6Ssk/11/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200212.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 28Sa/6/2020
- IČS
- 6020200212
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa v právnej veci žalobkyne: R. F., narodená XX. L. XXXX, bytom Y..C.. Š.W. XX, A., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2020/3053 Ant. zo dňa 09. apríla 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28Sa/6/2020-74 zo dňa 18. mája 2020, v spojení s opravným uznesením č.k. 28Sa/6/2020-103 zo dňa 06. septembra 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta . Žalobkyni nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č.k. 28Sa/6/2020-74 zo dňa 18. mája 2020, v spojitosti s opravným uznesením č.k. 28Sa/6/2020-103 zo dňa 06. septembra 2021 podľa § 191 ods. 1 písm. g/ a e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/ 2020/3053 Ant. zo dňa 09. apríla 2020 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. ZV1/KP/SOC/2019/43114-3 zo dňa 27. novembra 2019, ktorým podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.") nevyhovel žiadosti žalobkyne z 08.
septembra 2019 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - p. I. F., nar. XX. L. XXXX (manžel). 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
preskúmal v intenciách § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru, že žalovaný rezignoval na svoje povinnosti poskytnúť účastníkovi konania poučenia tak, aby neutrpel ujmu na svojich právach, v dôsledku čoho nebol dostatočne zistený skutkový stav. Žalovanému tiež vytkol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. S ohľadom na uvedené pochybenia konštatoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
3. Krajský súd uviedol, že podkladom pre rozhodnutie žalovaného je komplexný posudok a podkladom komplexného posudku je lekársky posudok a posudkový záver sociálneho šetrenia, čo však neznamená, že žalovaný je týmito podkladmi viazaný v tom zmysle, že nemá povinnosť tieto podklady vyhodnotiť.
Práve naopak, úlohou žalovaného je, aby posúdil, či lekársky posudok bol vypracovaný v súlade s pravidlami, ktoré sú obsiahnuté v zákone č. 447/2008 Z.z., predovšetkým, či posudkový lekár vychádzal z lekárskych nálezov nie starších ako 6 mesiacov, resp. starších za splnenia zákonných podmienok, ale aj, či závery lekárskeho posudku sú súladné s predloženými lekárskymi nálezmi. Ďalej, či komplexný posudok náležite zohľadnil obidve podkladové zisťovania lekárske aj sociálne, a či je s nimi súladný, ako aj, či bol v procese dodržaný zákonný postup, napr. či bol účastník poučený o jeho právach, či podal žiadosť o účasť pri lekárskom vyšetrení, ako aj, či jej bolo vyhovené.
4. Z uvedeného vyvodil, že žalovaný skutkový stav nezistil dostatočne, keď posudkový záver vyhotovil na základe sociálneho šetrenia, pri ktorom žalobkyni neposkytol potrebné poučenia tak, aby vedela, čo konkrétne sa sociálnym šetrením zisťuje, a ktoré úkony sebaobsluhy v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.") sa posudzujú pre posúdenie stupňa odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby. Napadnutému rozhodnutiu vytkol aj nedostatočné odôvodnenie, keď žalovaný neuviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako bola zistená sebestačnosť pána F. posúdená podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. Zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, pričom v preskúmavanej veci sú takými skutočnosťami ťažké zdravotné postihnutie posudzovanej osoby a jeho sociálne dôsledky, vrátane vyhodnotenia sebestačnosti posudzovanej osoby pri činnostiach sebaobsluhy.
Vyslovil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe čoho posudkový lekár, teda aj žalovaný dospeli k tomu, že pán F. potrebuje pomoc len v takom rozsahu, ktorý zodpovedá 60 bodom prílohy č. 3., nakoľko v preskúmavanej veci medzi rozhodné skutočnosti patrí aj posúdenie individuálnych predpokladov pána F., ako aj posúdenie jeho rodinného prostredia a prostredia ovplyvňujúceho začlenenie tejto osoby do spoločnosti. Pre úplnosť uviedol, že v správnom spise sa nenachádza listina, ktorá by bola označená ako „posudkový záver", preto správnemu súdu neboli známe výsledky sociálnej posudkovej činnosti a posudkový záver, ku ktorému v rámci konania žalovaný dospel, a ktorý mal byť podkladom pre komplexný posudok.
5. Ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne, že žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav, keď pri sociálnom šetrení nepoučil žalobkyňu, ktoré konkrétne úkony pri jednotlivých činnostiach sebaobsluhy sa posudzujú pre vyhodnotenie stupňa sebestačnosti.
Uviedol, že konanie pred žalovaným sa riadi správnym poriadkom s výnimkou ustanovení uvedených v §
53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. To znamená, že pre žalovaného platí povinnosť obsiahnutá v § 3 ods. 2, druhá veta správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytnúť pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Mal za nepochybné, že žalobkyňa nedostala poučenie o tom, čo sa sociálnym šetrením zisťuje, a ani o tom, že sebestačnosť ťažko zdravotne postihnutej osoby sa posudzuje aj sociálnym šetrením individuálnych predpokladov takejto osoby, ktorým sa zisťuje, či ťažké zdravotné postihnutie posudzovanej osoby má alebo nemá dopad na schopnosť tejto osoby vykonávať konkrétne úkony sebaobsluhy. Napokon dodal, že tvrdenie žalovaného, že ochorenie posudzovanej osoby nemá takéto dopady, resp. neschopnosť pána F. vykonávať úkony sebaobsluhy, ako ich špecifikuje žalobkyňa, nemá oporu v zistenom zdravotnom stave, je veľmi všeobecné, a z tohto dôvodu nezrozumiteľné. 6. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania.
II.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Žalovaný sa so závermi, ku ktorým dospel krajský súd nestotožnil.
Vo vzťahu k jeho záveru o neposkytnutí potrebného poučenia účastníkovi konania, aby tak neutrpel ujmu na svojich právach, namietal, že k tomuto dospel na základe jednostranného tvrdenia žalobkyne bez toho, aby táto uvedené musela preukázať, čím bol porušený jeden zo základných princípov konania pred správnym súdom, a to ustanovenie § 5 ods. 9 SSP. Ďalej uviedol, že sociálne zisťovanie u žalobkyne prebehlo štandardným spôsobom, keď táto spontánne odpovedala na otázky zamestnancov žalovaného o tom, ktoré zo sebaobslužných činností jej manžel pri svojom ťažkom zdravotnom postihnutí zvláda. Zdôraznil, že žalobkyňa bola žiadateľkou o peňažný príspevok na opatrovanie aj v minulosti, a to aj na odvolacom správnom orgáne, je teda zrejmé, že táto bola dostatočne informovaná o tom, čo sa sociálnym zisťovaním overuje, a preto jej tvrdenie o tom, že nebola dostatočne poučená, by malo byť vyhodnotené ako účelové. S ohľadom na uvedené správnemu súdu vyčítal, že v uvedenej veci nežiadal stanovisko od žalovaného, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
10. Taktiež dal do pozornosti, že z odvolania žalobkyne voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. apríla 2019 vyplýva, že žalobkyňa bola oboznámená so znením prílohy číslo 3 zákona č. 448/2008 Z.z., na základe ktorej sa vykonáva sociálne zisťovanie na účely peňažného príspevku na opatrovanie, teda mala dostatok informácií o tom, ktoré úkony sebaobsluhy sa na tento účel posudzujú. Na základe toho tvrdil, že správny súd túto otázku posúdil bez dostatočného overenia skutočného stavu veci.
11. Namietal tiež nesprávnosť záveru krajského súdu, ktorý vyslovil, že úlohou žalovaného bolo, aby posúdil, či lekársky posudok bol vypracovaný v súlade s pravidlami, ktoré sú obsiahnuté v zákone č. 447/2008 Z.z., predovšetkým, či posudkový lekár vychádzal z lekárskych nálezov nie starších ako 6 mesiacov, resp. starších za splnenia zákonných podmienok, ale aj, či závery lekárskeho posudku sú súladné s predloženými lekárskymi nálezmi. Poukazujúc na § 51 písm. b/, c/ a d/ zákona č. 447/2008 Z.z., zdôraznil, že komplexný posudok aj lekársky posudok vypracúva ten istý orgán verejnej správy, ktorý vydáva aj rozhodnutie, preto je zrejmé, že ak tieto posudky boli použité ako podklad na rozhodnutie, spĺňali všetky zákonné podmienky ich vyhotovenia. Pokiaľ by to tak nebolo, správny orgán by ich ako podklad rozhodnutia nemohol použiť.
