6Ssk/111/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:5019200546.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 27Sa/33/2020
- IČS
- 5019200546
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Q.. V.. W. W., narodený XX. Q. XXXX, bytom A. XXXX/X, F. K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júla 2019 a o nečinnosti orgánu verejnej správy o uvoľnení vyplácania starobného dôchodku, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 27Sa/33/2020-195 zo dňa 26. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým uznesením z 26. mája 2022, č. k. 27Sa/33/2020-195 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) (i) odmietol správnu žalobu (ktorú posúdil ako žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy) žalobcu zo dňa 30. augusta 2019 (žalobcom označenú ako „Správna žaloba v sociálnych veciach na určenie povinnosti Sociálnej poisťovne - ústredie, uvoľniť priznaný starobný dôchodok k vyplácaniu v priznanej výške“; ďalej taktiež „správna žaloba“) a zároveň (ii) zamietol sťažnosť žalobcu zo dňa 14. júna 2021.
2. Napadnutým uznesením krajský súd vo veci rozhodoval druhýkrát. Prvýkrát krajský súd uznesením č. k. 26Sa/28/2019-40 z 22. júna 2020 (ďalej len „prvé uznesenie“) správnu žalobu odmietol dôvodiac, že vo veci totožného predmetu konania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júla 2019 na základe žaloby v sociálnych veciach žalobcu) bolo právoplatne skončené súdne konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 28Sa/31/2019, a teda sa jedná o procesnú prekážku konania, na ktorú musí súd z vlastnej povinnosti prihliadnuť.
3. Prvé uznesenie napadol žalobca kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 9Sk/28/2020 z 28. októbra 2020 (ďalej taktiež „uznesenie sp. zn. 9Sk/28/2020“) tak, že prvé uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia sp. zn. 9Sk/28/2020 najvyšší súd v podstatnom uviedol, že (i) „Z obsahu podania, ktoré žalobca označil ako „Správna žaloba v sociálnych veciach na určenie povinnosti Sociálnej poisťovne - ústredie uvoľniť priznaný starobný dôchodok k vyplácaniu v priznanej výške“ je zrejmé, že žalobca sa domáha, aby mu žalovaná uvoľnila výplatu starobného dôchodku, pretože podľa jeho názoru došlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa mu starobný dôchodok odňal a tým sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Žaloba nesmeruje k zrušeniu rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 30.07.2019, napriek tomu, že ho žalobca v texte podania spomína a označuje ho prívlastkom nezákonné. Žalobca de facto tvrdí, že žalovaná ako príslušný správny orgán
je nečinná vo veci uvoľnenia výplaty jeho starobného dôchodku.“ (bod 10); a (ii) následne krajský súd inštruoval nasledovne: „V ďalšom konaní sa krajský súd bude zaoberať tým, či sú splnené podmienky na konanie o žalobcom uplatňovanom nároku (napr. § 18 ods. 1 SSP) a vo veci znova rozhodne.“ (bod 14).
