6Ssk/107/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Y. Y., narodený XX. H. XXXX, bytom V. N. XXX, V. N., právne zastúpeného Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., Hlavná 979/23, Galanta, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. mája 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sa/1/2021-86 zo dňa 19. mája 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sa/1/2021-86 zo dňa 19. mája 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 199, § 135 a § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

vyšetrenia MR a RTG zo dňa 16. februára 2021 a neurologického vyšetrenia zo dňa 16. februára 2021) bolo opätovne konštatované rozhodné zdravotné postihnutie v rozsahu 35 % podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4 písm. b), pričom neboli pridružené iné posudkovo významné ochorenia, a preto bolo konštatované, že žalobca (ktorý nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %) nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

veci. Syntézu podstaty odôvodnenia svojho rozhodnutia (podrobnejšie uvedeného v bodoch 31 až 35) krajský súd zhrnul v bode 36, keď po stručnom vysvetlení účelu ustanovenia § 153 ods. 3 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. uzavrel, že „V zmysle týchto ustanovení je tak posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zverené posudkovému

Posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je otázkou odborného posúdenia príslušného posudkového lekára . . .“. Krajský súd uzavrel, že žalovaná spoľahlivo a náležite v napadnutom rozhodnutí ustálila skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotila so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení svojho rozhodnutia. Skonštatoval vecne správny záver prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia dospejúc k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzil v jej úvode odkazom na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Namietal, že (i) žalovaná neposúdila skutkový stav veci, resp. zdravotný stav žalobcu dostatočne, a to s ohľadom na novozistené diagnózy, ako vysunutie 3. a 4. medzistavcovej platničky, deformačná spondylóza a spodyloarthróza, naznačená medzistavcová chondróza L4-5, ktoré mohli mať vplyv na určenie celkovej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť; (ii) nesúhlasil so stanovenou mierou poklesu, a to s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje vykonávanie zárobkovej činnosti (pretrvávajúce silné bolesti, výrazné obmedzenie hybnosti a rotácie, vznik poškodenia ďalšej medzistavcovej platničky); (iii) zdôraznil, že poškodenie chrbtice - hernia disku C3/4 a nová diagnóza M501 mali byť zohľadnené pri posudzovaní miery jeho poklesu výkonu zárobkovej činnosti; (iv) uviedol, že jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý, jeho ťažkosti začali už v roku 2015, zhoršili sa v roku 2018 a v roku 2019 podstúpil operáciu, po ktorej sa však jeho chronický stav neustále zhoršuje; (v) namietal, že krajský súd mal pri svojom rozhodovaní prihliadnuť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9So/ 232/2015 z 25. októbra 2017 tvrdiac, že „ ... pokiaľ dve osoby trpia rovnakými zdravotnými ťažkosťami, nemožno mieru poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovať odlišne ...“; (vi) tvrdil, že nedoručenie odborného lekárskeho posudku zo dňa 2. februára 2021 je porušením jeho práva na spravodlivý proces; (vii) zdôraznil, že pokiaľ zákon stanovuje také percentuálne rozpätie miery poklesu, ktoré je najmä na hranici vzniku invalidity, potom

odôvodnenie

ako žalovanej, tak posudkového lekára, by malo byť natoľko vyčerpávajúce, aby nevznikli pochybnosti o jeho náležitom vyhodnotení. 8. V závere kasačnej sťažnosti žiadal, aby kasačný súd buď rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zrušil druhostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný [§ 11 písm. h) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 9. novembra 2020. 14. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

15. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.

neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť až k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov. 17. Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (Pozn. aktuálne § 139 ods. 2 SSP) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných

. . . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 18. Najvyšší správny súd uvádza, že vo veciach dávkových je relevantným podkladom, z ktorého žalované správne orgány vychádzajú (a v rámci súdneho prieskumu aj následne správny súd) dávkový spis. V prípade, ak je predmetom konania invalidný dôchodok, ako jedna z dávok sociálneho zabezpečenia, je súčasne zásadným podkladom posudkový spis obsahujúci všetky relevantné listiny zaznamenávajúce postup posudkových lekárov sociálneho poistenia. Sú v ňom založené všetky lekárske nálezy doložené účastníkom konania na účely zhodnotenia zdravotného stavu, ustaľovania rozhodujúceho zdravotného postihnutia a posudzovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorých posudkový lekár vychádza. Výsledky postupov posudkových lekárov sú následne vnesené do lekárskych správ, z ktorých vyplýva pracovná, sociálna, rodinná, osobná anamnéza, terajšie ochorenia, liečba a subjektívne ťažkosti, podklady pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti

Následne sa stávajú podkladom pre vyhotovenie rozhodnutia príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne (§ 177 zákona č. 461/2003 Z. z). 19. V tomto type konania teda predstavuje posudkový spis z hľadiska posudzovania zdravotného stavu žiadateľa o túto dávku zásadný podklad pre vydanie rozhodnutia, v ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Ak je teda predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, a v jeho rámci aj posúdenie otázky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, potom aj rozhodnutie musí byť založené na skutkových zisteniach majúcich pôvod v príslušnom posudkovom spise. Oboznámenie sa aj s touto súčasťou všeobecne chápaného administratívneho spisu [§ 105 ods. 2 písm. c) SSP] je nevyhnutným predpokladom zistenia skutkového stavu veci.

SSP). 20. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by príslušný posudkový spis bol k nemu pripojený; tiež nevyplýva, že by si ho bol krajský súd vyžiadal. Pokiaľ potom krajský súd nemal k dispozícii posudkový spis, nemohol náležite preskúmať, či príslušní posudkoví lekári postupovali v súlade so zákonom, či pri ustaľovaní svojich záverov prihliadali na všetky lekárske nálezy doložené účastníkom konania. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. 21. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, respektíve minimálnych garancií procesnej povahy je taktiež právo na

odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal a súčasne sa vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa so záverom orgánu verejnej správy obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí v tom ponímaní, že na tento záver bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia len všeobecne odkáže. 22. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd má za to, že

odôvodnenie

napadnutého rozsudku krajského súdu v jeho podstatnej časti je nesúladné s právami podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 23. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu zabezpečiť posudkový spis, opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. 24. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.