12. Ohľadom záveru krajského súdu, ktorý uviedol, že správny orgán má posúdiť, či „závery lekárskeho posudku sú súladné s predloženými lekárskymi nálezmi", namietal, že podľa platnej legislatívy kompetenciu posudzovať zdravotný stav fyzických osôb na účely okrem iného aj peňažných príspevkov na kompenzáciu má posudkový lekár správneho orgánu, ktorý je zamestnancom správneho orgánu, a to práve preto, že ide o vysoko odborné posúdenie širokého spektra zdravotných postihnutí a ich dôsledkov na bežný život posudzovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a to na základe predložených odborných nálezov. Dodal, že žiadny právny predpis neupravuje povinnosť iného štátneho zamestnanca, ktorý nemá medicínske vzdelanie, aby tieto závery mohol posúdiť a vyhodnotiť. Tým, že žalovaný uvedené posudky akceptoval ako podklad svojho rozhodnutia, považoval ich za súladné so zákonom a v odôvodnení sa sústredil na uvedenie dôvodov, ktoré v súvislosti s prejednávanou vecou považoval za kľúčové.
13. Nesúhlasil ani so záverom krajského súdu o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorému vyčítal, že neuviedol, ako bola zisťovaná sebestačnosť pána F., ako aj, že z neho nie je zrejmé, na základe čoho posudkový lekár, a teda aj žalovaný dospeli k tomu, že pán F. potrebuje pomoc v rozsahu, ktorý zodpovedá 60-tim bodom podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.
Naopak tvrdil, že žalovaný sa s uvedenými skutočnosťami dostatočne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí, v ktorom bolo jasne a zrozumiteľne uvedené, aké má pán I. F. v súvislosti s ťažkým zdravotným postihnutím podľa predložených odborných nálezov obmedzenia pri vykonávaní sebaobslužných úkonov, ako aj, prečo pán F. nie je odkázaný na trvalý (celodenný) dohľad, pri ktorom by bolo možné určiť VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Dodal, že z rozhodnutia je tiež zrejmé, pri akých činnostiach je pri objektívne preukázanom zdravotnom stave odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, pričom súčasne toto zahŕňa aj posudkový záver, ktorý vychádzal z údajov uvedených žalobkyňou pri sociálnom zisťovaní. Napokon sa vysporiadal aj s tým, že tvrdenia žalobkyne o rozsahu pomoci, ktorú si jej manžel vzhľadom na zdravotné postihnutie vyžaduje, nemali oporu v odborných nálezoch.
14. Poukázal aj na názor krajského súdu, ktorý vyslovil, že lekársky posudok musí obsahovať závery k jednotlivým druhom odkázanosti podľa § 14 zákona č. 447/2008 Z.z., teda aj odkázanosti na opatrovanie, preto musí odôvodniť konkrétne znevýhodnenia telesné, zmyslové, psychické, a teda nie to, čím posudzovaná osoba netrpí, ale to, čím trpí, a akým spôsobom ťažké zdravotné postihnutie obmedzuje takúto osobu v oblasti sebaobsluhy.