4. Krajský súd, postupujúc v zmysle imperatívu daného najvyšším súdom uznesením sp. zn. 9Sk/28/2020 (viď predchádzajúci bod) rozhodol vo veci tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. V úvode napadnutého uznesenia zhrnul priebeh administratívneho konania a obsah správnej žaloby, pričom za relevantné možno považovať nasledovné skutočnosti: (i) žiadosťou z 13. októbra 2017 požiadal žalobca o starobný dôchodok; (ii) rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) zo dňa 11. decembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku“) prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi starobný dôchodok v sume 117,10 Eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšil starobný dôchodok na sumu 125,50 Eur mesačne od 1. januára 2018; (iii) rozhodnutím
číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 4. apríla 2018 (ďalej len „rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku“) žalovaný odňal žalobcovi starobný dôchodok, priznaný rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku; (iv) žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku a rozhodnutiu o odňatí starobného dôchodku, o odvolaní rozhodol žalovaný
rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3. júla 2018 (ďalej len „rozhodnutie z 3. júla 2018“) tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne; (v) rozhodnutie z 3. júla 2018 napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej krajský súd rozhodol tak, že rozhodnutie z 3. júla 2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie; (vi) následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 31. júla 2019 číslo:
XXX XXX XXXX X (ďalej len „rozhodnutie žalovaného z 31. júla 2019“) odvolaniu žalobcu vyhovel a zrušil rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku; (vii) žalovaný taktiež rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júla 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného z 30. júla 2019“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku, a to tak, že napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že podľa § 65 ods. 1 zákona a § 255 ods. 5 a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol; (viii) žalobca napadol rozhodnutie žalovaného z 30. júla 2019 správnou žalobou, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 28Sa/31/2019-119 z 21. apríla 2020 (ďalej len „rozsudok sp. zn. 28Sa/31/2019“) tak, že správnu žalobu zamietol; (ix) žalobca napadol rozsudok sp. zn. 28Sa/31/2019 kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 7Sk/21/2020 z 2. júla 2021 tak, že rozsudok sp. zn. 28Sa/31/
2019 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného z 30. júla 2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. Krajský súd teda v prejednávanej veci (vychádzajúc taktiež z vyššie uvedeného) prvýkrát rozhodol uznesením č. k. 26Sa/28/2019-40 z 22. júna 2020 (viď bod 2 vyššie), pričom o prvom uznesení rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 9Sk/28/2020 z 28. októbra 2020 tak, že ho zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie spolu s imperatívom na ďalší postup bližšie opísaným v bode 3 vyššie.
6. Pre ďalší priebeh súdneho konania boli následne relevantné tieto skutočnosti: (i) podaním zo dňa 15. decembra 2020 žalobca žiadal, aby bola určená povinnosť pre Sociálnu poisťovňu uvoľniť „(nie vyplatiť)“ právoplatne a vykonateľne priznaný starobný dôchodok rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku; (ii) v podaní zo dňa 21. februára 2021 žalobca zopakoval tvrdenia uvádzané v priebehu konania a zotrval na uvoľnení (nie vyplatení) právoplatne a vykonateľne priznaného starobného dôchodku rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku; (iii) krajský súd následne uznesením č. k. 27Sa/33/2020-65 zo dňa 28. mája 2021 rozhodol tak, že „I. Vyzýva žalobcu podľa § 59 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia podanie zo dňa 30.08.2019 doplnil v zmysle § 246 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku o: označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti.
II. Vyzýva žalobcu podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia podanie zo dňa 30.08.2019 doplnil v zmysle § 246 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o: oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.“; v súvislosti s výrokom II. krajský súd poučil žalobcu podľa § 161 ods. 3 prvá veta CSP, § 244 ods. 1 SSP, § 246 ods. 2 SSP, § 99 písm. f) SSP.
Krajský súd konštatoval, že podmienkou konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorá sa premietla aj do obligatórnej náležitosti žaloby v zmysle § 246 ods. 1 písm. c) SSP je, že fyzická alebo právnická osoba ako žalobca je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania, má povinnosť označenia konania alebo veci, ktorej sa domáha odstránenia nečinnosti a zároveň poučil žalobcu, že ak nedoplní požadované náležitosti v zákonnej lehote, tak pri aplikácii § 59 ods. 3 SSP bude žaloba odmietnutá. Krajský súd tiež uviedol, že je potrebné doplniť označenie konania alebo veci, ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti; (iv) žalobca podaním zo dňa 14. júna 2021 podal sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu č. k. 27Sa/33/2020-65 zo dňa 28. mája 2021; (v) žalobca svoju sťažnosť v podstatnom odôvodnil tým, že „ .
. . vyjadril svoj nesúhlas s predmetným uznesením vyššieho súdneho úradníka. Poukázal na to, že kasačný súd zaviazal správny súd skúmať, či sú splnené podmienky na konanie o odstránenie nečinnosti žalovaného vo veci uvoľnenia výplaty starobného dôchodku v priznanej výške, o ktoré žalobca
žiadal. Neurčil podľa žalobcu kasačný súd krajskému súdu skúmať nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorej predchádza administratívne konanie. Predmet žaloby a petit žaloby je podľa žalobcu jasne, zreteľne a rigidne určený v pôvodnom žalobnom návrhu. Mal za to, že porušil krajský súd zásadu neformálneho konania. Ide proti vôli samotného žalobcu.
