6Ssk/110/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: X.. K. V., narodená XX. P. XXXX, bytom v B., A. Č.. XXXX/X, právne zast.: Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 17, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 10. októbra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, o vyrovnávací príplatok, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 18. júna 2024, č. k. BA-7Sa/114/2018-168, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. júna 2024, č. k. BA-7Sa/114/2018-168 mení tak, že správnu žalobu žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 24. júla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím z 10. októbra 2018 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 24. júla 2018 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie sumy starobného

3. Správny súd za spornú považoval otázku vzniku nároku žalobkyne na vyrovnávací príplatok upravený v rozhodnom období v § 69b zákona č. 461/200 Z.z. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobkyňa splnila podmienky vzniku nároku na vyrovnávací príplatok (respektíve zvýšenie priznaného starobného dôchodku o vyrovnávací príplatok).

výškou dôchodku, na ktorý by mal účastník konania nárok v Slovenskej republike ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a výškou dôchodku, na ktorý má k tomuto dňu nárok v Českej republike (pozri napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9So/200/2011, 9So/203/2011, 9So/124/2013, 1So/66/2013, 10So/43/2016, 9So/202/2016, 7So/32/2017, prípadne 9So/58/

príplatku. Uvedené potvrdzuje aj ten fakt, že zákonom č. 105/2019 Z.z. došlo k novele zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý v bode 9 s účinnosťou od 01. januára 2020 zrušil Štvrtý diel, Tretej hlavy, Prvej časti (inštitút vyrovnávacieho príplatku; § 69b - § 69d) a zároveň doplnil § 66 o úplne nové ustanovenie § 66a, ktoré nahradilo nedostatočnú právnu úpravu zavedenú práve zákonom č. 140/2015 Z.z. za účelom odstránenia spornej podmienky získania najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 01. januárom 1993 (bližšie pozri dôvodovú správu k zákonu č. 105/2019 Z.z.). Ak teda žalovaná priznala iným občanom Slovenskej republiky dorovnanie výšky starobného dôchodku tak, aby bol tento vyplácaný v sume, na akú by mali nárok v prípade, že všetky doby poistenia by boli získané podľa slovenských právnych predpisov a u žalobcu taký postup neaplikovala (viazala ho na získanie najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 01. januárom 1993), je potrebné tento postup považovať za nerovnaké zaobchádzanie.

II.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 7. Konkrétne uviedla, že ustanovenie § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účinné v čase posudzovania nároku žalobkyne na vyrovnávací príplatok taxatívne upravovalo, za akých podmienok má poistenec nárok na vyrovnávací príplatok. Žalobkyňa nesplnila jednu z uvedených podmienok, a to podmienku získania najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol poistencovi po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Poukázala na zámer zákonodarcu zaviesť podmienku získania najmenej 25 rokov dôchodkového poistenia pre nárok na vyrovnávací príplatok. V tomto smere aj s odkazom na dôvodovú správu uviedla, že účelom navrhovanej právnej úpravy nebolo plošné vyrovnávanie dôchodkov všetkým poistencom, ktorí získali akúkoľvek dobu dôchodkového zabezpečenia pred rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky, pretože Slovenská republika by tým nevyvážene a jednostranne preberala v nepomernej výške dôchodkové záväzky bývalej federácie a takýto postup by neúmerne zaťažil štátny rozpočet. Osoby, ktoré nespĺňali tieto podmienky, nemohli legitímne očakávať a spravodlivo požadovať, aby náklady na ich starobné dôchodky za obdobie dôchodkového zabezpečenia získané pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky znášala Slovenská republika. Žalovaná nemala zákonný dôvod na priznanie vyrovnávacieho príplatku, nakoľko ako orgán verejnej správy je viazaná zákonom a nemôže sa od neho v žiadnom prípade odchýliť. Záver správneho súdu o diskriminácii žalobkyni a nerovnakom zaobchádzaní považovala za neodôvodnený. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovanej z 10. októbra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 24. júla 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím z 10. októbra 2018 postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 24. júla 2018 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku. 18. Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a/ získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b/ získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d/ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)

hodnotu. 19. Najvyšší správny súd uvádza, že v čase rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „ČSFR“) a v čase prijatia Zmluvy o sociálnom zabezpečení platila na území Slovenskej republiky i na území Českej republiky jednotná právna úprava - zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, takže v prípade výpočtu dôchodkov a v ich súčte z oboch republík v prvopočiatkoch sa nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov s bydliskom na území Slovenskej republiky.

Na elimináciu takto vzniknutého stavu, bol do zákona č. 461/2003 Z.z. zavedený zákonom č. 140/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01. januára 2016, vyrovnávací príplatok, ako nová dôchodková dávka, ktorý bolo možné priznať poistencom najskôr odo dňa účinnosti, t. j. najskôr od 01. januára 2016 a ktorej cieľom bolo zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu, ktorá by tomuto dôchodcovi patrila, ak by sa všetky doby sociálneho zabezpečenia získané pred 01. januárom 1993, hodnotili na účely slovenského starobného

v cudzine. Nárok na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. patrí len za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok.

republiky. Tomuto kogentnému charakteru zodpovedá aj spôsob určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, ktorý je závislý od sumy fiktívneho starobného dôchodku, ktorý sa vypočíta ku dňu nároku na vyrovnávací príplatok rovnako ako starobný dôchodok, po pripočítaní obdobia dôchodkového poistenia získaného pred rozdelením ČSFR, ktoré sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Českej republiky.

