← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 4. 2025

6Ssk/108/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:1017201678.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-2S/191/2021
IČS
1017201678
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: L.. C.. Y. G., narodená XX. I. XXXX, bytom v L. X., E. č. XXXX/XX, právne zast.: JUDr. Ivanom Syrovým, PhD., advokátom a konateľom Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova č. 83, IČO: 47232765, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 16. augusta 2017, číslo KM-OLVS-41/2017/OPK, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 23. januára 2024, č. k. BA-2S/191/2021-203, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 23. januára 2024, č. k. BA-2S/191/2021-203, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z.

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo 16. augusta 2017, číslo KM-OLVS-41/2017/OPK a tiež (prvostupňový) personálny rozkaz zo 07. apríla 2017, číslo 19 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo 16. augusta 2017, číslo KM-OLVS-41/2017/OPK podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) zmenil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz zo 07. apríla 2017, číslo 19 výlučne v časti poučenia. Čo do samotnej podstaty dôvodov prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru sa plne stotožnil s prvostupňovým správnym rozhodnutím. Predmetným personálnym rozkazom prvostupňový správny orgán žalobkyňu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustil zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru majúc za to, že porušila

služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konkrétne mal preukázané, že žalobkyňa dňa 17. novembra 2016 v čase o 17:50 hod. viedla v Nových Zámkoch v čase mimo výkonu štátnej služby osobné motorové vozidlo zn. E. - N., evidenčné číslo L.-XXXK., kde sa v kruhovej križovatke I/64 - Dvorská, km 28,192 plne nevenovala riadeniu vozidla, nesledovala situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho s vozidlom zišla za pravú krajnicu v smere jazdy, prešla cez ostrovček, kde narazila do stojaceho motorového vozidla zn. E. - N., evidenčné číslo T.-XXXK. vodiča P. L. z J., ktorý stál na hranici križovatky a dával prednosť vozidlám jazdiacim po hlavnej ceste. V rámci šetrenia dopravnej nehody bola žalobkyňa podrobená dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu.

Touto skúškou dňa 17. novembra 2016 v čase o 18:53 hod. bola u nej zistená hodnota 0,47 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 0,98 promile alkoholu v dychu), opakovanou dychovou skúškou v čase o 19:11 hod. dňa 17. novembra 2016 bola u nej nameraná hodnota 0,48 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 1,00 promile alkoholu v dychu) a v čase o 19:43 hod. hodnota 0,39 mg (v prepočte 0,81 promile alkoholu v dychu).

Následne bola žalobkyni odobratá krv na zistenie požitia alkoholických nápojov, úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdnolekárske pracovisko, bolo v krvi žalobkyne zistené 0,97 promile alkoholu v krvi. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu.

Svojím konaním tak zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko nedodržala služobnú disciplínu a nezdržala sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003 bola oboznámená s tým, že sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak policajt riadi v čase služby alebo mimo času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu,

alebo iných návykových látok. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 48 ods. 3 písm. g/, h/, § 192 ods. 1 písm. e/, § 233 ods. 1, § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., § 4 ods. 1 písm. c/, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd viazaný právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2021, sp. zn. 5Asan/12/2019 aj s ohľadom na závery plynúce zo znaleckých posudkov C.. D. zo 06. marca 2017, C.. X. z 28. septembra 2017, K..

I.. C.. T., G.. z 20. októbra 2017 a odpovede W.. W. z 27. júla 2018 mal preukázané, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prekonala epileptický záchvat s tým, že je možné pripustiť, že v krvi žalobkyne sa v čase dopravnej nehody alkohol nemusel nachádzať a všetok alkohol zistený pri dychových skúškach, aj pri vyšetrení krvi, mohol pochádzať z požitia alkoholického nápoja po dopravnej nehode. Možnosť, že by alkohol v krvi pochádzal iba z konzumácie alkoholických nápojov výlučne pred dopravnou nehodou je málo pravdepodobná, respektíve nepravdepodobná, pretože v takom prípade by neboli hodnoty zistené pri prvej dychovej skúške rastúce, ale mali klesajúcu

tendenciu. Potom podľa správneho súdu nebolo možné jednoznačne ustáliť záver žalovaného, že by žalobkyňa po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu. 4. Žalobkyni priznal náhradu trov konania.