Má za to, že takéto konanie má protiprávny následok v neprospech žalobcu. Krajský súd slovami kasačného súdu má skúmať podmienky na konanie odstránenie nečinnosti žalovaného vo veci uvoľnenia výplaty už priznaného starobného dôchodku. Krajský súd v Žiline proti vôli žalobcu vytvoril žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Z obsahu petitu pôvodnej podanej žaloby sa nejedná o žalobu na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy. Konajúci súd nemá na základe akej právnej skutočnosti neformálne posúdiť a označiť pôvodnú žalobu v druhom kole ako žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Poukázal na rozhodnutie kasačného súdu. Poukázal na konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Mal za to, že koná arbitrárne krajský súd, že nebolo začaté žiadne administratívne konanie zo strany žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Žiadal uvoľniť priznaný starobný dôchodok k vyplácaniu v priznanej výške.“ (viď bod 15 napadnutého uznesenia).
7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností (priebeh administratívneho konania, podania žalobcu v rámci prebiehajúceho súdneho konania) krajský súd, podľa obsahu a povahy podania a v zmysle záverov uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 9Sk/28/2020 zo dňa 28.10.2020, posúdil krajský súd správnu žalobu ako žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a
nasl. SSP. Krajský súd v ďalšom v podstatnom dôvodil nasledovné: (i) „Podmienkou podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorá sa premietla aj do obligatórnej náležitosti žaloby proti nečinnosti v zmysle § 246 ods. 1 písm. c) SSP, je, že fyzická alebo právnická osoba ako žalobca je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania.
Správny súd napriek námietke žalobcu ustálil v zmysle záverov kasačného súdu predmet konania ako žalobu proti nečinnosti žalovaného vo veci uvoľnenia výplaty starobného dôchodku. Z obsahu žaloby možno dovodiť, že právnym základom žaloby proti nečinnosti, o ktorý žalobca opiera argumenty o nároku na uvoľnenie vyplácania dôchodku, je rozhodnutie žalovaného číslo: 550726 6347 0 zo dňa 11.12.2017 o priznaní starobného dôchodku, avšak zo žaloby nevyplýva, či žalobca žiadosťou u žalovaného inicioval konanie o uvoľnenie dávky, a teda, či začalo administratívne konanie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o uvoľnenie výplaty
dávky. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd podľa § 59 ods. 1 SSP vyzval žalobcu, aby doplnil túto náležitosť správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, a to o označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, napríklad spisovou značkou, uvedením, kedy žalobca podal žiadosť na príslušnej organizačnej zložke žalovaného a zaslaním fotokópie tejto žiadosti o uvoľnenie výplaty dávky adresovanej organizačnej zložke žalovaného správnemu súdu. Žalobca správnym súdom vytýkaný nedostatok žaloby nedoplnil o náležitosti žaloby proti nečinnosti podľa § 241 ods. 1 písm. c) SSP a uvedený nedostatok bráni v pokračovaniu v konaní.“ (bod 31 napadnutého uznesenia); (ii) „Vo vzťahu ku sťažnosti žalobcu voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka považuje správny súd za podstatné uviesť, že uvedené rozhodnutie nevyznelo v neprospech žalobcu, ak vychádzalo zo záverov Najvyššieho súdu SR, ktorý vo vyvolanom kasačnom konaní preskúmal kasačnú sťažnosť podanú žalobcom, jeho návrhu vyhovel a napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako súdu správneho zrušil.
Tiež nie je možné vyvodiť závery, že uvedené uznesenie sp.zn. 27Sa/33/ 2020-65 zo dňa 28. mája 2021 je vydané v neprospech účastníka konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola sťažnosť žalobcu zamietnutá.“ (bod 32 napadnutého uznesenia).
