6Ssk/107/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1022201384.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6S/214/2022
- IČS
- 1022201384
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: VACUUMSCHMELZE, s.r.o., so sídlom v Hornej Strede, Horná Streda 1325/14, IČO: 35727110, právne zast. Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Jesenského 7713/12, IČO: 52471420, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, so sídlom v Bratislave, Limbová 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti Stanoviska k uznaniu choroby z povolania Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania zo dňa 23. júna 2022, Evidenčné číslo: 06/2022-7, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. apríla 2023, č. k. 6S/214/2022-96, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 6S/214/2022-96 zo dňa 13. apríla 2023 odmietol žalobu žalobcu zo dňa 06. októbra 2022 podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal súdneho prieskumu Stanoviska k uznaniu choroby z povolania Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania zo dňa 23. júna 2022, Evidenčné číslo: 06/2022-7. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že Univerzitná nemocnica Bratislava - Nemocnica akademika L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie vydala dňa 04. apríla 2022 lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania č. 8/2022, ktorým uznala chorobu z povolania zamestnancovi žalobcu. Žalobca dňa 10. mája 2022 vypracoval Žiadosť o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania, ktorou žiadal žalovaného opätovne o posúdenie uznanej choroby z povolania posudkom č. 8/2022. Celoslovenská komisia, ako poradný orgán ministra zdravotníctva SR vydala Stanovisko k uznaniu choroby z povolania zo dňa 23. júna 2022, Evidenčné číslo: 06/2022 - 7 k lekárskemu posudku zamestnanca žalobcu, ktorým konštatovala, že zamestnanec žalobcu má mať uznanú chorobu z povolania. 3. Krajský súd sa zaoberal námietkou nedostatku pasívnej legitimácie, ktorú vzniesol žalovaný, pričom uzavrel, že táto je nedôvodná, pretože z ustanovenia § 31c zákona č. 355/ 2007 Z. z. vyplýva, že na opätovné posúdenie choroby z povolania je oprávnená výlučne Celoslovenská komisia, ktorú zriaďuje minister zdravotníctva SR ako svoj poradný orgán.
Vzhľadom na to, že Celoslovenská komisia nemá právnu subjektivitu (vyplýva zo štatútu Celoslovenskej komisie), potom oprávneným subjektom je žalované ministerstvo s právnou subjektivitou. 4. Krajský súd ďalej konštatoval, že správna žaloba smeruje voči listine zo dňa 23. júna 2022, ktorým Celoslovenská komisia vydala Stanovisko, že zamestnancovi žalobcu má byť uznaná choroba z povolania, pričom bol krajský súd toho názoru, že charakter napadnutej listiny nespĺňa atribúty rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (§ 3 SSP), pretože nie je správnym aktom, ktorý by sa vyznačoval konštitutívnymi účinkami alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a preto nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Napadnutá listina je podkladom pre vydanie lekárskeho posudku, ide teda o podkladový materiál pre ďalší postup vo veci posúdenia choroby z povolania zamestnanca žalobcu, preto nie je možné závery z napadnutej listiny
preskúmavať. Podľa názoru krajského súdu až meritórne konečné rozhodnutie vo veci samej, vydané priamo pre osobu zamestnanca žalobcu, ktorým bude priamo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, bude možné podrobiť súdnemu
prieskumu správnym súdom. 5. K námietke žalobcu, že Stanovisko Celoslovenskej komisie neobsahuje odôvodnenie, z akých dôvodov má byť choroba z povolania definitívne uznaná, ako ani vznik príčinnej súvislosti medzi chorobou a pracovnou činnosťou, preto je nepreskúmateľné a v rozpore so zásadou zákonnosti, krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4So/226/2004.
6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 7. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu, a to z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).
8. Žalobca namietal, že nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že napadnutá listina nie je správnym aktom, pretože krajský súd sa s tvrdeniami žalobcom vôbec nevysporiadal, len nekriticky prevzal argumentáciu žalovaného, ktorá neodráža skutočný stav veci.
Napadnutá listina zasahuje do práv žalobcu, pretože následkom uznania choroby z povolania sú práve povinnosti žalobcu, ktoré mu z toho vyplývajú. Poukázal, že žalovaný má zverenú právomoc posudzovať, ale aj zmeniť výsledky lekárskeho posudku vydaného špecializovaným pracoviskom k uznaniu choroby z povolania. Jeho závery sú v tomto prípade záväzné a nemenné v rámci procesu uznania choroby z povolania. Podotkol, že tento proces spĺňa aj atribúty administratívneho konania, keďže postup, ktorého predmetom bolo posúdenie správnosti lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania zakladá práva a povinnosti, resp. práva a povinnosti dotknutých osôb.
9. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné prirovnávať Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb a ňou vydávané stanovisko s listinami vydávanými Regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri posudzovaní podozrenia na chorobu z povolania, a to z dôvodu, že jedine Celoslovenská komisia je oprávnená posudzovať opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania.