II.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. Konkrétne namietal, že žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia mal k dispozícii len posudok neurologičky C.. D., týkajúci sa epileptického záchvatu, avšak znalecký posudok K.. I.. C.. T., G.. a C.. X. bol vyhotovený neskôr (po vydaní rozhodnutia), ako aj následné vyjadrenie W.. W.. Žalobkyňa až podaním zo 06. apríla 2018 predložila súdu znalecký posudok 28/2017 z 20. októbra 2017 vypracovaný K..

I.. C.. G. T., G.., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Mal za to, že oprávnený služobný orgán v konaní o prepustení postupoval a rozhodol v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Úplne a spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a žalobkyni preukázal spáchanie protiprávneho konania, zakladajúceho dôvod jej prepustenia zo služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté v zadováženom administratívnom spise, oprávnený orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobkyne a dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate prepustenia podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Skutkom, na ktorého základe spočíval záver o zvlášť hrubom porušení služobnej prísahy, nebolo samotné spôsobenie dopravnej nehody v dôsledku porušenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., ale skutočnosť, že žalobkyňa v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná najmä prostredníctvom zápisov o vykonaných dychových skúškach zo 17. novembra 2016, ktoré vlastnoručne podpísala. Nie je preto zrejmé, na čom žalobkyňa zakladala svoje tvrdenia, že pred jazdou nepožila alkoholické nápoje, a to tým viac, že počas celého konania vo veci jej prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa napriek viacerým poskytnutým možnostiam k nameraným hodnotám alkoholu v jej dychu nevyjadrila. O tom, že sa žalobkyňa protiprávneho konania skutočne dopustila, dokladuje aj nadriadeným zabezpečený jej e-mail z jej adresy, ktorý dňa 22. decembra 2016 v čase o

11:22 hod. adresovala predsedovi ZO OZP 8/4 PPZ s textom: „ . . . napriek tomu, že som pila, v čase približne 15 minút pred nehodou . . .“, čím priznala požitie alkoholu pred jazdou. Toto svoje vyjadrenie žalobkyňa v konaní vôbec nevyvrátila a ani sa viac k nemu nijakým spôsobom na svoju obhajobu nevrátila s tvrdením, že by bolo toto jej tvrdenie nepravdivé. Zjavne, keď písala uvedený e-mail, bola úplne pri vedomí a svoj stav si pamätala.

K jej následným ničím nepodloženým tvrdeniam, že jej mal byť podaný alkohol po dopravnej nehode, neexistujú nielen žiadne dôkazy, dokonca ani žiadne indície. Ani jeden zo svedkov udalosti takéto okolnosti, ktoré sa mali podľa žalobkyne udiať až po nehode, vo svojich výpovediach neuvádza. Žiadny dôkaz, ani zabezpečený či už nadriadeným alebo predložený žalobkyňou v čase konania vo veci jej prepustenia nenasvedčuje, že by sa mohol alkohol do jej tela dostať až po dopravnej nehode. Tieto úvahy vyvrátil prostredníctvom záverov odborného vyjadrenia znalec W.. W. W., G.., ktoré vypracoval až dňa 23. apríla 2017 a uviedol, že nie je možné potvrdiť výpoveď vodičky o požití etanolických nápojov po nehode. K tvrdeniu žalobkyne, že alkohol sa jej mohol dostať do jej tela až po nehode (pričom súčasne tvrdila, že si nič nepamätala) uviedol, že jej povinnosťou bolo aj po nehode nemariť objektívne prešetrenie skutku tak, aby mohol byť dostatočne zistený skutočný stav veci. Tým, že by po dopravnej nehode pila alkoholické nápoje jednoznačne porušila služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, pretože svojím konaním (pitím alkoholu po nehode) zmarila

zistenie skutočného stavu veci s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Nadriadený na základe uvedených dôkazov nemal dôvod pochybovať o tom, že žalobkyňa sa dopustila konania tak, ako je uvedené v rozhodnutí o jej prepustení.

