6Ssk/108/2024

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 23. januára 2024, č. k. BA-2S/191/2021-203, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z.

služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konkrétne mal preukázané, že žalobkyňa dňa 17. novembra 2016 v čase o 17:50 hod. viedla v Nových Zámkoch v čase mimo výkonu štátnej služby osobné motorové vozidlo zn. E. - N., evidenčné číslo L.-XXXK., kde sa v kruhovej križovatke I/64 - Dvorská, km 28,192 plne nevenovala riadeniu vozidla, nesledovala situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho s vozidlom zišla za pravú krajnicu v smere jazdy, prešla cez ostrovček, kde narazila do stojaceho motorového vozidla zn. E. - N., evidenčné číslo T.-XXXK. vodiča P. L. z J., ktorý stál na hranici križovatky a dával prednosť vozidlám jazdiacim po hlavnej ceste. V rámci šetrenia dopravnej nehody bola žalobkyňa podrobená dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu.

Následne bola žalobkyni odobratá krv na zistenie požitia alkoholických nápojov, úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdnolekárske pracovisko, bolo v krvi žalobkyne zistené 0,97 promile alkoholu v krvi. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu.

alebo iných návykových látok. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 48 ods. 3 písm. g/, h/, § 192 ods. 1 písm. e/, § 233 ods. 1, § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., § 4 ods. 1 písm. c/, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

I.. C.. T., G.. z 20. októbra 2017 a odpovede W.. W. z 27. júla 2018 mal preukázané, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prekonala epileptický záchvat s tým, že je možné pripustiť, že v krvi žalobkyne sa v čase dopravnej nehody alkohol nemusel nachádzať a všetok alkohol zistený pri dychových skúškach, aj pri vyšetrení krvi, mohol pochádzať z požitia alkoholického nápoja po dopravnej nehode. Možnosť, že by alkohol v krvi pochádzal iba z konzumácie alkoholických nápojov výlučne pred dopravnou nehodou je málo pravdepodobná, respektíve nepravdepodobná, pretože v takom prípade by neboli hodnoty zistené pri prvej dychovej skúške rastúce, ale mali klesajúcu

II.

7. Konkrétne namietal, že žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia mal k dispozícii len posudok neurologičky C.. D., týkajúci sa epileptického záchvatu, avšak znalecký posudok K.. I.. C.. T., G.. a C.. X. bol vyhotovený neskôr (po vydaní rozhodnutia), ako aj následné vyjadrenie W.. W.. Žalobkyňa až podaním zo 06. apríla 2018 predložila súdu znalecký posudok 28/2017 z 20. októbra 2017 vypracovaný K..

Skutkom, na ktorého základe spočíval záver o zvlášť hrubom porušení služobnej prísahy, nebolo samotné spôsobenie dopravnej nehody v dôsledku porušenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., ale skutočnosť, že žalobkyňa v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná najmä prostredníctvom zápisov o vykonaných dychových skúškach zo 17. novembra 2016, ktoré vlastnoručne podpísala. Nie je preto zrejmé, na čom žalobkyňa zakladala svoje tvrdenia, že pred jazdou nepožila alkoholické nápoje, a to tým viac, že počas celého konania vo veci jej prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa napriek viacerým poskytnutým možnostiam k nameraným hodnotám alkoholu v jej dychu nevyjadrila. O tom, že sa žalobkyňa protiprávneho konania skutočne dopustila, dokladuje aj nadriadeným zabezpečený jej e-mail z jej adresy, ktorý dňa 22. decembra 2016 v čase o

K jej následným ničím nepodloženým tvrdeniam, že jej mal byť podaný alkohol po dopravnej nehode, neexistujú nielen žiadne dôkazy, dokonca ani žiadne indície. Ani jeden zo svedkov udalosti takéto okolnosti, ktoré sa mali podľa žalobkyne udiať až po nehode, vo svojich výpovediach neuvádza. Žiadny dôkaz, ani zabezpečený či už nadriadeným alebo predložený žalobkyňou v čase konania vo veci jej prepustenia nenasvedčuje, že by sa mohol alkohol do jej tela dostať až po dopravnej nehode. Tieto úvahy vyvrátil prostredníctvom záverov odborného vyjadrenia znalec W.. W. W., G.., ktoré vypracoval až dňa 23. apríla 2017 a uviedol, že nie je možné potvrdiť výpoveď vodičky o požití etanolických nápojov po nehode. K tvrdeniu žalobkyne, že alkohol sa jej mohol dostať do jej tela až po nehode (pričom súčasne tvrdila, že si nič nepamätala) uviedol, že jej povinnosťou bolo aj po nehode nemariť objektívne prešetrenie skutku tak, aby mohol byť dostatočne zistený skutočný stav veci. Tým, že by po dopravnej nehode pila alkoholické nápoje jednoznačne porušila služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, pretože svojím konaním (pitím alkoholu po nehode) zmarila

Správny súd nesprávne posúdil dôkaznú situáciu a skutočný stav veci, pretože svoje rozhodnutie postavil na predložených dôkazoch žalobkyňou v čase, keď o jej protiprávnom konaní bolo už rozhodnuté. Zdôraznil, že nadriadený skutočný stav vyhodnotil správne, keď žalobkyňu prepustil zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, nakoľko všetky dôkazy zabezpečené v čase rozhodovania o prepustení nasvedčovali, že žalobkyňa viedla vozidlo pod vplyvom alkoholu. V čase, keď sa rozhodovalo o jej prepustení neexistovali znalecké posudky, ktoré boli predložené žalobkyňou správnemu súdu až neskôr.

Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Predmetným personálnym rozkazom prvostupňový správny orgán žalobkyňu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustil zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru majúc za to, že porušila služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (§ 1 ods. 1,2).

21. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 22. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

24. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného preukázané, že - žalobkyňa v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia bola príslušníčkou Policajného zboru, druh štátnej služby: stála, funkcia: referent oddelenia bezpečnosti CP a evidencie vozidiel odboru bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, - prvostupňový správny orgán po preskúmaní veci a zabezpečení relevantných podkladov rozhodol o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, keď mal za preukázané, že žalobkyňa zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu [požitie alkoholických nápojov mal preukázané, keď v rámci šetrenia dopravnej nehody bola žalobkyňa podrobená dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu; touto skúškou dňa 17.

Následne bola žalobkyni odobratá krv na zistenie požitia alkoholických nápojov, úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdnolekárske pracovisko, bolo v krvi žalobkyne zistené 0,97 promile alkoholu v krvi], - na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím zo 16. augusta 2017 zmenil prvostupňové správne rozhodnutie zo 07. apríla 2017 výlučne v časti poučenie s tým, že čo do samotného obsahu, a teda dôvodov, pre ktoré prvostupňový správny orgán rozhodol o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru, sa žalovaný stotožnil s týmto rozhodnutím [v rozhodnutí (okrem iného) poukázal na odborné vyjadrenie znalca W.. W. W., G.. z 23. apríla 2017 vyhotovené v inom konaní na základe žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch, Okresný dopravný inšpektorát, ktorý nepotvrdil výpoveď žalobkyne o požití etanolických nápojov až po nehode], - následne podanú správnu žalobu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 03. júla 2018, sp. zn. 5S/202/2017 ako nedôvodnú zamietol, - Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 25. februára 2021, sp. zn. 5Asan/12/2019

25. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu s ohľadom na obsah súdneho a pripojeného administratívneho spisu a tiež v kontexte na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2021, sp. zn. 5Asan/12/2019 dospel k záveru o potrebe zamietnutia kasačnej sťažnosti.

27. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 5Asan/12/2019) zrušil rozhodnutie krajského súdu (sp. zn. 5S/202/2017) je vysloveným právnym názorom viazaný v ďalšom (nasledujúcom) konaní nielen krajský (správny) súd, ale taktiež najvyšší (správny) súd, samozrejme za predpokladu, že rozhoduje za inak nezmenených pomerov, respektíve skutkových okolností, v tej istej veci.

Týmto spôsobom je tak zaručená požiadavka právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní (predvídateľnosť súdneho rozhodnutia), čo možno priradiť k základným atribútom právneho štátu. 28. Najvyšší súd Slovenskej republiky zohľadnil námietku žalobkyne, že krajský súd (sp. zn. 5S/202/2017) sa nesprávne alebo dokonca nijako nevysporiadal s predloženými posudkami C.. X. a K.. I.. C.. T., G.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nesporné považoval zistenie, že správne rozhodnutia vydané v priestupkovom konaní boli odôvodnené závermi vyplývajúcimi z odborného vyjadrenia znalca W.. W., G.. z 23. apríla 2017, podľa ktorých žalobkyňa viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čo malo byť nesporne preukázané.

Rovnako uviedol (odpoveď na otázku č. 4), že možnosť, že by alkohol pochádzal iba z konzumácie alkoholických nápojov výlučne pred dopravnou nehodou je málo pravdepodobná, respektíve nepravdepodobná. Medzičasom bolo zastavené aj konanie o priestupku, z dôvodu, že obvinená (žalobkyňa) v čase spáchania priestupku trpela epilepsiou. S ohľadom na tieto zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd postupom, kedy neprihliadol na žalobkyňou predložený dôkaz v konaní, jej znemožnil, aby uskutočnila jej patriace práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že za uvedeného stavu už nemožno hovoriť o tom, že daná skutočnosť, teda, že žalobkyňa viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, bola i naďalej nesporne preukázaná. V závere súd vyjadril potrebu nevyhnutne prihliadať na závery plynúce zo znaleckého posudku K..

29. Pre úplnosť najvyšší správny súd bližšie uvádza, že zo znaleckého posudku - C.. X. z 28. septembra 2017, ktorý žalobkyňa priložila k žalobe, vyplýva, že podľa krivky hladiny alkoholu v krvi a jeho eliminácie i všetkých okolností, ktoré prichádzajú do úvahy (hmotnosť, výška, požité potraviny) je pravdepodobné, že k požitiu alkoholu cca 1 dl 40%- ného koncentrátu prišlo pol hodinu až 1 hodinu pred prvým meraním. Verzia o požití alkoholu až po nehode je vysoko pravdepodobná. Dôvodom nehody bolo bezvedomie počas epileptického záchvatu, ako to vyplýva zo znaleckého posudku neurológa. To, že vodička požila alkohol až po dopravnej nehode sa jednoznačne vyvrátiť nedá, okolnosti nasvedčujú skôr pre pravdivosť jej verzie. Podľa krivky eliminácie alkoholu sa s vysokou mierou pravdepodobnosti nejednalo o požitie alkoholu pred jazdou. Neurologickými testami bola zistená epilepsia v oblasti čelného a spánkového laloka vľavo a bezvedomie pri prebehnutom náhlom epileptickom záchvate, viď posudok neurológa. Po epileptickom záchvate chorý nadobudne plné vedomie až po určitom čase, môže byť prechodne zmätený. Smäd po

W.. W., G.. vyslovený v odbornom vyjadrení znalca z 23. apríla 2017 považoval za rozporný so zásadou in dubio pro reo a z hľadiska forenznej alkohológie absolútne neprijateľný a nesprávny. Záver o koncentrácii etanolu v krvi žalobkyne považoval za nesprávny. Taktiež nemenej dôležitým zistením bol aj ten fakt, že W.. W., G.., ktorý pôvodne vo vzťahu k žalobkyni vo svojom odbornom vyjadrení z 23. apríla 2017 (vyhotovenom v inom konaní na základe žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch, Okresný dopravný inšpektorát) nepotvrdil výpoveď žalobkyne o požití etanolických nápojov až po nehode, v ďalšom následne vyhotovenom vyjadrení z 27. júla 2018 korigoval svoje prv vyslovené závery a uviedol, že na základe dodatočne zistených skutočností sa prikláňa k názoru K.. I.. C.. T., G.., že nie je možné jednoznačne potvrdiť, ani vylúčiť požívanie etanolu vodičkou iba pred skutkom. Rovnako možno poukázať na nemenej významný fakt, že zadávateľom vypracovania znaleckého posudku K.. I.. C.. T., G.. bol sám žalovaný, ktorý vypracovanie znaleckého posudku vyžiadal dňa 11. júla 2017. K.. I..

Takémuto postupu správneho súdu nemožno v zásade nič vyčítať, keďže bol striktne viazaný právnym názorom explicitne vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2021, sp. zn. 5Asan/12/2019 a ako taký bol pre správny súd (a s ohľadom aj na v bode 27 tohto rozsudku ustálené východiská aj pre najvyšší správny súd) záväzný.

alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu. Svojím konaním tak zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko nedodržala služobnú disciplínu a nezdržala sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Takto v rozhodnutí - v personálnom rozkaze vymedzený skutok nehovorí nič o marení zistenia skutočného stavu veci s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, ale výlučne popisuje, že žalobkyňa v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požila alkoholické nápoje, riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu.

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.