6Ssk/111/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: E.. G. E., adresa trvalého pobytu: U. XX, T., dátum narodenia: X. D. XXXX, zastúpeného: JUDr. Jaroslav Kuchár, LL.M., advokát, so sídlom: Budatínska 65, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. decembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 8Sa/15/2020-114 zo dňa 29. marca 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/15/2020-114 zo dňa 29. marca 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznal žalobcovi od 28. októbra 2018 invalidný dôchodok v sume 191,50 Eur mesačne a zároveň podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšil žalobcovi od 1. januára 2019 invalidný dôchodok na sumu 196,50 Eur mesačne.

V podstatnom (čo sa týka navrhovanej zmeny) uviedol, že „Žiadam o zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa zákona 461/2003 príloha 2 z Kapitoly V - ktorú uvádza posudkový lekár, na Kapitolu VIII - Choroby ucha.“. 3. Žalovaný preskúmavaným (druhostupňovým) rozhodnutím s odkazom na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré majú vyvracať tvrdenia žalobcu obsiahnuté v odvolaní proti

Bratislave. Ten posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 12. novembra 2019, pričom ponechal pôvodný posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil nešpecifikovanú psychickú poruchu zapríčinenú poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradenú do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 1 - organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia pri Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, Huntingtonovej chorobe a pod.) písmena a) stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

diagnostického došetrenia spresnenia stupňa závažnosti zdravotného postihnutia a prehodnotenie diagnózy z organického psychosyndrómu na neurologickú diagnózu poruchy vestibulárneho aparátu a hybnosti, bolo vyžiadané ústavné vyšetrenie na neurologickej klinike, ktoré bolo zrealizované od 25. septembra do 3. októbra 2019.“.

postihnutia . . .“.

diagnóza stanovená stredne ťažká forma organickej duševnej poruchy podľa kapitoly V (duševné choroby a poruchy správania) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Druhý žalobný bod (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) žalobca v podstatnom odôvodnil tým, že zo strany žalovaného nebol dostatočne zistený skutkový stav keďže tento relevantným spôsobom neposúdil žalobcom predložené lekárske správy (napr. lekárska správa E.. F. z 15. novembra 2019 alebo lekárska správa E.. D. z 23. augusta 2019) indikujúce rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly VI resp. VII prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. V súvislosti s hospitalizáciou žalobcu na neurologickej klinike UNB - Staré Mesto žalobca namietal nekomplexnosť preskúmania jeho zdravotného stavu tvrdiac, že „Žalobkyni bolo nepravdivo uvedené, že jej stav sa počas hospitalizácie preskúma komplexne aj s prizvaním viacerých špecialistov mimo oddelenia neurológie.“. K tretiemu žalobnému bodu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) žalobca v podstatnom namietal rozpornosť záverov posudkového lekára (E.. G.) s čiastkovým záverom psychiatra v tej istej veci, a to v súvislosti so zmenou diagnózy F06.8, resp.

Nakoniec v súvislosti so štvrtým žalobným bodom (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP) žalobca v podstatnom dôvodil, že žalovaný „umelo vykonštruoval ako rozhodujúcu diagnózu neurologické ochorenie s ťažkou poruchou chôdze“, ktorú diagnózu však žalobca v priebehu konania o priznaní invalidity neuvádzal a táto ani nemá oporu v administratívnom spise. Uviedol, že „ .

5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 až 9, § 135 ods. 1 a § 153 ods. 3 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.

Následne dôvod, prečo pristúpil k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia a vráteniu veci žalovanému, vyjadril v bode 40 napadnutého rozsudku slovami: „Námietky žalobkyne vyhodnotil správny súd ako dôvodné, pričom konštatuje, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 11.12.2019 skutočne nevyplýva, prečo bolo neurologické ochorenie žalobkyne, diagnostikované viacerými neurológmi, vylúčené ako určujúce pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie.

E.. E. F., obvodnej lekárky (príloha č. 4 k žalobe) a poukázala na závery z hospitalizácie (doporučená obvodnou lekárkou) v nemocnici Spišská Nová Ves, neurologické oddelenie - E.. C. a vyjadrenie H.. E.. H. (e-mail), z ktorého je zrejmé, že rozhodujúcim v jej prípade je ochorenie neurologické, čo vyplýva aj z prepúšťacej správy rehabilitačného centra v Kováčovej a aj z aktuálnej lekárskej správy E.. S., neurológa z augusta 2020.“.

7. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). V podstatnom dôvodil, že sa nestotožňuje s právnym posúdením krajského súdu a odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý záver podporil sumarizáciou priebehu administratívneho konania. Uviedol, že za účelom diagnostického došetrenia spresnenia stupňa závažnosti zdravotného postihnutia a prehodnotenie diagnózy z organického psychosyndrómu na neurologickú diagnózu poruchy vestibulárneho aparátu a hybnosti bolo vyžiadané ústavné vyšetrenie na neurologickej klinike. Na podklade výsledkov z komplexne neurologických realizovaných vyšetrení, nebol kolektívom špecialistov neurologickej kliniky preukázaný organický podklad pre poruchu chôdze centrálnej motorickej, vestibulárnej ani proprioceptívnej etiológie, pozorovaním zdravotníckym personálom počas diagnostickej hospitalizácie, aj pri posúdení zdravotného stavu žalobcu bola konštatovaná schopnosť samostatnej chôdze. Po preštudovaní výsledkov vyšetrení zrealizovaných neurologickou klinikou a ich skonzultovaní za prítomnosti odborného lekára, psychiatra a neurológa tak posudkový lekár nevykonal zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu. Zdôraznil, že lekársky posudok v rámci odvolacieho konania bol vypracovaný posudkovou lekárkou veľmi precízne a z dôvodu čo najväčšej objektívnosti v prítomnosti dvoch prísediacich lekárok (jednej so špecializáciou v odbore neurológia, druhej so špecializáciou v odbore psychiatria). Uviedol taktiež priebeh a okolnosti vyšetrenia žalobcu posudkovou lekárkou na pojednávaní konanom dňa 12. novembra 2019. V tejto súvislosti zdôraznil, že „Prísediaca neurologička, E.. C. T., B.., po objektívnom vyšetrení žalobkyne hodnotila klinický obraz ako stav po úraze hlavy a krčnej chrbtice bez závažnejšej patológie a posudkovo bezvýznamný, benigný záchvatovitý (paroxyzmálny) závrat.“. Dospel teda k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou, odborný posudok o invalidite je logický, presvedčivý a preskúmateľný a závery v ňom obsiahnuté zodpovedajú záverom, ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach (ktoré, spolu so zdravotnou dokumentáciou, boli riadne zhodnotené). Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 29. mája 2023, v ktorom v podstatnom uviedol, že podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok krajského súdu vecne správny a kasačná sťažnosť žalovaného nedôvodná. Kasačnej sťažnosti žalobca vytkol, že rozsiahlo opisuje priebeh konania na prvom a druhom stupni správneho konania, resp. priebeh ústneho pojednávania konaného dňa 12. novembra 2019, avšak kľúčovú argumentáciu ponecháva až v záverečnej časti. V súvislosti so žalovaným uvádzaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 7Sk/8/2021) uviedol, že tento obsahuje argumenty na potvrdenie napadnutého rozsudku a je teda v prospech zrušenia preskúmavaného rozhodnutia. Navrhol, aby kasačný súd vo veci rozhodol tak, že „Rozsudok sa potvrdzuje.“. 10. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 18. júla 2023 na vedomie.

11. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 14. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil preskúmavané (druhostupňové) rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia bola, podľa krajského súdu, jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Uvedenú nepreskúmateľnosť krajský súd bližšie popísal v bode 40 napadnutého rozsudku (viď citácia v bode 6 vyššie), pričom za zásadnú krajský súd zrejme považoval poslednú vetu posudku z 12. novembra 2019 v znení „Podotýkame skutočnosť, že diagnostikovanie neprítomnosti neurologického ochorenia je v kompetencii kolektívu lekárov neurologickej kliniky, posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.“, z ktorej krajský súd vyabstrahoval nasledovný záver „Posudkový lekár v závere posudku zo dňa 12.11.2019 poznamenal, že diagnostikovanie neprítomnosti neurologického ochorenia je v kompetencii kolektívu neurologickej kliniky.“ (viď bod 40 napadnutého rozsudku). Samotná podstata sporu potom tkvie v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu zo strany žalovaného, keď sa žalobca domáhal určenia podľa kapitoly VI (choroby nervového systému), resp. VII (choroby zmyslových orgánov) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak žalovaný (vychádzajúc taktiež z posudku z 12. novembra 2019) konštatoval ako rozhodné zdravotné postihnutie organický psychosyndróm stredne ťažkej formy s 35% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

20. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

stavu veci. 24. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

činnosť. 26. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru.

27. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom najvyšší správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok z 12. novembra 2019 (ďalej len „posudok z 12. novembra 2019“), ktoré predstavovali odborné východisko pre formulovanie záverov vyjadrených v druhostupňovom rozhodnutí. Za zmienku taktiež stojí skutočnosť, že žalovaný do odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia premietol (v podstate citoval) relevantnú časť posudku z 12. novembra 2019.

. . priložila lekársku správu E.. E. F., obvodnej lekárky (príloha č. 4 k žalobe) a poukázala na závery z hospitalizácie (doporučená obvodnou lekárkou) v nemocnici Spišská Nová Ves, neurologické oddelenie - E.. C.P_ a vyjadrenie H.. E.. H. (e-mail), z ktorého je zrejmé, že rozhodujúcim v jej prípade je ochorenie neurologické, čo vyplýva aj z prepúšťacej správy rehabilitačného centra v Kováčovej a aj z aktuálnej lekárskej správy E.. S., neurológa z augusta 2020.“.

V prvom rade je nutné zdôrazniť, že otázka určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, resp. jeho zmena z Kapitoly V prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. na Kapitolu VIII (resp. VI/ VII) bola posudzovaná v priebehu celého administratívneho konania a predstavovala podstatu námietok žalobcu (pozri napr. odvolanie žalobcu z 30. apríla 2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu). Žalobca svoje tvrdenia (o potrebne zmeny rozhodujúceho zdravotného postihnutia) dokumentoval značným penzom lekárskych správ, ktoré následne posudkový lekári, aplikujúc svoju kompetenciu, reflektovali do príslušných posudkov.

Z rovnakých dôvodov pristúpil žalovaný k tomu, že na ústne pojednávanie konané dňa 12. novembra 2019 prizval ako prísediacich odborných lekárov psychiatra (E.. C. U.Á_, B..) a neurológa (E.. C. T., B..). 30. Posudkový lekár následne v posudku z 12. novembra 2019 výsledky ústavného vyšetrenia žalobcu na neurologickej klinike ako aj priebeh ústneho pojednávania konaného 12. novembra 2019 (za prítomnosti prísediacich odborných lekárov) vyhodnotil, pričom k možnému prekvalifikovaniu rozhodného zdravotného postihnutia na „neurologickú diagnózu“ v podstatnom uviedol nasledovné: „Za účelom posúdenia centrálnej príčiny poruchy chôdze realizované kontrolné vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou, s výsledkom bez progresie patologických a štrukturálnych zmien. Funkciu mozgového kmeňa vyšetrili kmeňovými sluchovými evokovanými potenciálmi, nepotvrdili poruchu.

personálom počas diagnostickej hospitalizácie aj na dnešnom pojednávaní bola konštatovaná schopnosť samostatnej chôdze. Po dôslednom preštudovaní výsledkov vyšetrení zrealizovaných neurologickou klinikou a ich skonzultovaní za prítomnosti odborného lekára, psychiatra a neurológa s posudkovým lekárom, nebola vykonaná zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia .

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom možno konštatovať zrejmú mylnosť záveru krajského súdu, keď tento konštatoval, že „ . . . z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 11.12.2019 skutočne nevyplýva, prečo bolo neurologické ochorenie žalobkyne, diagnostikované viacerými neurológmi, vylúčené ako určujúce pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie.“. Na tomto závere nič nemení ani krajským súdom parafrázovaná posledná veta posudku z 12. novembra 2019 („Posudkový lekár v závere posudku zo dňa 12.11.2019 poznamenal, že diagnostikovanie neprítomnosti neurologického ochorenia je v kompetencii kolektívu neurologickej kliniky.“), ktorú však v kontexte celého posudku nemožno vnímať ako tvrdenie, že by diagnostikovanie neprítomnosti neurologického ochorenia nebolo posudzované kolektívom neurologickej kliniky. Naopak, z posudku z 12. novembra 2019 (ktorého materiálna časť bola reflektovaná do druhostupňového rozhodnutia) vyplýva, že účelom ústavného vyšetrenia žalobcu na neurologickej klinike v období od 25. septembra 2019 do 3. októbra 2019 bolo práve posúdenie možnosti diagnostikovania neurologického ochorenia žalobcu. 32.

. . z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 11.12.2019 skutočne nevyplýva, prečo bolo neurologické ochorenie žalobkyne, diagnostikované viacerými neurológmi, vylúčené ako určujúce pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie.“, ktorému najvyšší správny súd venoval priestor v predchádzajúcom bode.

33. Najvyšší správny súd preto konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobcu nie je daný dôvod na zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tým aj na zmenu určenej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako to požaduje žalobca.

34. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.