Správny súd nesprávne posúdil dôkaznú situáciu a skutočný stav veci, pretože svoje rozhodnutie postavil na predložených dôkazoch žalobkyňou v čase, keď o jej protiprávnom konaní bolo už rozhodnuté. Zdôraznil, že nadriadený skutočný stav vyhodnotil správne, keď žalobkyňu prepustil zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, nakoľko všetky dôkazy zabezpečené v čase rozhodovania o prepustení nasvedčovali, že žalobkyňa viedla vozidlo pod vplyvom alkoholu. V čase, keď sa rozhodovalo o jej prepustení neexistovali znalecké posudky, ktoré boli predložené žalobkyňou správnemu súdu až neskôr.

Tieto nadriadený pri rozhodovaní o prepustení žalobkyne nemal k dispozícii, preto nemohol ani na základe nich rozhodnúť. Uzavrel, že prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bolo na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci po riadnom zhodnotení všetkých dôkazov. V danom prípade prevážili dôkazy v neprospech žalobkyne do takej miery, že jej konanie bolo potrebné považovať za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy. 8.

Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

9. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrila podaním z 20. marca 2024, nesúhlasiac s dôvodmi kasačnej sťažnosti. Plne sa stotožnil so závermi, ku ktorým dospel správny súd. Uviedol, že v kasačnej sťažnosti nie je dostatočne vymedzený dôvod kasačnej sťažnosti, tak ako uvádza § 440 ods. 2 SSP; žalovaný v skutočnosti namieta závery skutkové a nie závery právne. Ďalej poukázal na to, že tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach neuviedli, akú hodnotu alkoholu v krvi mala žalobkyňa v čase vedenia motorového vozidla. E-mailovú správu, v ktorej sa mala žalobkyňa priznať, že pred jazdou požila alkoholické nápoje, považovala za nepoužiteľný dôkaz, takáto súkromná a neoverená komunikácia nemôže byť podkladom pre správny orgán na ustálenie skutkového stavu. Dodal, že zo znaleckého posudku vypracovaného K.. I.. C.. G. T., G.. a C.. X. vyplýva záver, že žalobkyňa v čase vedenia motorového vozidla nebola pod vplyvom alkoholu. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

IV.

10. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 21. marca 2024 na vedomie. 11. V priebehu kasačného konania žalobkyňa zaslala vyjadrenie z 05. novembra 2024 poukazujúc na fakt, že dňa 07. augusta 2024 sa uskutočnilo zasadnutie Lekárskej komisie so záverom, že žalobkyňa nie je spôsobilá na výkon ďalšej služby z dôvodu jej zdravotného stavu, z ktorého dôvodu sa žalobkyňa dohodla s nadriadeným na uvoľnení zo štátnej služby príslušníka Policajného zboru k 15. septembru 2024. Uviedla, že za tohto stavu je potom kasačná sťažnosť nedôvodná, keď popri sebe nemôžu existovať dva akty správneho orgánu k skončeniu služobného pomeru v tej istej veci. 12. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 01. apríla 2024 na vedomie.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo 16. augusta 2017, číslo KM-OLVS-41/2017/OPK a tiež (prvostupňový) personálny rozkaz zo 07. apríla 2017, číslo 19 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo 16. augusta 2017, číslo KM-OLVS-41/2017/OPK podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz zo 07. apríla 2017, číslo 19.

Predmetným personálnym rozkazom prvostupňový správny orgán žalobkyňu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustil zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru majúc za to, že porušila služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

18. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba").

Upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (§ 1 ods. 1,2).

19. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 20. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

21. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 22. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

23. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

24. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného preukázané, že - žalobkyňa v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia bola príslušníčkou Policajného zboru, druh štátnej služby: stála, funkcia: referent oddelenia bezpečnosti CP a evidencie vozidiel odboru bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, - prvostupňový správny orgán po preskúmaní veci a zabezpečení relevantných podkladov rozhodol o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, keď mal za preukázané, že žalobkyňa zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu [požitie alkoholických nápojov mal preukázané, keď v rámci šetrenia dopravnej nehody bola žalobkyňa podrobená dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu; touto skúškou dňa 17.

novembra 2016 v čase o 18:53 hod. bola u nej zistená hodnota 0,47 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 0,98 promile alkoholu v dychu), opakovanou dychovou skúškou v čase o 19:11 hod. dňa 17. novembra 2016 bola u nej nameraná hodnota 0,48 mg etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 1,00 promile alkoholu v dychu) a v čase o 19:43 hod. hodnota 0,39 mg (v prepočte 0,81 promile alkoholu v dychu).

Následne bola žalobkyni odobratá krv na zistenie požitia alkoholických nápojov, úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdnolekárske pracovisko, bolo v krvi žalobkyne zistené 0,97 promile alkoholu v krvi], - na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím zo 16. augusta 2017 zmenil prvostupňové správne rozhodnutie zo 07. apríla 2017 výlučne v časti poučenie s tým, že čo do samotného obsahu, a teda dôvodov, pre ktoré prvostupňový správny orgán rozhodol o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru, sa žalovaný stotožnil s týmto rozhodnutím [v rozhodnutí (okrem iného) poukázal na odborné vyjadrenie znalca W.. W. W., G.. z 23. apríla 2017 vyhotovené v inom konaní na základe žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch, Okresný dopravný inšpektorát, ktorý nepotvrdil výpoveď žalobkyne o požití etanolických nápojov až po nehode], - následne podanú správnu žalobu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 03. júla 2018, sp. zn. 5S/202/2017 ako nedôvodnú zamietol, - Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 25. februára 2021, sp. zn. 5Asan/12/2019

zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie, - správny súd viazaný vyššie uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie s vysloveným záväzným právnym názorom, že prvostupňový správny orgán v ďalšom konaní prihliadne na všetky na vec sa vzťahujúce dôkazy, najmä závery plynúce zo znaleckých posudkov.

25. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu s ohľadom na obsah súdneho a pripojeného administratívneho spisu a tiež v kontexte na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2021, sp. zn. 5Asan/12/2019 dospel k záveru o potrebe zamietnutia kasačnej sťažnosti.

26. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že predmetná vec, teda súdny prieskum rozhodnutia žalovaného zo 16. augusta 2017, už v minulosti bol predmetom súdneho prieskumu zo strany najvyššej súdnej inštancie - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Asan/12/2019.

27. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 5Asan/12/2019) zrušil rozhodnutie krajského súdu (sp. zn. 5S/202/2017) je vysloveným právnym názorom viazaný v ďalšom (nasledujúcom) konaní nielen krajský (správny) súd, ale taktiež najvyšší (správny) súd, samozrejme za predpokladu, že rozhoduje za inak nezmenených pomerov, respektíve skutkových okolností, v tej istej veci.

Zmenu právneho názoru vysloveného v pôvodnom rozhodnutí najvyššieho súdu nemôže senát v konaní vo veci o novej kasačnej sťažnosti dosiahnuť ani predložením veci veľkému senátu postupom podľa § 22 ods. 1 písm. a/ SSP (bližšie pozri uznesenie rozšíreného senátu najvyššieho správneho súdu z 08. júla 2008, sp. zn. 9 Afs 59/2007). Rovnako záväznosť právneho názoru vylučuje i možnosť najvyššieho správneho súdu, aby sám (vo svojej podstate) svoj pôvodne prijatý právny názor vo vzťahu k novej kasačnej sťažnosti v tej istej veci revidoval.