V tu prejednávanej veci je podstatnou otázka, či nárok na vyrovnávací príplatok patrí aj poistencovi, ktorý nesplnil podmienku plynúcu z § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda nezískal aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Táto podmienka explicitne vyplýva, respektíve vyplývala zo zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2019, avšak podľa žalobkyne táto podmienka nemusí byť splnená, pretože jej nárok možno odvodiť priamo z článku 12 a článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej

22. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sk/37/2020 uznesením z 24. februára 2021, sp. zn. 9Sk/37/2020 prerušil konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP a vec predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade (okrem iného) aj tu dotknutých ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. § 69b ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z., t.j. v znení účinnom od 01. januára 2016 do 31. decembra 2017 a v znení zákona č. 266/2017 Z.z., t.j. v znení účinnom od 01. januára 2018 do 31. decembra 2019. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 11. januára 2023, sp. zn. PL. ÚS 1/2023-17 návrh prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu a následne nálezom z 11. septembra 2024, sp. zn. PL. ÚS 1/2023-92 návrhu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa § 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy

uviedol cit.: „39. Základné podozrivé kritériá odlišovania v čl. 12 ods. 2 ústavy sú charakteristikami, ktoré sú v podstate pre danú skupinu osôb dané a ktoré jednotlivec nevie ovplyvniť, prípadne sú súčasťou ľudskej identity danej skupiny. Doby poistenia (zabezpečenia) takýmto typickým kritériom nie sú. Iné postavenie (čl. 12 ods. 2 ústavy in fine) spočívajúce v dobe poistenia je teda bez ďalšieho slabým rozlišovacím kritériom (low scrutiny) a je ľahko justifikovateľné. Naopak, doba poistenia je rozumným a štandardným kritériom pre vznik nároku na dôchodok a rozumným dôvodom rozlišovania (to nevylučuje, že výrazne asymetrické nastavenie by teoreticky mohlo vzbudzovať ústavnoprávne pochybnosti). 40. Ústavný súd k bodu 2 a 4 testu princípu rovnosti uvádza, že právna konštrukcia 25 „federálnych“ rokov plus jeden rok „post-federálny“ je rozumná, racionálna.

Podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinného k 31. decembru 1992 (v čase zániku ČSFR) bolo totiž základnou podmienkou pre vznik nároku na starobný dôchodok získanie aspoň 25 rokov zamestnania (doba zabezpečenia, resp. poistenia).

. . 43. Ústavný súd k bodom 2 a 4 testu dodáva, že vývoj, podstata a nastavenie predmetnej vyrovnacej dávky sú veľmi špecifické a v tomto zmysle ťažko s obdobným inštitútom porovnateľné. Vyrovnávacia dávka typu 25 plus jeden rok, ako bolo uvedené, bola reakciou českej legislatívy na zložitý vzťah medzi rozhodnutím českého ústavného súdu a SDEÚ, a teda išlo pôvodne o otázku špecificky českú (porovnaj bod 15). Slovenský zákonodarca sa touto dávkou v rámci vlastného vývoja dôchodkového zabezpečenia inšpiroval, čím sa dosiahla istá symetria týchto právnych úprav medzi nástupníckymi štátmi. V tomto zmysle je podmienka 25 rokov plus jedného roka obhájiteľná, a nie je vypäto svojvoľná. Okolnosť, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného v tu spornom období (2016 až 2020) bolo podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok získanie 15 rokov (resp. do 31. decembra 2007 10 rokov) dôchodkového poistenia, nie je podstatná. Podstatou veci je tu totiž otázka vyrovnávania rozdielov, ktoré vznikli občanom v dôsledku udalosti nastalej k 31. decembru 1992, nie otázka

Možno konštatovať, že zásah - rozlíšenie je z hľadiska (i) cieľa právnej úpravy - vytvoriť symetrickú úpravu s Českou republikou, a (ii) nekvalifikovaného, resp. racionálneho dôvodu rozlišovania plne proporcionálne. . . .

. . 50. Možno uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci nejde o rozlišovanie na základe kvalifikovaného kritéria a že ide o osobitnú dávku so špecifickým právnym vývojom, s podporným argumentom, že sa právna úprava týka len obdobia rokov 2016 - 2020, ústavný súd konštatuje, že zásah je ústavne akceptovateľný a napadnutá úprava nie je v rozpore s čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 12 ústavy. Spôsob nastavenia vyrovnávacej dávky je vecou demokraticky zvoleného zákonodarcu.