8. Vychádzajúc z premisy, že „Podmienkou konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je, že táto fyzická alebo právnická osoba vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.“ následne krajský súd uzavrel, že „Žalobca nepreukázal neúspešné podanie sťažnosti alebo podnetu v zmysle § 246 ods. 2 SSP.“.
9. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
10. Proti napadnutému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca kasačnú sťažnosť. V úvode kasačnej sťažnosti žalobca skonštatoval, že krajský súd napadnutým uznesením porušil princíp právnej istoty, z čoho plynie porušenie princípu právneho štátu, ďalej malo dôjsť k porušeniu základných práv žalobcu ukrátením na jeho právach, porušením práva na spravodlivý súdny proces, a to tým, že krajský súd nevykonal predložené dôkazy v súlade s právom a zároveň ich vykonal v neprospech žalobcu, kde zároveň porušil procesný postup v konaní. Čo sa týka vymedzenia dôvodov kasačnej sťažnosti, žalobca uviedol nasledovné: „V prvom rade podanie kasačnej sťažnosti Najvyššiemu správnemu súdu SR odôvodňujeme skutočnosťou, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že úpravou vedenia konania v tej istej veci sa už skôr začalo konanie v zmysle SSP § 440 ods. 1, písm. d), kde v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, (konanie vo veci rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30.07.2019, ktoré rozhodnutie zrušil Najvyšší súd SR v kasačnom rozsudku č.sp.zn.: 7Sk/21/2020 zo dňa 02.07.2021) zároveň f), nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti 9Sk/28/2020 z 28.10.2020, j) podanie bolo nezákonne odmietnuté, z. č. 162/ 2015 Z. z., z 21. mája 2015, SSP.“. 11. Žalobca v ďalšom v podstatnom dôvodil, že (i) sa správnou žalobou domáhal určenia povinnosti uvoľniť priznaný starobný dôchodok k vyplácaniu v priznanej výške, a teda sa nedomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 30. júla 2019; (ii) namietal, že výrok napadnutého uznesenia nebol predmetom petitu uvedeného v správnej žalobe; (iii) vo
vzťahu k druhému výroku (týkajúcemu sa rozhodnutia krajského súdu o sťažnosti žalobcu) namietal, že krajský súd nemohol rozhodnúť jedným uznesením o odmietnutí žaloby a zároveň aj o zamietnutí sťažnosti, dôvodil, že sťažnosť žalobcu nie je vo výroku riadne identifikovaná, absentuje odôvodnenie aj poučenie vo vzťahu k tejto časti výroku napadnutého uznesenia; (iv) následne žalobca venoval materiálny priestor opisu skutočností týkajúcich sa jeho nároku na starobný, resp. invalidný dôchodok konštatujúc, že „Platnosť a účinnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku v roku 1997, je v súčasnej dobe nemenná.“ a „Na základe tohto nezákonného úkonu, bol Sociálnou poisťovňou, ústredie, v čase odvolacieho konania odňatý už priznaný a vyplácaný starobný dôchodok.“; (v) poukázal na ustanovenie § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého „Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.“, ktorým ustanovením argumentoval v prospech uloženia povinnosti Sociálnej
poisťovni uvoľniť výplatu dávky. 12. Žalobca v závere kasačnej sťažnosti zdôraznil, že „Už 19.08.2019 som vyzval generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne - Dolný Kubín, 19.08.2019 - Výzva k vyplateniu starobného dôchodku za uplynulé obdobie z dôvodu vydaného rozhodnutia odvolacieho orgánu a to GR SP a legitimizácii rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie o priznaní starobného dôchodku a z dôvodu odvolacím orgán SP, zákonného zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie o odňatí starobného dôchodku - predloženie.