K uvedenému názoru súdu považoval za potrebné uviesť, že lekársky posudok žalovaného, ktorý bol podkladom komplexného posudku, bol vyhotovený v súlade s § 11 zákona č. 447/2008 Z.z., pričom sa zaoberal len posúdením odkázanosti pána I. F. na opatrovanie, teda len v odvolacom konaní prejednávanou vecou. Správny súd v napadnutom rozsudku rozsiahlo popísal obsah lekárskeho posudku žalovaného, v ktorom sú uvedené všetky obmedzenia posudzovaného, vyplývajúce z predložených odborných nálezov. Už z tohto popisu je zrejmé, že posudkový lekár žalovaného dostatočným spôsobom v lekárskom posudku uviedol všetky obmedzenia, ktoré pánovi F. spôsobuje jeho ťažké zdravotné postihnutie. Negatívnemu vymedzeniu je venovaná len jedna časť lekárskeho posudku, v ktorej posudkový lekár odôvodnil, že pán F. nemá také ochorenie, pre ktoré by bol potrebný trvalý dohľad, pri ktorom zákon ukladá určiť VI. stupeň odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej
fyzickej osoby. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že predmetný lekársky posudok bol vyhotovený v súlade so zákonom a má všetky predpísané náležitosti. 15. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne konanie zastavil.
Zároveň žiadal náhradu trov konania žalobkyni nepriznať.
III.
16. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 08. novembra 2021. 17. Vo vzťahu ku kasačnej námietke, týkajúcej sa neposkytnutia potrebného poučenia žalobkyni ako účastníkovi správneho konania, uviedla, že sám žalovaný nikdy v priebehu vlastnej rozhodovacej činnosti, ani v priebehu súdneho konania ani len nenaznačil, že by žalobkyňa poučená bola, kedy, a akým spôsobom. Nesúhlasila ani s odvolávkou žalovaného na predchádzajúce ním vedené konanie v roku 2019, týkajúce sa manžela žalobkyne, v ktorom mala byť žalobkyňa poučená o tom, čo sa sociálnym zisťovaním overuje, čo podľa žalobkyne ani v predmetnom konaní realizované nebolo. Navyše dodala, že predchádzajúce konanie nie je predmetom konania v tejto veci, pričom je pravdou, že až zvolená právna zástupkyňa v súvislosti s posledným rozhodnutím žalovaného žalobkyňu informovala o obsahu a existencii prílohy k zákonu, ktorá popisuje, čo a v akom rozsahu sa skúma pri osobnom šetrení. Zdôraznila, že pri výkone sociálneho zisťovania v domácom prostredí popisovala svojimi slovami, t.j. stručne a bez širšieho opisu činnosti, na ktoré bola dotazovaná. Preto uviedla, že napr. manžel je pri jedení a pití samostatný, nakoľko rozsah ostatných úkonov súvisiacich so stravovaním a pitným režimom jej vôbec nebol známy a nemala ani predstavu o tom, čo všetko ešte spadá pod jednotlivé hodnotené úkony, ktoré potom prirodzene ani nespomenula, čím nevedomky potvrdila vyššiu mieru samostatnosti svojho manžela, než tomu bolo a je v skutočnosti. 18. Ku kasačnej námietke žalovaného, spočívajúcej v nesúhlase so záverom krajského súdu, že úlohou správneho orgánu je aj posúdenie, či lekársky posudok bol vypracovaný v súlade s pravidlami obsiahnutými v zákone č. 447/2008 Z.z., a aj, či sú závery lekárskeho posudku v súlade s predloženými lekárskymi nálezmi, uviedla, že krajský súd netvrdil, že správny orgán má posudzovať zdravotný stav fyzických osôb, ako si to vykladá žalovaný, ale poukazuje na povinnosť jeho kontroly, či sa závery odborných lekárov slúžiace ako podklady nerozchádzajú so závermi posudkového lekára. Doplnila, že skutočnosť, že ani dvaja posudkoví lekári žalovaného nemusia mať zhodný názor sa preukázalo aj v tomto prípade, keď odvolací orgán posúdil stupeň odkázanosti manžela žalobkyne rádovo o II. stupne vyššie ako prvostupňový orgán, teda závery o dôvodoch a stupni odkázanosti vzájomne nekorešpondujú. Aj z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že je potrebné dať za pravdu súdu v názore, že úlohou správneho orgánu je tiež posúdenie, či lekársky posudok bol vypracovaný v súlade s pravidlami obsiahnutými v zákone č. 447/2008 Z.z., a aj, či sú závery lekárskeho posudku v súlade s predloženými lekárskymi nálezmi. 19. V závere vyjadrenia uviedla, že po konzultácii s odbornými lekármi, ktorí sa o zdravotný stav manžela žalobkyne starajú dlhodobo, osobne a dôkladne, pričom opakovane konštatujú potrebu trvalej starostlivosti o neho, naďalej zotrvala na stanovisku, že v konaní bol nedostatočne a nespoľahlivo zistený stav veci, ako aj na ostatných dôvodoch žaloby.
