6Ssk/111/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: P.. P. A., narodený XX. U. XXXX, bytom Q. I. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava IČO: 47248301, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ- PO3-2020/002308-003 zo dňa 23. júla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-5S/183/2020-84 zo dňa 24. januára 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil Personálny rozkaz generálnej tajomníčky služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 15 zo dňa 8. apríla 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „personálny rozkaz“).

W.. N. W. zo dňa 7. februára 2020, X.. W.. I. E. zo 28. februára 2020, F.. S. S. zo dňa 29. februára 2020 Y. A.. F. A. zo dňa 2. marca 2020, ako aj knihu príchodov a odchodov zo dňa 29. januára 2020, plán služieb na január 2020, zmeny v pláne služieb za január 2020; (iv) žalobcovi bola o 7:34 hod. nameraná vyššie uvedená hodnota, a to v prítomnosti osôb P.. Ľ. I., P.. P.. Ľ. P., A.. P..

4. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie. 5. Žalobca sa následne správnou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj personálneho rozkazu.

predložil čestné vyhlásenia ďalších osôb, ktoré však boli zo strany nadriadeného vyhodnotené, ako vyhlásenia jeho kamarátov a skutočnosťami uvedenými v týchto vyhláseniach sa nadriadený nezaoberal; (v) namietal, že nadriadený nepostupoval zákonne a neoboznámil žalobcu so zmenou rozvrhnutia služby, nakoľko dňa 29. januára 2020 nemal žalobca plánovaný denný výkon služby s nástupom od 7:30 hod., pričom nadriadený opak tejto skutočnosti nepreukázal; (vi) uviedol, že jediné, čo mohlo jeho dychovú skúšku ovplyvniť, bola používaná ústna voda, ktorú požil v ten istý deň, keďže dňa 20. januára 2020 podstúpil závažný chirurgický stomatologický zákrok; (vii) poukázal na rozpornosť zabezpečených dôkazov, týkajúcich sa počtu dychových skúšok vykonaných dňa 29. januára 2020; (viii) uviedol, že po tom, ako vykonal dychovú skúšku, sa na displeji nezobrazila žiadna hodnota a prístroj AlcoQuantPlus sa vypol; (ix) zdôraznil, že po vykonaní dychovej skúšky nebolo množné zistiť výsledok, a preto nemohli prítomné osoby potvrdiť, že žalobca dychovú skúšku riadne

poukazom na vytlačený výsledok dychovej skúšky žalobcu a výpovede osôb, ktoré boli prítomné pri vykonaní dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi; (iv) k námietke žalobcu týkajúcej sa jeho neupovedomenia o konaní výsluchov osôb uviedol, že „ .

Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. sú dôkazmi všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci, najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania. Uvedené ustanovenia tak všeobecne nedávajú policajtovi, proti ktorému sa vedie konanie o prepustenie, právo byť prítomný pri výpovediach a vyjadreniach osôb, ktoré ani nie sú svedeckými výpoveďami (porov. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4 Asan 15/2020). Len osobitné ustanovenie § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. mu dáva právo vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Ide o rozdiel so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), v ktorom je toto právo účastníka konania zaručené ustanovením § 33 ods. 1 Správneho poriadku.

súvislosti s námietkou žalobcu, že nemal mať dňa 29. januára 2020 dennú službu, správny súd konštatoval, že túto skutočnosť mal žalobca oznámiť svojmu nadriadenému pred vykonaním dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi; (vi) obdobne správny súd dôvodil aj v prípade tvrdenia žalobcu, že výsledok dychovej skúšky mohol byť ovplyvnený požitím ústnej vody po vážnom stomatochirurgickom zákroku; (vii) v súvislosti s tvrdením žalobcu, že prístroj na meranie alkoholu sa vypol, správny súd uviedol, že „Výpoveďami všetkých prítomných osôb je preukázané, že predmetný prístroj vypol žalobca.

Posledná nameraná hodnota, ktorá bola dňa 29.01.2020 zistená týmto prístrojom je 0,45 mg/l o 7:34 hod. Ak mal žalobca pochybnosti o funkčnosti tohto prístroja, mohol sa podrobiť odberu krvi a lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi a hneď v ten istý deň vyvrátiť zistené skutočnosti.“.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

žalovanému na ďalšie konanie. Dôvod kasačnej sťažnosti v jej úvode vymedzil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. 10. Žalobca v kasačnej sťažnosti v podstatnom (i) poukázal na svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe, ako aj v jeho ďalších podaniach tvrdiac, že nadriadený vykonávanie jednotlivých dôkazov prispôsobil k nim očakávanému výsledku v podobe prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, a to bez ohľadu na zákonnosť získania a dôkaznú silu jednotlivých dôkazných prostriedkov a ich následného vyhodnocovania; (ii) zopakoval, že postup nadriadeného nezodpovedal zákonu a z uvedeného dôvodu aj personálny rozkaz trpí uvedenou právnou vadou; (iii) zdôraznil, že nadriadený od začiatku konania zámerne bránil základnému právu žalobcu ako účastníka konania na obhajobu, čoho dôkazom je aj to, že dňa 18. februára 2020 bol žalobca za nadriadeným, aby si mohol preštudovať spisový materiál, pričom mu bol predložený nekompletný spisový materiál bez výsluchov; (iv) opäť akcentoval skutočnosť,

(ix) ďalej uviedol, že ustanovenie § 65 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. vyžaduje, aby bol policajt oboznámený najmenej tri dni vopred s nástupom do služby, čo sa týka aj prípadnej zmeny rozvrhu pracovného času; (x) v tejto súvislosti skonštatoval, že zmena služby nebola žalobcom potvrdená a nadriadený neskontroloval, či žalobca s danou zmenou oboznámený bol a či ju akceptoval; (xi) opäť poukazoval na sporný počet vykonaných dychových skúšok dňa 29. januára 2020, ako aj na sled udalostí, ktorý mal nasledovať po tom, ako vykonal dychovú skúšku; (xii) v časti 4 kasačnej sťažnosti označenej ako „Dôvody, v ktorých spočíva nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu“ dôvodil, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď opomenul ustanovenie § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého musí byť policajtovi daná možnosť navrhovať dôkazy a obhajovať sa, a to osobitne v situácii, keď výsluchy svedkov, na ktorých nemohol byť prítomný a klásť svedkom otázky, boli súčasťou tak závažného konania o prepustenie príslušníka Policajného zboru zo služobného

11. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 10. apríla 2025. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo 16. apríla 2025, v ktorom uviedol, že sa s názorom žalobcu vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožňuje. Akcentoval, že plne súhlasí

na vedomie.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 17. Podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. 18. Podľa § 136 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby dychovej skúške, prípadne aj vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený, aby zistil, či policajt nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. 19. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 20. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. 21. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 22. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a

poučenie

o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

riadne naplánovaná denná služba žalobcu. 25. Pre posúdenie opodstatnenosti námietok žalobcu boli podstatnými nasledovné skutočnosti, ktoré v zásade neboli medzi účastníkmi spornými: (i) žalobca nastúpil dňa 29. januára 2020 do výkonu štátnej služby od 7:30 hod.; (ii) následne sa spolu s ďalšími príslušníkmi PZ zúčastnil rannej inštruktáže; (iii) počas rannej inštruktáže bol žalobca podrobený riaditeľom Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Podunajské Biskupice dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu; (iv) vzhľadom k priebehu prvej dychovej skúšky (viď nižšie) bol žalobca po 15 minútach vyzvaný k vykonaniu opakovanej dychovej skúšky; (v) žalobca sa odmietol podrobiť opakovanej dychovej skúške; (vi) žalobca sa taktiež odmietol podrobiť vyšetreniu krvi na zistenie prítomnosti alkoholu.

27. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., postupuje oprávnený orgán pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Zo znenia citovaného ustanovenia nemožno automaticky vyvodiť právo žalobcu na to, aby bol prítomným pri vypočutí svedkov, resp. aby oprávnený orgán vyhodnotil ním predložené čestné vyhlásenia kolegov spôsobom, ktorý očakával žalobca. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že konanie vo veci prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru predstavuje konanie vo veciach služobného pomeru, ktoré je upravené v § 231 až § 248 zákona č. 73/1998 Z. z. Jedná sa o osobitný druh administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na ktorý sa subsidiárne nevzťahuje (okrem výkonu rozhodnutia) všeobecný predpis o správnom konaní (§ 247a zákona č. 73/1998 Z. z.), t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Zákon pre toto konanie neustanovuje (obligatórne) uskutočnenie ústneho pojednávania. Dôkazy, ktoré možno v konaní vykonať, sú vymedzené demonštratívne a

28. Nad rámec vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že preukazovanie skutočnosti, či žalobca dňa 28. januára 2020 v prítomnosti niektorých jeho kolegov požil alebo nepožil alkoholické nápoje, je v prejednávanej veci nerozhodná. Odhliadnuc od možnosti požitia alkoholických nápojov aj v inom čase alebo na inom mieste, ako sú uvedené vo vyššie spomínaných čestných vyhláseniach, je rozhodnou skutočnosťou, či žalobca pri nástupe do výkonu štátnej služby dňa 29. januára 2020 mal pozitívnu dychovú skúšku detekujúcu prítomnosť alkoholu. Rovnako tak je nerozhodnou skutočnosť, či rozhodnutie o zmene/ zaradení žalobcu do služby v rozhodnom čase bolo riadne zdokumentované, resp. či mu predchádzal zákonom predpokladaný proces. Právny význam mala tá skutočnosť, že žalobca nastúpil dňa 29. januára 2020 do výkonu štátnej služby od 7:30 hod., zúčastnil sa rannej inštruktáže a následne bol podrobený dychovej skúške. Osobitne sa akcent žalobcu na vyššie uvedený „deficit nadriadeného“ pri kontrole, či žalobca s danou zmenou oboznámený bol a či

prítomných príslušníkov PZ, ako aj knihu príchodov a odchodov zo dňa 29. januára 2020, plán služieb na mesiac január 2020, zmeny v pláne služieb za mesiac január 2020. 30. Záverom kasačný súd konštatuje, že podstatou rozhodnutí správnych orgánov bola prvostupňovým správnym orgánom a aj žalovaným tvrdená skutočnosť, že žalobca bol počas rannej inštruktáže podrobený riaditeľom Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Podunajské Biskupice dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu, ktorá dychová skúška mala preukázať prítomnosť alkoholu u žalobcu. Žalobca mal možnosť [N.B_ a aj povinnosť podľa § 136 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.] preukázať, že nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Žalobca však vykonanie opakovanej dychovej skúšky, ako aj vyšetrenia krvi odmietol. Prečo tak urobil, žalobca žiadnym zmysluplným spôsobom nevysvetlil. V kontexte jeho následných tvrdení a argumentácie je nepochopiteľné jeho odmietnutie dychovú skúšku absolvovať opäť, prípadne sa podrobiť vyšetreniu krvi.

Najvyšší správny súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 25. septembra 2025