Týmto spôsobom je tak zaručená požiadavka právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní (predvídateľnosť súdneho rozhodnutia), čo možno priradiť k základným atribútom právneho štátu. 28. Najvyšší súd Slovenskej republiky zohľadnil námietku žalobkyne, že krajský súd (sp. zn. 5S/202/2017) sa nesprávne alebo dokonca nijako nevysporiadal s predloženými posudkami C.. X. a K.. I.. C.. T., G.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nesporné považoval zistenie, že správne rozhodnutia vydané v priestupkovom konaní boli odôvodnené závermi vyplývajúcimi z odborného vyjadrenia znalca W.. W., G.. z 23. apríla 2017, podľa ktorých žalobkyňa viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čo malo byť nesporne preukázané.

K.. I.. C.. T., G.. v rozsiahlom posudku však dospel k záveru, že v čase dopravnej nehody sa alkohol v krvi žalobkyne nemusel vôbec nachádzať a všetok alkohol zistený pri dychových skúškach aj pri vyšetrení krvi mohol pochádzať z požitia alkoholického nápoja po dopravnej nehode.

Rovnako uviedol (odpoveď na otázku č. 4), že možnosť, že by alkohol pochádzal iba z konzumácie alkoholických nápojov výlučne pred dopravnou nehodou je málo pravdepodobná, respektíve nepravdepodobná. Medzičasom bolo zastavené aj konanie o priestupku, z dôvodu, že obvinená (žalobkyňa) v čase spáchania priestupku trpela epilepsiou. S ohľadom na tieto zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd postupom, kedy neprihliadol na žalobkyňou predložený dôkaz v konaní, jej znemožnil, aby uskutočnila jej patriace práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že za uvedeného stavu už nemožno hovoriť o tom, že daná skutočnosť, teda, že žalobkyňa viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, bola i naďalej nesporne preukázaná. V závere súd vyjadril potrebu nevyhnutne prihliadať na závery plynúce zo znaleckého posudku K..

I.. C.. T., G.., ktorého vypracovanie bolo zadané práve žalovaným, preto po jeho zohľadnení a posúdení, ako aj po zohľadnení skutočnosti, že samotný znalec W.. W., G.. pripustil, že nie je jednoznačne možné potvrdiť ani vylúčiť požívanie etanolu vodičkou (žalobkyňou) iba pred skutkom, mal súd za to, že je potrebné, aby sa krajský súd s týmito skutočnosťami vo svetle, ktoré navodzujú, vysporiadal a vec nanovo posúdil. Skutočnosti uvedené v znaleckom posudku považoval za skutočnosti mimoriadneho významu, na ktoré krajský súd neprihliadal, pritom mu bol posudok žalobkyňou doručený. Na základe takto vymedzených dôvodov zrušil rozsudok krajského súdu z 03. júla 2018, sp. zn. 5S/202/2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

29. Pre úplnosť najvyšší správny súd bližšie uvádza, že zo znaleckého posudku - C.. X. z 28. septembra 2017, ktorý žalobkyňa priložila k žalobe, vyplýva, že podľa krivky hladiny alkoholu v krvi a jeho eliminácie i všetkých okolností, ktoré prichádzajú do úvahy (hmotnosť, výška, požité potraviny) je pravdepodobné, že k požitiu alkoholu cca 1 dl 40%- ného koncentrátu prišlo pol hodinu až 1 hodinu pred prvým meraním. Verzia o požití alkoholu až po nehode je vysoko pravdepodobná. Dôvodom nehody bolo bezvedomie počas epileptického záchvatu, ako to vyplýva zo znaleckého posudku neurológa. To, že vodička požila alkohol až po dopravnej nehode sa jednoznačne vyvrátiť nedá, okolnosti nasvedčujú skôr pre pravdivosť jej verzie. Podľa krivky eliminácie alkoholu sa s vysokou mierou pravdepodobnosti nejednalo o požitie alkoholu pred jazdou. Neurologickými testami bola zistená epilepsia v oblasti čelného a spánkového laloka vľavo a bezvedomie pri prebehnutom náhlom epileptickom záchvate, viď posudok neurológa. Po epileptickom záchvate chorý nadobudne plné vedomie až po určitom čase, môže byť prechodne zmätený. Smäd po