10. Žalobca nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že napadnutá listina je vydaná len pre potreby špecializovaného pracoviska, pretože zamestnanec žalobcu si aj na základe tejto listiny uplatnil v civilnom konaní nárok na zaplatenie odstupného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom právnym základom je uznaná choroba z povolania na základe napadnutej listiny.
11. Záverom kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby zrušil stanovisko Celoslovenskej komisie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcovi priznal náhradu trov konania a kasačného konania.
12. Podaním zo dňa 12. októbra 2023, žalobca doplnil svoju kasačnú sťažnosť, pričom uviedol, že sa vykonalo dokazovanie v civilnom konaní medzi žalobcom a zamestnancom žalobcu, z ktorého na základe výsluchu svedkyne A.. F. A. bolo zistené, že predsedom, ako aj členmi žalovaného, resp. Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania boli rovnaké osoby, ako osoby, ktoré rozhodovali na prvom stupni v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava, nemocnica akad. L. Dérera - Klinika pracovného lekárstva a toxikológie ohľadom Lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania. Poukázal na prílohy, ktoré tvoria obsah správneho spisu, keďže na Lekárskom posudku zo dňa 04. apríla 2022 je podpísaný prednosta, ktorým je A.. U. I., Z.., pričom rovnaká osoba ako predseda podpísala Stanovisko k uznaniu choroby z povolania zo dňa 23. júna 2022 - strana 2 prílohy. Z výsluchu svedkyne A.. F. A. tiež vyplynulo, že pri posudzovaní choroby z povolania nemala nemocnica ani komisia vedomosť o súbežnom pracovnom pomere pána D., ktorý nebol posudzovaný v rámci choroby z povolania, čo podľa žalobcu mohlo mať vplyv aj na vzniknutú chorobu z povolania.
Tento pracovný pomer trval pred uznaním choroby z povolania a trvá doteraz, ako je zrejmé z lustrácie, ktorú vykonal sudca v civilnom spore (pracovný pomer u iného zamestnávateľ trvá od 07_2020 a trvá doteraz). Tento pracovný pomer sa v zmysle § 195 ods. 4 Zákonníka práce posudzovať určite mal. 13. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 15. novembra 2023, v ktorom konštatoval, že predmetné stanovisko vydané Celoslovenskou komisiou pre posudzovanie chorôb z povolania nie je rozhodnutím orgánu štátnej správy vydané pri výkone právomocí zverených mu zákonom, ktorým by sa rozhodovalo o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb.
Preto toto stanovisko nemožno považovať za opatrenie alebo rozhodnutie orgánu štátnej správy vydané v rámci administratívneho konania, a preto žalobca sa nemôže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv správnou žalobou podanou podľa § 177 ods. 1 SSP. Navrhol, aby najvyšší správny súd zamietol podanú kasačnú sťažnosť.
14. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 08. januára 2024. 15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k jednomyseľnému záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno vyhovieť.
16. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 17. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania38a) (ďalej len "choroba z povolania") uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia;34c) špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. 38b)
18. Podľa § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z., povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len "odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania"), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska.
Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d. 19. Podľa § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).
20. Podľa § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z., stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).
21. Podľa § 31d ods. 1,5 zákona č. 355/2007 Z.z., minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Celoslovenská komisia a) posudzuje choroby z povolania podľa § 31a ods. 9 a 10; b) posudzuje opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c; c) podáva ministerstvu návrhy na zmenu a doplnenie zoznamu chorôb z povolania. 22.
Podľa § 59 ods. 1,2 zákona č. 355/2007 Z.z., orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak. To platí aj pre nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4, ak § 59b neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na a) schvaľovanie národných referenčných centier podľa § 8 ods. 2, b) vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 15 a 16, c) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e až 30g, d) uznanie choroby z povolania podľa § 31a a 31c.
23. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdny nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
24. Kasačný súd z podkladov súdneho a administratívneho spisu žalovaného mal za preukázateľne zistené, že žalobca ukončil pracovný pomer so zamestnancom žalobcu na základe skutočnosti, že ten ďalej prestal byť spôsobilý na výkon posudzovanej práce, a to ani po preradení na inú prácu. Zamestnanec žalobcu pracoval na pracovisku Chemická povrchová úprava (B17/B) v profesii pracovník povrchovej úpravy. Následne Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne (ďalej len „Úrad“) listom požiadal žalobcu o poskytnutie údajov z dôvodu vysloveného podozrenia na chorobu z povolania u zamestnanca žalobcu. Úrad v rámci objektivizácie chemických škodlivín v pracovnom prostredí konštatoval, že hodnoty priemernej celozmenovej koncentrácie každého z meraných chemických faktorov v dýchacej zóne pracovníka povrchovej úpravy, počas výkonu prac. činností 450 min/zmenu a hodnoty krátkodobej koncentrácie v prípade kys. dusičnej, sú v zhode so špecifikáciou pre každý z meraných chemických faktorov, t. j. NPEL priemerné/krátkodobé nie sú prekročené. U všetkých hodnotených faktorov CHF okrem kys. sírovej boli pod detekovateľný limit.