23. Z citovanej časti odôvodnenia nálezu je zrejmé, že Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažoval podmienku vyrovnávacieho príplatku, v zmysle ktorej musel poistenec pred 01. januárom 1993 získať aspoň 25 rokov poistenia (zabezpečenia) podľa československých predpisov o sociálnom zabezpečení, za rozpornú s článkom 39 a článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky, pretože z týchto ustanovení nevyplýva žiadna požiadavka na celkom rovnaké zaobchádzanie s oboma skupinami starobných dôchodcov (tí, čo celú dobu poistenia získali v Slovenskej republiky, a tí, čo ju získali sčasti v Českej, sčasti v Slovenskej republike).

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa vo vzťahu k uplatnenému vyrovnávaciemu príplatku nezískala potrebné československé obdobie dôchodkového poistenia, tak ako to predpokladá vyššie citované § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. (získanie pred 01. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky), lebo preukázateľne získala len 21 rokov a 49 dní, čím nesplnila podmienky vzniku nároku na vyrovnávací príplatok, z ktorého dôvodu potom žalovaná postupovala v súlade so zákonom, keď žiadosť žalobkyne o zvýšenie starobného dôchodku (v podstate o sumu vyrovnávacieho príplatku) zamietla (pozri tiež rozsudok najvyššieho správneho súdu z 27. novembra 2024, sp. zn. 7Ssk/30/2023).

. .) Je evidentné, že rozdelením mnou odpracovaných rokov na dve samostatné časti, z ktorých potom obe sociálne poisťovne vyrátali výšku čiastkového dôchodku, som bola finančné poškodená. Žiadam preto, aby ste vyrátali výšku môjho starobného dôchodku za celkové obdobie, kedy som pracovala, čo bolo v čase od 8.6.1974 do 8.6.2017. V prípade, že výška takto vyrátaného starobného dôchodku bude vyššia, ako je súčet čiastok (.

poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Žalobkyňa tieto podmienky splnila, a teda bolo možné výšku dávky vypočítať podľa článku 52 ods. 1 písm. a/ Nariadenia č. 883/2004 ako dávku nezávislú. Na účely výpočtu nezávislej dávky je potrebné prihliadnuť na všetky doby poistenia získané výlučne podľa slovenských právnych predpisov.

20,6603 x priemerný osobný mzdový bod 1,5556 x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505). Následne bolo potrebné pristúpiť k výpočtu paušálnej dávky podľa článku 52 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 883/2004 a následnému porovnaniu výšky dávok, teda nezávislej (národnej) dávky a paušálnej dávky. Zo znenia článku 52 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 883/2004, ktorý v zásade preberá pravidlá výpočtu stanovené najmä v článku 46 Nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že výpočet výšky starobného dôchodku sa vykonáva v dvoch fázach, a to tak, že najprv sa vypočíta teoretická výška a následne skutočná výška. Pokiaľ ide o prvú fázu upravenú v článku 52 ods. 1 písm. b/ bode i/ tohto nariadenia, príslušná inštitúcia (žalovaná) je povinná vypočítať teoretickú výšku dávky, na ktorú by mal poistenec nárok, ak by všetky doby poistenia a/ alebo pobytu, ktoré dosiahol podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov uplatňovaných touto inštitúciou. V súlade s týmto ustanovením

Teoretická výška sa vypočíta zo súčtu všetkých dôb poistenia dosiahnutých aj v iných členských štátoch, čo znamená, že ako slovenské doby poistenia sa zohľadnia aj doby dosiahnuté výlučne v iných členských štátoch.

pracovníkov uplatňujúcich svoje právo na voľný pohyb. Ak by sa obdobie, ktoré nezodpovedá žiadnej dobe poistenia alebo skutočného bydliska v dotknutom členskom štáte zohľadnilo pri výpočte pomernej časti, mohol by takýto postup spôsobom nezlučiteľným s mechanizmom zavedeným týmto článkom jednostranne a umelo narušiť rovnováhu medzi nákladmi na dávky medzi členskými štátmi (napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26. júna 1980, Menzies, C-793/79). Inak povedané, skutočná výška paušálnej dávky sa vypočíta tak, že teoretická výška sa vynásobí koeficientom, ktorý je pomerom trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti (dosiahnutie dôchodkového veku žalobcu podľa slovenských právnych predpisov) získaných podľa slovenských právnych predpisov (čitateľ) k celkovej dobe poistenia získanej v Slovenskej republike a v ostatných členských štátoch pred vznikom poistnej udalosti (menovateľ) (v tomto smere pozri rozsudok najvyššieho správneho súdu z 28. mája 2024, sp. zn. 7Ssk/54/2023, bod 22). S ohľadom na to, že nezávislá dávka (starobný

viedlo k zamietnutiu príslušnej žiadosti žalobkyne i z tohto dôvodu. Možno len dodať, že žalobkyni by prináležala nezávislá dávka aj v prípade, ak by žalovaná pri výpočte vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 1,5556 (namiesto hodnoty 1,3651).

26. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobkyňa v konaní úspech nedosiahla a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 21. februára 2025