možnou mierou racionalizácie interpretovali a aplikovali právne normy vzťahujúce sa na prejednávanú vec. Zdôraznil, že orgán verejnej moci a ani súd nie sú absolútne viazaní doslovným znením zákona. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale najmä v základných princípoch právneho štátu (sp. zn. I. ÚS 155/2017). S poukazom na uvedené tvrdil, že pre daný prípad je

podstatné, či rodič, ktorému sa má poskytnúť štátna sociálna dávka vo forme prídavku na dieťa, zabezpečuje osobnú starostlivosť, výchovu, výživu dieťaťa. Inak povedané, správny súd sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia dopustil takej aplikácie zákona o prídavku na dieťa, ktorá je síce formálne súladná s jeho textom, avšak vôbec nezohľadňuje špecifiká prejednávanej veci a je preto ústavne neudržateľná. 7.

Sťažovateľ v neposlednom rade správnemu súdu vytýkal, že napadnutým rozhodnutím neoprávnene zvýhodnil postavenie matky a so sťažovateľom, ktorý má ako oprávnená osoba rovnaké práva ako matka, zaobchádzal menej priaznivo, resp. priam diskriminačne.

Takýmto postupom správny súd porušil základné ústavné právo sťažovateľa zakotvené v článku 41 ods. 5 a čl. 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR. 8. Navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená na vedomie dňa 24.06.2025. 10.

Z dôvodu, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol nič nové, žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe z 13.05.2024 a duplike z 11.07.2024, na obsah ktorých odkázal. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 11.

Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 16.07.2025.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu v sociálnej veci o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.02.2024, Číslo: UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/4995-0002 KmZ. Žalovaný predmetným napadnutým rozhodnutím z 23.02.2024 postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č.

71/1967 Zb. správny poriadok zamietol odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, č. ZV1/OHNNVaŠSD/2024/ 39514-6 z 15.01.2024. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 10 ods. 2 a § 19c zákona o prídavku na dieťa tak, že zamietol žiadosť o výplatu prídavku na dieťa L. F., nar. XX.XX.XXXX, podanú dňa 13.12.2023.

19. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 20. Z citovaného článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc, sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej

republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 21. Podľa zákona č. 600/2003 Z.z. prídavok na dieťa predstavuje najrozsiahlejšiu formu finančnej podpory štátu rodinám s nezaopatrenými deťmi. Hlavným účelom dávky je prispievať rodinám na výchovu a výživu nezaopatrených detí.

22. Podľa § 10 zákona č. 600/2003 Z.z. platiteľ vyplatí prídavok a príplatok k prídavku oprávnenej osobe, ktorá si uplatní nárok podľa § 9 a ktorá spĺňa podmienky nároku podľa § 7 a 7a. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky nároku alebo ak nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na posúdenie nároku, platiteľ vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti (ods. 2).

23. Podľa § 19c ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z., ak oprávnenej osobe, ktorej bolo maloleté dieťa rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti, vznikol nárok na prídavok a príplatok k prídavku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 a nárok na prídavok a príplatok k prídavku trvá k 31. decembru 2022, na výplatu prídavku a príplatku k prídavku sa do 31. januára 2023 vzťahuje § 2 ods. 5 a 6 v znení účinnom do 31. decembra

2022. 24. Podľa § 19c ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z., ak oprávnené osoby, ktorým bolo maloleté dieťa rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti a ktoré spĺňajú podmienky nároku na prídavok a príplatok k prídavku do 31. decembra 2022, nedoručia platiteľovi do 31. januára 2023 písomnú dohodu o zmene oprávnenej osoby na výplatu prídavku a príplatku k prídavku alebo písomný prejav vôle oprávnenej osoby, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku nevyplácal, aby sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal spôsobom podľa § 2 ods. 5 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023, platiteľ vypláca prídavok a príplatok k prídavku oprávnenej osobe, ktorej patrí prídavok a príplatok k prídavku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022; oprávnenie rodičov podľa § 2 ods. 5 prvej vety v znení účinnom od 1. januára 2023, tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode podľa prvej vety, pri zverení maloletého dieťaťa do a) striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť, b) spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov.

26. Najvyšší správny súd mal z obsahu spisov za preukázané, že otec maloletého F. dňa 13.12.2023 podal žiadosť o prídavok na dieťa, ktoré bolo rozsudkom okresného súdu po schválení rodičovskej dohody zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletému každý nepárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nasledujúceho piatka do 16:00 hod. a otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletému každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nasledujúceho piatka do 16:00 hod. s tým, že matka je povinná v stanovený deň a hodinu maloletého prevziať v mieste bydliska otca a otec je povinný maloletého v stanovený deň a hodinu prevziať v mieste bydliska matky. Na základe uvedeného rozhodnutia okresného súdu žiadal, aby prídavok na dieťa počas osobnej starostlivosti oboch rodičov bol vyplácaný striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá starostlivosť.

27. Tak, ako to bolo preukázateľne zistené, s podaním žiadosti základné zákonné povinnosti oprávnenej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na prídavok na dieťa, otec maloletého F. nesplnil, preto bol vyzvaný, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na prídavok na dieťa a na jeho výplatu. Konkrétne bol vyzvaný na predloženie písomnej dohody spísanej medzi rodičmi vo veci určenia oprávnenej osoby na poberanie prídavku na maloletého F..

28. Kasačný súd zhodne to správne posúdil aj správny súd, v zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.01.2023 (§ 19c zákona č. 600/2003 Z.z.), ak dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti rozhodnutím súdu právoplatným do 31.12.2022, ako tomu bolo aj v danom prípade a rodič, ktorému sa nevypláca štátna sociálna dávka (prídavok na dieťa) k 31.12.2022 nedoručil písomnú dohodu o zmene oprávnenej osoby na výplatu prídavku na dieťa alebo prejav vôle do 31.01.2023, tak sa prídavok na dieťa vypláca naďalej rodičovi, ktorému prídavok na dieťa patril podľa zákona účinného do 31.12.2022.

29. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/ 2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

30. Z dôvodu, že oprávnený otec maloletého F. ani napriek výzve k žiadosti doručenej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen dňa 13.12.2023 nepredložil dohodu rodičov o zmene oprávnenej osoby na poberanie prídavku na dieťa, nemohol sa účinne domáhať postupu správnych orgánov podľa § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z.z.

Z uvedeného dôvodu neboli jeho námietky o možnej diskriminácii dôvodné. 31. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1

SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 452 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. novembra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/106/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik