6Ssk/110/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: K. W., narodený XX. K. XXXX, bytom v A., C.. K.. L. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 7, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 28. júna 2022, Číslo: 24867-2/ 2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. marca 2023, č.k. 6Sa/15/2022-101, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 104 ods. 1,6 zákona č. 461/2003 Z.z., článku 1 písm. j/, článku 61 ods. 1,2, článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, článku 11 ods. 1,2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009 (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

Správne orgány vychádzali z objektívnych skutočností vyplývajúcich z formulára U1 zo 17. februára 2022, ako i z údajov uvedených žalobcom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti a z Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, doručených Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava.

Bytovú situáciu žalobcu v Írsku správne považovali za primeranú výkonu povolania. Vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku (byt), ktorý podľa čestného vyhlásenia, žalobca začal rekonštruovať po návrate zo zahraničia od januára 2022 a je tam prihlásený k prechodnému pobytu od septembra 2020, prítomnosť jeho matky na Slovensku, návraty zo zahraničia na Slovensko správne žalovaný považoval za nedostatočné pre zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku, a to vzhľadom na to, že bol dlhodobo zamestnaný na území Írska a tam plnil daňové povinnosti a bol tam sociálne

o dávke v nezamestnanosti je výlučnou právomocou tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti (teda žalovanej). Žalobca nárok na dávku v nezamestnanosti neuplatnil v Írsku, ale v Slovenskej republike. 4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

5. Žalobca rozsudok krajského súdu napadol v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou. 6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 7.

. .) skúmanie okolností uvedených v článku 11 Vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posudzovanie dĺžky a stability zamestnania. Nakoľko sa jedná o demonštratívny výpočet, je totiž potrebné vziať v úvahu i ďalšie, nielen tam ako príklad uvedené okolnosti, a to v ich vzájomnej súvislosti a až na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami (bez ohľadu na fiškálny záujem štátu) ustáliť relevantný záver o zachovaní, alebo nezachovaní bydliska / centra záujmov na území iného členského štátu, respektíve Európskeho hospodárskeho priestoru.

hodnoteniu kritérií podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, na čo nemala právne zmocnenie. Podporne odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/114/2020. 9. V súvislosti s namietaným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu najmä v súvislosti s otázkou zabezpečenia jednotného stanoviska dotknutých inštitúcií a tiež čo do vykonania výsluchu žalobcu poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1Sžso/26/2016, sp. zn. 1Sžsk/38/2017, sp. zn. 9Sžsk/9/2020, sp. zn. 9Sžsk/73/2020).

III.

Navyše sám žalobca ďalšie dôkazy na preukázanie nových skutkových zistení nenavrhoval, hoci mu táto povinnosť vyplývala z § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., iba všeobecne namietal, že mal byť vypočutý. Poukázala tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/12/2021, podľa ktorého cit.: „ (.

Vo vzťahu k posudzovaniu úmyslu žalobcu ako kritéria plynúceho z článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia žalovaná uviedla, že bydlisko žalobcu bolo v prvom rade určené na základe objektívnych kritérií plynúcich z článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia.

13. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 28. júna 2022, Číslo: 24867-2/2022-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 24. marca 2022, Číslo: 2477/2022-RV-DvN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa článku 61 Základného nariadenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. 22. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 23. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov. 24. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 25. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, "pobyt" znamená prechodné bydlisko. 26. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

28. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na

29. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska.

30. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

33. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobca na predpísanom tlačive dňa 17. marca 2022 požiadal o dávku v nezamestnanosti [z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 14. decembra 2021 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; od 15. februára 2008 do 30. novembra 2021 bol zamestnaný v Írsku; denne alebo aspoň raz za týždeň sa nevracal do miesta bydliska; nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti v členskom štáte], - prvostupňový správny orgán rozhodnutím vydaným dňa z 24. marca 2022, Číslo: 2477/ 2022-RV-DvN žiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovel [dôvod, pre ktorý prvostupňový správny orgán predmetnej žiadosti nevyhovel spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že počas zamestnania na území Írska mal žalobca centrum záujmov na tomto území, tu trávil pracovný i mimopracovný čas; túto skutočnosť podporovala aj dĺžka pobytu (približne 13 rokov), stabilita zamestnania (dvaja zamestnávatelia), v Írsku žalobca býval v podnájme, ktorý menil trikrát, na Slovensko sa

športovom klube], - na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 24. marca 2022 [žalovaná sa plne stotožnila so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán a aj s ohľadom na dĺžku prítomnosti žalobcu na území členského štátu Európskej únie a jeho situáciu (stabilná pracovná, bytová situácia, orientácia na írsky trh, plnenie daňových povinností v Írsku) jednoznačne preukazovali, že žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Írska nezachoval].

39. Na úvod, najvyšší správny súd poukazuje na to, že podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Írsku môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa

40. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky. Tiež nebolo sporné, že v zmysle ním vyplnenej žiadosti, uvedeným skutočnostiam vo vzťahu k výkonu zamestnania v členskom štáte Európskej únie a tiež Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov sa žalobca v príslušnom štvorročnom referenčnom období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (14. december 2017 až 13. december 2021), zdržiaval na území iného členského štátu - v Írsku od 15. februára 2008 do 30. marca 2008 (u zamestnávateľa Dawn meat) a následne od 15. apríla 2008 do 30. novembra 2021 (Veľkosklad Lidl), t.j. viac ako trinásť rokov s tým, že posledný pracovný pomer - „operatívec vo veľkosklade, oddelenie transportu“ - bol dohodnutý na dobu neurčitú (nemajúci dočasný / sezónny charakter) a ukončený dohodou zo strany žalobcu. Z posledného zamestnania sa nevracal denne, alebo aspoň raz týždenne do miesta bydliska.

Na Slovensku je členom športového klubu, neskôr jeho štatutár, dane a odvody platil v inom členskom štáte. Žalobca ďalej za účelom preukázania zachovania centra záujmov na Slovensku poukázal na realizované platby za užívanie bytu, platenie poistného (Allianz), platby realizované v prospech Východoslovenskej energetiky, Slovenského plynárenského priemyslu, bankový účet v Tatrabanke, daň z nehnuteľnosti, listy vlastníctva, čestné vyhlásenia, návštevy lekárov a frekvencie návratov deklarované doloženými letenkami za obdobie rokov 2011 až 2021.

štáte. Za podstatnú najvyšší správny súd v predmetnej veci vyhodnotil tú skutočnosť, že žalobca sa počas celej rozhodnej doby zdržiaval v inom členskom štáte, čo následne rozvíja aj správne ustálená stabilita zamestnania (posledný pracovný pomer v trvaní od 15. apríla 2008 do 30. novembra 2021 (Veľkosklad Lidl), t.j. viac ako trinásť rokov bol dohodnutý na dobu neurčitú, nemal dočasný / sezónny charakter a bol ukončený dohodou zo strany žalobcu a s tým spojené zákonné odvodové povinnosti ako aj pomerne (s ohľadom na osobný status žalobcu - slobodný / bezdetný) stabilné bytové podmienky v inom členskom štáte. Iná situácia by však podľa názoru súdu nastala, respektíve by bola spôsobilá relativizovať v predchádzajúcej vete vyslovený záver vo vzťahu k stabilite bytových podmienok, pokiaľ by žalobca žil s partnerkou / manželkou v podnájme s inými podnájomníkmi.

Slovenského plynárenského priemyslu, bankový účet v Tatrabanke, daň z nehnuteľnosti, keďže uskutočňovanie rôznych typov bankových transakcií nemôže v dobe internetového bankovníctva predstavovať podstatný problém. Tieto skutočnosti môžu pochopiteľne predstavovať určité väzby vo vzťahu k Slovenskej republike, avšak v danej prejednávanej veci nie sú kritériom, ktoré by prevážilo dĺžku pobytu žalobcu mimo Slovenskej republiky a charakter jeho zárobkovej činnosti. Vlastníctvo bytu, rovnako aj členstvo v športovom klube, prípadne návštevy lekárov nemôžu tiež prevážiť dĺžku pobytu na území Írska a nepredstavuje zásadnú skutočnosť, ktorá by mohla do značnej miery relativizovať ustálenie centra záujmov vo vzťahu k inému členskému štátu, nakoľko, ako bolo preukázané aj zo strany samotného žalobcu, tento sa väčšinu roka zdržiaval v inom členskom štáte. Návrat žalobcu do bytu, ktorého je vlastníkom môže za týchto skutkových okolností preukazovať nanajvýš počiatok nového založenia centra záujmov na Slovensku, po predchádzajúcom pretrhnutí väzieb so Slovenskom a prenesení centra záujmov do Írska.

v nezamestnanosti, čo bolo podľa žalobcu sporné so stanoviskom žalovanej, najvyšší správny súd podobne ako krajský súd uvádza, že stanovisko írskej inštitúcie spočívalo v tom, že nakoľko žalobca ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť, potom mu podľa írskeho práva dávka v nezamestnanosti nepatrila. Preto konštatovanie írskej inštitúcie, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nenasvedčuje tomu, že ide o spor inštitúcií v zmysle článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, lebo posúdenie bydliska podľa stanoviska írskej inštitúcie o dávke v nezamestnanosti je výlučnou právomocou tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti (teda žalovanej). Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná inštitúcia iného členského štátu usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo v inom členskom štáte. Nakoľko však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1. V tomto smere najvyšší správny súd bez ďalšieho

opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (článok 1 písm. j/ Základného nariadenia). V opačnom prípade by sa pre nezachovanie bydliska na Slovensku vyžadovalo výlučne to, že sa dotknutá osoba rozhodne odsťahovať zo Slovenska navždy, odhlási sa z miesta trvalého pobytu a prípadne aj pretrhne kontakty s

prípade svojich návratov, súd uvádza, že kritérium rodinnej situácie sa vzťahuje len k úzkej rodine, t.j. rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i/ bodu 2 Základného nariadenia sú manžel alebo manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti.

43. K poukazu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Silvana Di Paolo, C-76/76, podľa ktorého bydlisko v jednom členskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte s tým, že pri posúdení bydliska je vhodné vziať do úvahy dĺžku a kontinuitu bydliska predtým, ako sa pracovník presťahoval, dĺžku trvania a cieľ jeho absencie, charakter zamestnania, ako aj zámer zúčastnenej osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností, najvyšší správny súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry nariadenie č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „Nariadenie č. 1408/71“) vytvorilo systém koordinácie vnútroštátnych režimov sociálneho zabezpečenia a v hlave II zaviedlo pravidlá, ktoré určujú uplatniteľnú právnu úpravu.

Základného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Tento pojem má v práve Únie autonómny a vlastný význam (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Swaddling, C-90/97, bod 28). Ako Súdny dvor Európskej únie rozhodol vo veci Nariadenia č. 1408/71, ak právna situácia osoby môže spadať pod právnu úpravu viacerých členských štátov, pojem členský štát, v ktorom má osoba bydlisko, sa vzťahuje na štát, v ktorom má osoba zvyčajné bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza obvyklé centrum jeho záujmov (pozri rozsudky Hakenberg, C-13/73, bod 32, alebo už zmieňovaný Swaddling, bod 29 a Wencel, bod 49).

Zároveň súd dodáva, že zoznam skutočností, ktoré treba zohľadniť pri určení miesta bydliska osoby, ako bol vypracovaný judikatúrou, je v súčasnosti upravený v článku 11 Vykonávacieho nariadenia s tým, že tento zoznam, ktorý nie je taxatívny, nestanovuje žiadne preferenčné poradie rôznych kritérií vymedzených v odseku 1 tohto článku. Je preto potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu.

Navyše sám žalobca ďalšie dôkazy na preukázanie nových skutkových zistení nenavrhoval, hoci mu táto povinnosť vyplývala z § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., iba všeobecne namietal, že mal byť vypočutý. Možno tiež odkázať na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/12/2021, podľa ktorého cit.: „ (.

Nariadenie pojednávania nie je obligatórne (§ 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a nie je naň právny nárok.“ 45. Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukazoval v kasačnej sťažnosti nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax tak ako to predpokladá § 440 ods. 1 písm. h/ SSP. Vo vzťahu k uvádzanému odklonu v kontexte na nevykonanie výsluchu žalobcu najvyšší správny súd uvádza, že v tomto prípade sa jedná o otázky majúce primárne skutkový charakter, pričom každú jednu žiadosť o dávku v nezamestnanosti je potrebné posudzovať prísne individuálne so zreteľom na osobitosti tej ktorej prejednávanej

žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia [pozri napríklad (a oproti žalobcom uvádzaným) aktuálnejšie rozsudky najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Sžsk/50/2021, sp. zn. 9Sžsk/19/2021, sp. zn. 6Ssk/49/2022].

46. Najvyšší správny súd po vzhliadnutí a zhodnotení všetkých relevantných skutočností plynúcich zo spisu vrátane administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ako správne žalovaná uviedla, z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v Írsku si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval. 47. Žalobca v konaní pred súdom právne zastúpený advokátom podľa § 182 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 199 ods. 3 SSP nepožiadal o nariadenie pojednávania, z ktorého dôvodu nemožno krajskému súdu vyčítať, že vo veci nenariadil pojednávanie (porovnaj § 107 SSP). 48. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. 50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.