vyvracaní a v strese je fyziologický. Omyl v požití alkoholu z plastovej fľašky miesto vody v takomto stave po záchvate možno pripustiť, - K.. I.. C.. T., G.. vyplýva, že z hľadiska poznatkov forenznej alkohológie je možné pripustiť, že v krvi žalobkyne sa v čase dopravnej nehody alkohol nemusel nachádzať a všetok alkohol zistený pri dychových skúškach aj pri vyšetrení krvi mohol pochádzať z požitia alkoholického nápoja po dopravnej nehode. Tiež uviedol, že možnosť, že by alkohol v krvi pochádzal iba z konzumácie alkoholických nápojov výlučne pred dopravnou nehodou je málo pravdepodobná, respektíve nepravdepodobná, pretože v takom prípade by neboli hodnoty zistené pri prvej a druhej dychovej skúške rastúce, ale mali by klesajúcu tendenciu. Požitie alkoholického nápoja až po dopravnej nehode nie je možné jednoznačne potvrdiť, avšak ani vyvrátiť. Záver znalca

W.. W., G.. vyslovený v odbornom vyjadrení znalca z 23. apríla 2017 považoval za rozporný so zásadou in dubio pro reo a z hľadiska forenznej alkohológie absolútne neprijateľný a nesprávny. Záver o koncentrácii etanolu v krvi žalobkyne považoval za nesprávny. Taktiež nemenej dôležitým zistením bol aj ten fakt, že W.. W., G.., ktorý pôvodne vo vzťahu k žalobkyni vo svojom odbornom vyjadrení z 23. apríla 2017 (vyhotovenom v inom konaní na základe žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch, Okresný dopravný inšpektorát) nepotvrdil výpoveď žalobkyne o požití etanolických nápojov až po nehode, v ďalšom následne vyhotovenom vyjadrení z 27. júla 2018 korigoval svoje prv vyslovené závery a uviedol, že na základe dodatočne zistených skutočností sa prikláňa k názoru K.. I.. C.. T., G.., že nie je možné jednoznačne potvrdiť, ani vylúčiť požívanie etanolu vodičkou iba pred skutkom. Rovnako možno poukázať na nemenej významný fakt, že zadávateľom vypracovania znaleckého posudku K.. I.. C.. T., G.. bol sám žalovaný, ktorý vypracovanie znaleckého posudku vyžiadal dňa 11. júla 2017. K.. I..

C.. T., G.. vypracoval znalecký posudok dňa 20. októbra 2017, avšak žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie dňa 16. augusta 2017. 30. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu správny súd správne rozhodol, keď v súlade s § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil obe správne rozhodnutia, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň uložil správnemu orgánu povinnosť v ďalšom konaní prihliadnuť na všetky na vec sa vzťahujúce dôkazy, najmä na závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov.

Takémuto postupu správneho súdu nemožno v zásade nič vyčítať, keďže bol striktne viazaný právnym názorom explicitne vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2021, sp. zn. 5Asan/12/2019 a ako taký bol pre správny súd (a s ohľadom aj na v bode 27 tohto rozsudku ustálené východiská aj pre najvyšší správny súd) záväzný.

31. K námietke (tvrdeniu) žalovaného, že povinnosťou žalobkyne bolo aj po nehode nemariť objektívne prešetrenie skutku, tak, aby mohol byť dostatočne zistený skutočný stav veci, pričom tým, že ak by žalobkyňa po dopravnej nehode pila alkoholické nápoje, jednoznačne porušila služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, pretože svojím konaním (pitím alkoholu po nehode) zmarila zistenie skutočného stavu veci s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, najvyšší správny súd poukazuje na zásadnú skutočnosť, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., keďže žalobkyňa svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu a jej ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo výslovne v tom, že žalobkyňa nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila

alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu. Svojím konaním tak zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko nedodržala služobnú disciplínu a nezdržala sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Takto v rozhodnutí - v personálnom rozkaze vymedzený skutok nehovorí nič o marení zistenia skutočného stavu veci s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, ale výlučne popisuje, že žalobkyňa v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu.

32. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 33. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná.

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/108/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik