6Ssk/109/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Z. D., narodený X. Q. XXXX, bytom D. XXXX, D., právne zastúpeného Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom so sídlom Bernolákova 1652/ 29, Topoľčany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12. apríla 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sa/12/2021-46 zo dňa 16. júna 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sa/12/2021-46 zo dňa 16. júna 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70, § 71 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 3. Krajský súd za rozhodné, čo sa týka skutkového stavu, považoval nasledovné: (i) žalobca bol od 26. júna 2019 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, ktorá skutočnosť mala pôvod v úraze utrpenom pri dopravnej nehode v júni 2018 spočívajúcom v podvrtnutí krčnej chrbtice, oboch zápästí, pomliaždenia rúk a naštiepenia pravej členkovej kosti; (ii) pre udávané bolesti krčnej chrbtice a hlavy, závratové stavy a po indikácii neurochirurgického zákroku podstúpil žalobca 18. novembra 2019 operačný zákrok na krčnej chrbtici; (iii) kontrolné vyšetrenie vo februári 2020 dokumentovalo u žalobcu správne postavenie platničkových náhrad, objektívny neurologický nález bol bez senzitívneho, motorického a reflexologického deficitu; (iv) stav po úraze a následnej operácii krčnej chrbtice odôvodňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je horná hranica referenčného rozmedzia pre stav po operáciách chrbtice s miernym reziduálnym nálezom; (v) psychiatrické vyšetrenie z dôvodu dekompenzovanej depresie posudkový lekár nehodnotil z dôvodu, že nebola dokumentovaná dlhodobá a pravidelná liečba takého závažného stavu, ktorá by mala byť overená aj hospitalizačne na psychiatrickom lôžku; (vi) na základe opätovného preskúmania zdravotného stavu žalobcu, ktorého výsledkom bol odborný lekársky posudok zo dňa 12. októbra 2020, bolo skonštatované, že žalobca podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný nie je, keďže jeho miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je len 20 %. 4. Krajský súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili všetky predložené doklady, na ktoré odkazoval žalobca, a ktoré mali potvrdiť jeho zdravotný stav. Z obsahu posudkov krajský súd nezistil žiadne nezrovnalosti v súvislosti s hodnotením zdravotného stavu žalobcu a závery posudkových lekárov považoval za závery vychádzajúce z predložených dokladov nachádzajúcich sa v zdravotnej dokumentácii. Námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že mal predložiť aj nové lekárske správy (konkrétne neurologický nález z 19. mája 2021) krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, argumentujúc, že pre vydanie rozhodnutia je rozhodujúci zdravotný stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (27. október 2020), pričom však žalobcovi nič nebráni opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a doložiť túto svoju žiadosť novšími lekárskymi správami. Vychádzajúc v podstatnom z vyššie uvedeného krajský súd správnu žalobu zamietol. 5. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že procesne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žalovanej ako orgánu verejnej správy možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto dôvody v danom prípade krajský súd nezistil.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzil v jej úvode odkazom na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Namietal, že v priebehu konania poukazoval na psychiatrický nález zo dňa 10. novembra 2020 a neurologický nález zo dňa 5. novembra 2020 tvrdiac, že medzi týmito nálezmi a odborným posudkom o invalidite (ktorý bol podkladom vydania žalobou napadnutého rozhodnutia) sú zjavné rozpory, ktoré rozpory v ďalšom špecifikoval. V ďalšom namietal porušenie práva na spravodlivý proces spočívajúce v absencii odôvodnenia rozhodnutia, resp. naznačil arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku. Čo sa týka ním predloženého psychiatrického nálezu, uviedol, že „... posudkový lekár označil psychiatrický nález za možno účelový, preto jeho závery posudkovo nehodnotil ako relevantné, pričom nevykonal žiadne ďalšie kroky na prípadné overenie správnosti diagnostických záverov ošetrujúceho psychiatra...“. 8. K záverom posudkového lekára (posudok z 8. apríla 2021) uviedol, že „ ... neurologické nálezy preukazujú, že jeho zdravotný stav je trvalý, jeho prognóza nepriaznivá, s očakávanou ďalšou progresiou, a že trpí trvalým, závažným a progredujúcim funkčným obmedzením.“. Poukázal tiež na neurologický nález, konkrétne na jeho konštatovanie týkajúce sa hybnosti zápästia na dominantnej ruke žalobcu. Podstatu žalobnej argumentácie zhrnul do tvrdenia, že odborný posudok o invalidite zo dňa 8. apríla 2021 odporuje obsahu konkrétnych lekárskych nálezov žalobcu. Zdôraznil, že „ ... pokiaľ je odborný posudok o invalidite kľúčovým dôkazom, je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.“. 9. V závere kasačnej sťažnosti uviedol, že pokiaľ krajský súd, napriek ním namietaným skutočnostiam, považoval postup a rozhodnutie žalovanej za zákonné, potom vec nesprávne právne posúdil, keďže nesprávne aplikoval a vykladal ustanovenie § 71 ods. 1 a 8, § 153 ods. 8, § 196 ods. 1 a 7 a § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. Žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) SSP druhostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

XXX XXX XXXX X z 27. októbra 2020. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. odňal žalobcovi invalidný dôchodok od 10. decembra 2020.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. 17. K tomu najvyšší správny súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti dodáva, že nedostatok alebo

znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany .

lekár vychádza. Výsledky postupov posudkových lekárov sú následne vnesené do lekárskych správ, z ktorých vyplýva pracovná, sociálna, rodinná, osobná anamnéza, terajšie ochorenia, liečba a subjektívne ťažkosti, podklady pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tiež informácie podávané účastníkovi konania o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Záverom tieto lekárske správy obsahujú určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu zodpovedajúcu výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyjadrenú percentuálnou hodnotou. Následne sa stávajú podkladom pre vyhotovenie rozhodnutia príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne (§ 177 zákona č. 461/2003 Z. z).

Súdny prieskum nemožno vykonať bez toho, aby sa správny súd oboznámil s predmetným posudkovým spisom. Pri rozhodovaní nemôže správny súd vychádzať len z tvrdení žalovaných správnych orgánov, ale je povinný uvádzané tvrdenia správnych orgánov, ako aj správnosť a úplnosť skutkových okolností, verifikovať. Iným výkladom a postupom by bola porušená zásada rovnosti účastníkov súdneho konania, a tým aj porušené právo na spravodlivý proces. Správny súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti plynúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). 21.

22. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, respektíve minimálnych garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal a súčasne sa vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa so záverom orgánu verejnej správy obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí v tom ponímaní, že na tento záver bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia len všeobecne odkáže.

24. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti

26. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 27. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu zabezpečiť posudkový spis, opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.