6Ssk/110/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: A.. K. R., narodený X. E. XXXX, trvale bytom E.. K.. J.Č. XXX/XXX, S., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10342/2023 zo dňa 12. januára 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. BB-74S/17/2023-128 zo dňa 12. februára 2025, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-74S/17/2023-128 zo dňa 12. februára 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy s odkazom na § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z. z.“). Prepustenie žalobcu prvostupňový správny orgán odôvodnil skutočnosťou, že žalobca spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov.

výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“); (ii) ďalej dôvodil, že na to, aby bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v zmysle § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. postačuje splnenie čo i len jednej zákonnej možnosti, a teda splnenie podmienky na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšenia veku 55 rokov alebo splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu; (iii) vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je zastretý a simulovaný právny úkon; (iv) rovnako tak nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je diskriminačné, dôvodiac, že je vždy na rozhodnutí príslušného nadriadeného, či v konkrétnom prípade príslušníka finančnej správy uplatní tento dôvod prepustenia alebo ho ponechá v služobnom pomere aj napriek skutočnosti, že na strane dotknutého príslušníka finančnej správy sú zákonné podmienky daného

Správny súd napadnutý rozsudok, po tom, ako zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania a citoval aplikované právne normy, odôvodnil tým, že (i) zhrnul podstatu žalobcom uvedených námietok konštatujúc, že táto smeruje k žalobcom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu absencie materiálneho naplnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., a to z dôvodu, že skutočným dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy boli výhrady nadriadených žalobcu k výkonu colného dohľadu na letisku Sliač v súvislosti s vývozom humanitárnej pomoci a zbraní na Ukrajinu; (ii) skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dosiahol vek 55 rokov a splnil podmienky na vznik nároku na výsluhový dôchodok; (iii) uviedol, že jednak po vecnej, ako aj formálnej stránke boli splnené zákonné podmienky, aby mohol voči žalobcovi nadriadený služobný orgán využiť v rámci svojej diskrečnej právomoci svoje oprávnenie a prepustiť ho zo služobného pomeru; (iv) následne správny súd interpretoval

zákonných podmienok. Dôvody uvedené v rozhodnutí, teda kritérium veku a splnenie nároku na výsluhový dôchodok podľa súdu boli v medziach zákona a žiadnym spôsobom nevybočili zo zákonného rámca. Pokiaľ žalobca v rámci prednesu na nariadenom pojednávaní namietal zvolený postup orgánu verejnej správy a poukazoval na možnosť zvolenia i iného postupu, napríklad vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti orgánu verejnej správy voči žalobcovi, tak správny súd uvádza, že nemôže posudzovať účelnosť a vhodnosť zvoleného postupu orgánu verejnej správy, nakoľko by tým zasiahol do právomoci, ktorá mu nepatrí. Takýto postup by bol možný, len ak by správna úvaha orgánu verejnej správy vybočila z daného rámca, alebo by bola zjavne neprimeraná, čo však v danom prípade preukázané nebolo.“ (bod 37 napadnutého rozsudku); (v) vychádzajúc z citovaných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie a poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), sp. zn. 7Ssk/94/2022 zo dňa 27. septembra 2023 dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, a preto ju zamietol.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

7. Po tom, ako žalovaný zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania, kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že (i) sa správny súd s právnou argumentáciou vo veci skončenia služobného pomeru podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. nevysporiadal; naopak uprednostnil svojvôľu pred čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), keď pripustil takú interpretáciu právnych predpisov, ktorá je v rozpore s princípmi, z ktorých vychádza uvedený zákon; (ii) namietal, že správny súd oddelil skutočné dôvody a pohnútky správnych orgánov od zneužitia zákona na naplnenie ich cieľov - zneužitia ustanovenia § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.; (iii) opätovne namietal, že rozhodnutím správnych orgánov došlo k zneužitiu práva a diskriminácii žalobcu; (iv) poukázal na súvisiacu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), napríklad rozhodnutia I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, ako aj II. US 243/05 a IV. ÚS 14/07, resp. na rozhodnutia

neodôvodnil; (ix) zdôraznil, že v rozhovore, ktorý je predmetom nahrávky, námestník riaditeľa colného úradu nevystupoval ako súkromná osoba, ale ako nadriadený žalobcu; v tejto súvislosti citoval časť zvukovej nahrávky, ktorá preukazovala, že žalobca bol prepustený na príkaz nadriadených (citácia: „Bolo to na pokyn nadriadených, hej. Ono, takto ti poviem, už po tom tvojom prvom kontakte s terajším generálnym riaditeľom tam boli také náznaky a tlačili na to, aby sa niečo dialo. Vtedy sme to ešte utriasli.“); (x) na záver uviedol, že správny orgán pri správnej úvahe nedodržal zákonom stanovené základné princípy štátnej služby príslušníka finančnej správy, a to princíp zákonnosti, nestrannosti, profesionality a stability, čím došlo k zneužitiu postavenia nadriadeného a taktiež porušeniu služobnej prísahy; (xi) žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie, alternatívne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na nové

Konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je zákonné. V súvislosti s nevykonaním dôkazov uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom správneho súdu, ktorý zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vykonaním dôkazu zvukovou nahrávkou, nakoľko táto bola získaná bez vedomia osoby, s ktorou je na nahrávke zachytený rozhovor a použitie takéhoto dôkazu by bolo v rozpore s ustanovením § 268 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. Zdôraznil, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, pri aplikácii ktorej správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonov neposudzujúc však účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

sťažnosť zamietol. 9. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 5. júna 2025 na vedomie.

13. Podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., príslušník finančnej správy môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z., návrh na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru spracúva spravidla jeho bezprostredne nadriadený a predkladá ho bezodkladne nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru; návrh na prepustenie duchovného finančnej správy zo služobného pomeru spracúva bezprostredne nadriadený na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu. 15. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

17. Na úvod kasačný súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že (i) žalobca, ku dňu jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy dovŕšil vek 55 rokov a zároveň, že žalobca v tento deň splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. a (ii) správny orgán prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy s odkazom na ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. Medzi účastníkmi naopak bolo sporné, či za okolností prejednávanej veci mohol žalobca postupovať § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., teda spornou bola interpretácia uvedeného ustanovenia a jeho aplikácia na prejednávanú vec.

pomeru. Naopak, argumentácia žalobcu tkvie v presvedčení, že ani takto pomerne jasne formulované ustanovenie, nemôže slúžiť ako prostriedok diskriminácie. 19. Označené ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. stanovuje, že príslušník finančnej správy môže byť prepustený zo služobného pomeru v nasledovných dvoch prípadoch: (i) buď ak kumulatívne splní podmienku vzniku nároku na výsluhový dôchodok a zároveň podmienku dovŕšenia veku 55 rokov; alebo (ii) ak splní podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok. Na tomto mieste je nutné dať žalovanému za pravdu, pokiaľ dôvodí, že uvedené ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie obmedzenia alebo limity, ktoré by bránili prepusteniu príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru v prípadoch, ak tento spĺňa

súvislosti poukazuje napr. na v odbornej spisbe artikulovanú syntézu týchto úvah: „Orgán verejnej správy pri uplatnení správnej úvahy sa musí správať tak, aby nekonal v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy, ani s jej ďalšími u ustanoveniami relevantnými v okolnostiach prípadu, o ktorom rozhoduje. V rámci správnej úvahy orgán verejnej správy nemôže určovať podmienky nad rámec zákona, alebo v rozpore so zákonom. V materiálnom právnom štáte úvaha správneho orgánu nemôže byť voluntaristická, ale musí obstáť v objektívnom teste verejného záujmu. Zákonnosť úvahy orgánu verejnej správy v materiálnom právnom štáte nemožno stotožniť s príležitosťou uplatniť správnu úvahu bez ohľadu na kvalitu uplatnenej úvahy a spôsob jej formovania. Úvaha orgánu verejnej správy je zákonná iba vtedy, ak úvaha má kvalitu, ktorá je daná vlastnosťami materiálneho právneho štátu.“ (pozri Drgonec, J. Ústava

príslušníkov spĺňajúcich tam stanovené kritériá, ktorí by z tohto titulu museli revidovať výkon svojej odbornej činnosti optikou možnosti jednoduchého prepustenia zo služobného pomeru. Rovnako tak účelom tohto ustanovenia nie je vytvorenie potenciálneho sankčného inštrumentu. Podobnými úvahami sa riadil najvyšší správny súd aj v konaní sp. zn. 4Sžk/24/2020, keď v rozsudku z 27. októbra 2021 judikoval, že „K námietke zneužitia postavenia nadriadeného voči podriadenému a averziu policajného prezidenta k osobe sťažovateľa kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Dôvodom prepustenia sťažovateľa bolo splnenie podmienok uvedených v § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z..

22. Prirodzene, vyššie uvedené úvahy nemožno vnímať extenzívne v tom zmysle, že by bol správny orgán povinný uvádzať dôvody, ktoré ho viedli k postupu podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. nad rámec tam stanovených kritérií. Na druhej strane je však úlohou správneho súdu, v prípade prieskumu takéhoto rozhodnutia, vykonať dokazovanie (prípadne odôvodniť nevykonanie dokazovania) vo vzťahu k tvrdeniam o možnom zneužití práva a s takýmito tvrdeniami sa argumentačne v odôvodnení svojho rozhodnutia aj presvedčivo vysporiadať.

24. Keďže najvyšší správny súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd podľa § 467 ods. 3 SSP. 25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 29. januára 2026