Sociálna poisťovňa nekonala! ! ! .“ 13. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 10. augusta 2022 vyjadril žalovaný, ktorý v podstatnom uviedol, že (i) dôvody uvádzané žalobcom v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené; (ii) krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec; (iii) stotožnil sa s názorom krajského súdu; (iv) poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Sk/21/2021 z 2. júla 2021; (v) navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 14. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti doručené dňa 19. augusta 2022 a tento sa k nemu následne vyjadril podaním z 21. augusta 2022, v ktorom v podstatnom zotrval na skôr tvrdených skutočnostiach.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III. A Procesný postup kasačného súdu
15. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 16. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. 17. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 18. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým súd odmietol správnu žalobu žalobcu. Závery odôvodňujúce takýto postup sú vyjadrené v bode 4 až 8 vyššie.
III. B Aplikovateľné právne predpisy
19. Podľa § 57 ods. 1 SSP, ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 20. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. 21. Podľa § 59 ods. 2 SSP, v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 22. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 23. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 24. Podľa § 246 ods. 1 písm. c) SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti. 25. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
26. V prejednávanej veci bolo v prvom rade úlohou krajského súdu ustáliť predmet konania. Ako už bolo skôr uvedené, krajský súd vo veci rozhodoval napadnutým uznesením druhýkrát, keď predtým prvýkrát uznesením č. k. 26Sa/28/2019-40 z 22. júna 2020 správnu žalobu odmietol dôvodiac, že vo veci totožného predmetu konania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. júla 2019 na základe žaloby v sociálnych veciach žalobcu) bolo právoplatne skončené súdne konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 28Sa/31/
2019, a teda sa jedná o procesnú prekážku konania, na ktorú musí súd z vlastnej povinnosti prihliadnuť. Najvyšší súd (konajúci na základe kasačnej sťažnosti žalobcu) takúto kvalifikáciu (teda posúdenie predmetu konania krajským súdom ako žaloby smerujúcej k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. júla 2019) vyhodnotil ako nesprávnu a v rámci neformálneho posudzovania správnej žaloby v sociálnych veciach inštruoval krajský súd, aby na túto nahliadal ako na žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
Konkrétne najvyšší súd uviedol, že „Z obsahu podania, ktoré žalobca označil ako „Správna žaloba v sociálnych veciach na určenie povinnosti Sociálnej poisťovne - ústredie uvoľniť priznaný starobný dôchodok k vyplácaniu v priznanej výške“ je zrejmé, že žalobca sa domáha, aby mu žalovaná uvoľnila výplatu starobného dôchodku, pretože podľa jeho názoru došlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa mu starobný dôchodok odňal a tým sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Žaloba nesmeruje k zrušeniu rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 30.07.2019, napriek tomu, že ho žalobca v texte podania spomína a označuje ho prívlastkom nezákonné. Žalobca de facto tvrdí, že žalovaná ako príslušný správny orgán je nečinná vo veci uvoľnenia výplaty jeho starobného dôchodku.“.
27. Krajský súd, súc viazaný „príkazom“ najvyššieho súdu, resp. jeho právnym názorom vyjadreným v uznesení sp. zn. 9Sk/28/2020, následne procesne postupoval tak, že uznesením č. k. 27Sa/33/2020-65 zo dňa 28. mája 2021 žalobcu vyzval na doplnenie žaloby (podania) odkazujúc na ustanovenie § 59 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1 písm. c) SS, pričom ho o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti riadne poučil. Žalobca (N.B_ žalobca v kasačnej sťažnosti o. i. uviedol, že „ .
. . má ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa dňom 03.02.2014, vydané rozhodnutím Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, uznaním ukončeného právnického štúdia na Jagiellonskej univerzite v Krakove ku dňu 10. júla 2010 a zároveň nadobudol akademický titul JUDr. vykonaním rigoróznej skôšky a obhájením rigoróznej práce z odboru 68-04-9 Správne právo dňom, 09.12.2014 na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici.“) na uvedenú výzvu reagoval podaním sťažnosti, v ktorej vyjadril svoj nesúhlas s predmetným uznesením vyššieho súdneho úradníka, pričom poukázal na to, že (i) kasačný súd zaviazal správny súd skúmať, či sú splnené podmienky na konanie o odstránenie nečinnosti žalovaného vo veci uvoľnenia výplaty starobného dôchodku v priznanej výške, o ktoré žalobca žiadal; (ii) kasačný súd podľa žalobcu neurčil krajskému súdu skúmať nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorej predchádza administratívne konanie. Žalobca v predmetnom podaní zdôraznil, že predmet žaloby a petit
žaloby je podľa neho jasne, zreteľne a rigidne určený v pôvodnom žalobnom návrhu (správnej žalobe). Mal za to, že krajský súd porušil zásadu neformálneho konania. 28. Zohľadniac vyššie uvedené dospel najvyšší správny súd k záveru, že krajský súd posúdil podanie žalobcu neformálne, v intenciách vyjadrených v uznesení najvyššieho sp. zn. 9Sk/ 28/2020, a po identifikácii jeho nedostatkov brániacich krajskému súdu rozhodnúť vo veci inak ako odmietnutím správnej žaloby vyzval žalobcu na doplnenie podania, resp. odstránenie vád žaloby. Predmetné uznesenie krajského súdu obsahovalo rozsiahle vysvetlenie a až inštruktážne poučenie žalobcu, ako má žalobu zmeniť/doplniť.
Zmyslom inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je poskytnutie ochrany právam fyzickej osoby (žalobcu) vychádzajúc pritom z predpokladu jej neschopnosti samostatne právne relevantne formulovať svoju žalobu. Zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby je kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou (v rámci procesu neformálneho posudzovania podania) je ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané, resp. čo je predmetom konania. Podstatou tohto inštitútu a s ním súvisiaceho postupu podľa § 59, resp. § 60 SSP však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o správnosti svojich úvah (týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania) alebo nebodaj polemika súdu a žalobcu o rozsahu právomoci správneho súdu. Nie je úlohou (a už vôbec nie povinnosťou) správneho súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím.
Vo svetle vyššie uvedeného je istým limitom neformálneho posudzovania podania súdom zistenie skutočnej a jasne artikulovanej vôle žalobcu vo vzťahu k základnej otázke, teda k otázke, čoho sa žalobca (fyzická osoba) správnou žalobou v sociálnych veciach domáha.
29. Najvyšší správny súd preto konštatuje, že krajský súd napadnutým uznesením rozhodol správne, keď správnu žalobu odmietol a toto svoje odmietnutie odôvodnil slovami „Podmienkou konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je, že táto fyzická alebo právnická osoba vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Zákon ponecháva na voľbe účastníka konania, ktorý z uvedených prostriedkov nápravy využije. Podmienka predchádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokurátorovi je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Ingerencia správneho súdu by totiž mala nastupovať až v prípade, ak sa nezákonný stav, v danom prípade v podobe nečinnosti, nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy.
V sťažnosti alebo v podnete prokurátorovi musí pritom byť výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorá by mala byť odstránená v prípade ich dôvodnosti na základe opatrení prijatých podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo upozornením prokurátora podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z. z. o zákona o prokuratúre. Oznámenie podľa § 246 ods. 2 SSP je preto obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, aby správny súd mohol overiť vyčerpanie postupov ustanovených Správnym súdnom poriadkom v zmysle § 244 ods. 1 SSP pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy správnemu súdu. Žalobca nepreukázal neúspešné podanie sťažnosti alebo podnetu v zmysle § 246 ods. 2 SSP.“ (bod 33 napadnutého uznesenia).
30. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo potom nutné zaoberať sa ďalšími skutočnosťami uvádzanými žalobcom v kasačnej sťažnosti. Nad tento rámec však najvyšší správny súd uvádza, že v žalobcom tvrdenom porušení Správneho súdneho poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že krajský súd jedným uznesením rozhodol aj o odmietnutí správnej žaloby aj o zamietnutí sťažnosti žalobcu zo dňa 14. júna 2021 (N.B_, ktorá je podľa názoru najvyššieho správneho súdu v napadnutom uznesení dostatočne identifikovaná) nevzhliadol nesprávny procesný postup, ktorým by krajský súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
31. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému uzneseniu krajského súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto uznesenia.
32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP.
33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. mája 2024