Z nameraných koncentračných údajov vyplynulo, že v deň odberu vzoriek nebola dokázaná prítomnosť plynov NO, SO2 a NO2, z toho vyplýva, že neboli prekročené NPEL priemerné/ krátkodobé pre jednotlivé plyny a sú v zhode so špecifikáciou. Na základe vyhodnotenia výsledkov objektivizácie sa nepredpokladá významná miera rizika osobnej expozície, vystavenia daným CHF v pracovnom ovzduší, pre pracovníka je miera rizika znížená na minimum.
Následne bolo žalobcovi doručené Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia povolania, na základe ktorého bol vystavený lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenie chorobou z povolania zo dňa 04. apríla 2022, Číslo: 8/2022 vypracovaný Univerzitnou nemocnicou Bratislava, nemocnica akademika L. Dérera - Klinika pracovného lekárstva a toxikológie. Ako príčina poškodenia na zdraví je expozícia chemickým faktorom na pracovisku. Zamestnancovi žalobcu bolo vystavené hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia s celkovým počtom 1000 bodov. 25. Žalobca následne dňa 10. mája 2022 písomne požiadal Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania; v žiadosti poukázal na závery Úradu, ale aj na posudky, ktoré vypracovala pracovná zdravotná služba Salusé, spol. s.r.o. Piešťany, v rámci ktorých bolo konštatované, že z hľadiska preukázaných skutočností hygienické kritériá pre priznanie choroby z povolania na pracovisku u žalobcu a pri konkrétne pridelených pracovných činnostiach konkrétneho zamestnanca nenasvedčujú súvislosť medzi podmienkami práce a
diagnózou zamestnanca žalobcu. Na opätovnú žiadosť žalobcu žalovaný vypracoval podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z.z. stanovisko k uznaniu choroby z povolania, z ktorého vyplynulo, že zamestnanec žalobcu má mať uznanú chorobu z povolania.
26. Celoslovenská komisia zriadená ako poradný orgán ministra zdravotníctva, je za určitých, zákonom vymedzených podmienok oprávnená na vypracovanie stanoviska k uznaniu choroby z povolania, ktoré je podkladom pre vydanie lekárskeho posudku špecializovaným pracoviskom (Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, Univerzitná nemocnica Bratislava). Podľa § 59 ods. 2 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z.z. sa predpisy o správnom konaní nevzťahujú na uznanie choroby z povolania podľa § 31a a § 31c. Zo zákonného vymedzenia Celoslovenskej komisie, ako poradného orgánu sui generis bez právnej subjektivity, v spojení so zákonným vymedzením jej úloh vyplýva, že túto nemožno zadefinovať ako správny orgán, teda subjekt, ktorého činnosť je charakteristickou pre spravovanie štátu, s konkrétnou individuálnou rozhodovacou činnosťou, ktorá mu prináleží v zmysle zákona.
Výsledkom činnosti Celoslovenskej komisie je stanovisko, ktoré je vyjadrením názoru odborníkov z oblasti medicíny na zdravotný stav poškodeného. Stanovisko, ktoré je zákonom vymedzené ako podklad k vydaniu lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania vydaného špecializovaným pracoviskom, nemožno považovať za výsledok činnosti orgánu pri výkone verejnej správy, a to s poukazom na to, že ho vypracoval útvar, ktorý nie je orgánom štátnej / verejnej správy, teda správnym orgánom a obsahom nie je rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v rámci výkonu
verejnej správy. Stanovisko k uznaniu choroby z povolania vydané Celoslovenskou komisiou teda nie je rozhodnutím orgánu štátnej správy vydané pri výkone právomoci zverených mu zákonom, ktorým sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v rámci výkonu verejnej správy štátu. Napadnuté stanovisko je podkladom pre vydanie lekárskeho posudku, tak ako to predpokladá už vyššie citované ustanovenie § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z.; ide teda o podkladový materiál pre ďalší postup vo veci posúdenia choroby z povolania žalobcu, preto nie je možné závery z napadnutej listiny preskúmavať, pričom Stanovisko Celoslovenskej komisie podľa § 31c ods. 5 veta prvá zákona č. 355/2007 Z.z. je pre špecializované pracovisko záväzné. Podľa názoru súdu až meritórne konečné rozhodnutie vo veci samej, vydané priamo pre žalobcu, ktorým bude priamo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, bude možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom. V rámci správneho súdnictva by záver o uznaní choroby z povolania bol preskúmateľný v rámci konania o preskúmaní relevantného rozhodnutia správneho orgánu ako je tomu napríklad pri úrazovej dávke.
27. Vo vzťahu k ďalším žalobcom uvádzaným námietkam nepovažoval najvyšší správny súd za potrebné sa osobitne vyjadrovať, keďže primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto konaní riešiť, bola otázka týkajúca sa (možného) súdneho prieskumu stanoviska k uznaniu choroby z povolania Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania.
28. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 29. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal.
30. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. mája 2025