IV.
20. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 08. novembra 2021 vyjadril podaním zo dňa 15. decembra 2021. Vo vyjadrení zopakoval tvrdenia uvedené už v kasačnej sťažnosti, najmä zdôrazňujúc, že námietky žalobkyne, že nebola nikdy poučená o tom, aký účel sa šetrením sleduje, sú nevierohodné a ničím nepreukázané. Dodal, že žalovaný aj v tomto prípade vykonal sociálnu posudkovú činnosť profesionálne a nemôže niesť zodpovednosť za vyjadrenia klienta. 21. Opätovne dal do pozornosti, že vyjadrenia odborných lekárov majú pre posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu len odporúčací charakter, pričom úlohou posudkového lekára príslušného orgánu pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je len bez výhrad akceptovať návrhy odborných lekárov, ktoré sú v lekárskych nálezoch mnohokrát účelovo uvádzané na žiadosť pacientov, ale posudkový lekár má objektívne zhodnotiť celkový fyzický a psychický potenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami posudzovania pre daný účel. V závere vyjadrenia uviedol, že trvá na podanej kasačnej sťažnosti.
V.
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g/ a e/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/3053 Ant. zo dňa 09. apríla 2020 a vec vrátil žalovanému. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. ZV1/KP/SOC/2019/43114-3 zo dňa 27. novembra 2019, ktorým správny orgán prvého stupňa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobkyne z 08. septembra 2019 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - p. I. F., nar. XX. L. XXXX (manžel).
24. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1)
25. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2)
26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
27. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 447/2008 Z.z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje
inak. 28. Podľa § 11 ods. 11 veta prvá zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a/ mieru funkčnej poruchy, b/ vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d/ návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g/ termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h/ odôvodnenie komplexného posudku.
30. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
31. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 10) [odkaz na § 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].
32. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj relevantnej časti administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobkyňa žiadosťou z 08. septembra 2019 na predpísanom tlačive požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie,
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ZV1/KP/SOC/2019/43114-3 zo dňa 27. novembra 2019 nevyhovel žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Komplexný posudok z 21. novembra 2019, (podľa ktorého, manžel žalobkyne nie je odkázaný na opatrovanie) vychádzajúci z vyhotoveného Lekárskeho posudku z 16. októbra 2019], - na odvolanie žalobkyne žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. UPS/ US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/3053 Ant. zo dňa 09. apríla 2020 zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové správne rozhodnutie z 27. novembra 2019 potvrdil [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Komplexný posudok z 27. marca 2020, (manžel žalobkyne nebol opakovane odkázaný na opatrovanie) a vychádzajúci z vyhotoveného Lekárskeho posudku z 25. marca 2020 a Posudkového záveru z 20. marca 2020, vyhotoveného v rámci sociálnej posudkovej činnosti uskutočnenej dňa 02. marca 2020].
33. Najvyšší správny súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného konštatuje, že v rozsahu, v akom krajský súd vec posudzoval, nie je daná opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalovaný uplatnil v podanej kasačnej sťažnosti.
34. V prejednávanej veci bolo sporné, ktoré úkony sebaobsluhy je manžel žalobkyne pán F. schopný zvládnuť bez pomoci inej osoby, a ktoré nie, teda či jeho zdravotný stav čo do ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 zákona č. 448/2008 Z.z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. odôvodňuje odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre priznanie peňažného príspevku na
opatrovanie. 35. Krajský súd v napadnutom rozsudku žalovanému predovšetkým vytkol, že - nedostatočne zistil skutkový stav, keď posudkový záver vyhotovil na základe sociálneho šetrenia, pri ktorom žalobkyni neposkytol potrebné poučenia tak, aby vedela, čo konkrétne sa sociálnym šetrením zisťuje, a ktoré úkony sebaobsluhy v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/ 2008 Z.z. sa posudzujú pre posúdenie stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, - preskúmavané rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, keď z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako bola zistená sebestačnosť pána F. posúdená podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., - v administratívnom spise sa nenachádza listina označená ako posudkový záver, ktorý mal byť podkladom pre komplexný posudok.
36. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na opatrovanie predstavuje komplexný posudok, ktorý v zmysle § 15 ods. 1 menovaného zákona obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, odôvodnenie komplexného posudku. Zároveň na účely konania a rozhodovania o tomto type peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, podklad pre vydanie komplexného posudku predstavuje lekársky posudok vypracovaný príslušným posudkovým lekárom (§ 11 zákona č. 447/2008
Z.z.) a posudkový záver ako výsledok sociálnej posudkovej činnosti vykonanej sociálnym pracovníkom príslušného orgánu (§ 13 zákona č. 447/2008 Z.z.). 37. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z.z.). Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu - tu peňažný príspevok na opatrovanie.
V tomto smere ďalej uvádza, že lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
38. Najvyšší správny súd vo vzťahu k uvedeným záverom krajského súdu dáva do pozornosti, že podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. je fyzická osoba odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 448/2008 Z.z., podľa ktorého odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa posudzuje podľa prílohy č. 3 (§ 49 ods. 10) s tým, že pri posudzovaní jej odkázanosti sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 bod A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Na dosiahnutie aspoň V. stupňa odkázanosti je potrebné dosiahnuť 25 až 44 bodov. V predmetnej veci bol stupeň odkázanosti stanovený na 60 bodov, čomu zodpovedá IV. stupeň odkázanosti. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že žalovaný nešpecifikoval mieru odkázanosti, keď len konštatoval, že pán F. je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri 10 úkonoch z počtu 12 vymenovaných v prílohe č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., vo vzťahu k čomu zdôraznila, že sa nejedná o odkázanosť čiastočnú, ale
úplnú. Predmetnú námietku kasačný súd vyhodnotil ako opodstatnenú, nakoľko žalovaný sa s položkou č. 12 - Potreba dohľadu, dostatočným spôsobom nevysporiadal, pričom zdôrazňuje, že túto je potrebné pokladať za podstatnú. Je nevyhnutné ju chápať a vykladať vo svetle § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z., podľa ktorého, ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada. Na potrebu dohľadu nad manželom žalobkyne poukazovali jednak príslušní lekári v lekárskych správach (z 24. apríla 2019, z 09. septembra 2019, z 09. decembra 2019, z 17. februára 2020, z 19. marca 2020) a jednak samotná žalobkyňa, ktorá v rámci výkonu sociálnej posudkovej činnosti uviedla, že pri väčšine činností svojho manžela participuje. V tejto súvislosti bude úlohou žalovaného predmetnú položku č. 12, t.j. potrebu dohľadu opätovne riadne vyhodnotiť vo vzťahu ku
každej jednotlivej činnosti (primárne vo vzťahu k Stravovaniu a pitnému režimu, Osobnej hygiene, Celkovému kúpeľu, Obliekaniu / vyzliekaniu, Pohybu po schodoch, Pohybu po rovine, Orientácií v prostredí, Dodržiavaniu liečebného režimu). V súvislosti s dohľadom pri činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11 platí zároveň pravidlo, že 0 bodov prináleží fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na dohľad pri väčšine činností alebo fyzická osoba s cystickou fibrózou je odkázaná na dohľad minimálne pri štyroch činnostiach, 5 bodov - fyzickej osobe odkázanej na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach a 10 bodov - fyzickej osobe, ktorá nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností.
39. Takisto najvyšší správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k bodovému ohodnoteniu jednotlivých položiek za účelom zistenia konkrétneho stupňa odkázanosti podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z.
40. Napríklad vo vzťahu k položke č. 1 - Stravovanie a pitný režim, najvyšší správny súd uvádza, že táto položka obsahuje celkovo dvanásť úkonov stravovania s tým, že v zmysle záznamu zo sociálnej posudkovej činnosti z 02. marca 2020 vyplýva iba záver, že žalobkyňa pripravuje celodennú stravu, jedlo naberá na tanier, stravu krája, pre manžela pripravuje tekutiny s tým, že manžel žalobkyne sa naje samostatne a pije z fľaše, čo však nedáva odpoveď na ďalšie v uvedenej položke obsiahnuté úkony stravovania (zistenie obsahu obalu s potravinami a nápojmi, ako aj zistenia záručnej doby z obalov potravín a nápojov a dodržiavanie pitného režimu). Najvyšší správny súd len dodáva, že 0 bodov prináleží fyzickej osobe len vtedy, ak je táto pri väčšine úkonov stravovania odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, 5 bodov, ak je fyzická osoba minimálne pri dvoch úkonoch stravovania odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a 10 bodov vtedy, ak je fyzická osoba schopná vykonávať všetky úkony stravovania. Položka č. 6 - Obliekanie, vyzliekanie obsahuje celkovo sedem úkonov obliekania a
vyzliekania s tým, že z príslušného záznamu vyplýva záver, že manžel žalobkyne sa nevie obliecť sám, trhá oblečenie a nevie vystrieť ochrnutú ruku, čo však tiež nedáva odpoveď na ďalšie v uvedenej položke obsiahnuté úkony obliekania a vyzliekania (výber oblečenia zodpovedajúceho situácii, prostrediu a klimatickým podmienkam, rozpoznanie jednotlivých častí oblečenia a ich správne vrstvenie, nasadenie a zloženie spevňovacích pomôcok, farebné zladenie oblečenia, rozpoznanie čistoty odevov a obuvi). Rovnako platí pravidlo, že 0 bodov prináleží fyzickej osobe len vtedy, ak je táto pri väčšine úkonov obliekania a vyzliekania odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, 5 bodov, ak je fyzická osoba minimálne pri dvoch úkonoch obliekania a vyzliekania odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a 10 bodov vtedy, ak je fyzická osoba schopná vykonávať všetky úkony obliekania a vyzliekania. Položka č. 7 - Zmena polohy, sedenie a státie obsahuje celkovo päť úkonov zmeny polohy, sedenia a státia s tým, že z príslušného záznamu vyplýva záver, že s uvedeným žalobkyňa
manželovi pomáha, pričom tento sa pri sadaní hodí dozadu a posteľ má s madlom, avšak uvedené v celkovom súhrne nedáva odpoveď na úkony zmeny polohy, sedenia a státia obsiahnuté v tejto položke (zmena polohy tela z polohy v ľahu do polohy v sede alebo do polohy v stoji a opačne, prípadne s použitím pomôcky, zmena polohy zo sedu a do sedu, zmena polohy z boku na bok, na chrbát a na brucho, udržanie polohy v sede aspoň 30 minút, státie a vydržanie v stoji aspoň 10 minút, prípadne s pridržovaním alebo s pomôckou).
Rovnako platí pravidlo, že 0 bodov prináleží fyzickej osobe len vtedy, ak je táto pri väčšine úkonov zmeny polohy, sedenia a státia odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, 5 bodov, ak je fyzická osoba minimálne pri dvoch úkonoch zmeny polohy, sedenia a státia odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a 10 bodov vtedy, ak je fyzická osoba schopná vykonávať všetky úkony zmeny polohy, sedenia a státia. Položka č. 9 - Pohyb po rovine obsahuje celkovo tri úkony pohybu po rovine s tým, že z príslušného záznamu vyplýva záver, že manžel žalobkyne po vonku nechodí, k lekárovi chodí s paličkou a v sprievode, pričom po šiestich krokoch zastaví a musí oddychovať, z čoho však nie je možné vyvodiť odpoveď na ďalšie v uvedenej položke obsiahnuté úkony pohybu po rovine (udržanie požadovaného smeru chôdze alebo pohybu s vozíkom, chôdza alebo pohyb s vozíkom okolo prekážok alebo cez prekážky). Rovnako platí pravidlo, že 0 bodov prináleží fyzickej osobe len vtedy, ak je táto pri väčšine úkonov pohybu po rovine odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, 5 bodov, ak je fyzická osoba minimálne pri jednom úkone pohybu po
rovine odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a 10 bodov vtedy, ak je fyzická osoba schopná vykonávať všetky úkony pohybu po rovine. Položka č. 10 - Orientácia v prostredí obsahuje celkovo desať úkonov orientácie v prostredí s tým, že z príslušného záznamu vyplýva záver, že manžel žalobkyne nevidí, nepočuje a je dezorientovaný, s ohľadom na ktoré okolnosti nie je zrejmé, prečo bola táto položka záznamu vyhodnotená s pridelením 10 bodov, hoci obsahuje nasledovné úkony - orientovanie sa v priestore bytu alebo domu, orientovanie sa v blízkom okolí bytu, domu, školy, miesta výkonu zamestnania, orientovanie sa v neznámom prostredí, orientovanie sa v cestnej premávke, poznávanie blízkych osôb, opustenie bytu, domu alebo zariadenia, v ktorom je fyzická osoba ubytovaná, návrat do bytu, domu alebo zariadenia, v ktorom je fyzická osoba ubytovaná, rozlišovanie zvukov a ich smeru, rozpoznávanie času, orientovanie sa v čase a rozlišovanie jednotlivých priestorov bytu alebo domu alebo zariadenia, v ktorom je fyzická osoba
ubytovaná. Rovnako platí pravidlo, že 0 bodov prináleží fyzickej osobe len vtedy, ak je táto pri väčšine úkonov orientácie v prirodzenom prostredí odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, 5 bodov, ak je fyzická osoba minimálne pri dvoch úkonoch orientácie v prirodzenom prostredí odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a 10 bodov vtedy, ak je fyzická osoba schopná vykonávať všetky úkony orientácie v prirodzenom prostredí. Položka č. 11 - Dodržiavanie liečebného režimu obsahuje celkovo päť úkonov dodržiavania liečebného režimu s tým, že z príslušného záznamu vyplýva, že žalobkyňa zabezpečuje pre manžela predpis liekov a ich dávkovanie, čo však neposkytuje odpoveď na otázku, či je manžel žalobkyne schopný samostatne dodržiavať pokyny ošetrujúceho lekára s tým, že 0 bodov sa udelí v prípade, ak fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, 5 bodov vtedy, ak je fyzická osoba minimálne pri dvoch úkonoch dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a 10 bodov, ak fyzická osoba je schopná vykonávať všetky úkony dodržiavania liečebného režimu.
41. Vo vzťahu ku krajským súdom vyčítanej vade nedostatočne zisteného skutkového stavu, z dôvodu vyhotovenia posudkového záveru na základe sociálneho šetrenia, pri ktorom žalobkyni žalovaný neposkytol potrebné poučenia tak, aby vedela, čo konkrétne sa sociálnym šetrením zisťuje, a ktoré úkony sebaobsluhy v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. sa posudzujú pre posúdenie stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, kasačný súd uvádza, že cit. zákon neustanovuje žalovanému osobitnú poučovaciu povinnosť vzťahujúcu sa na výkon sociálneho šetrenia, teda v tomto smere krajský súd uvedené pochybenie nevyhodnotil správne. Samotné dôsledky nedostatočne realizovaného, resp. vyhodnoteného sociálneho šetrenia žalovaným sa však prejavili práve v ďalšom vytýkanom pochybení, a síce že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako bola zistená sebestačnosť manžela žalobkyne posúdená podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., teda ktoré úkony sebaobsluhy je manžel žalobkyne schopný zvládnuť bez pomoci inej osoby, a
ktoré nie. 42. Napokon kasačný súd konštatuje, že nebol správny ani záver krajského súdu, že v administratívnom spise sa nenachádza listina označená ako posudkový záver, ktorý mal byť podkladom pre komplexný posudok, nakoľko posudkový záver Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2020/3263 zo dňa 27. marca 2020 je súčasťou administratívneho spisového materiálu, pričom z komplexného posudku zo dňa 27. marca 2020 je zrejmé, že uvedený posudkový záver bol podkladom pre jeho vypracovanie.
43. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalovaného uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 44. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v rámci kasačného konania nevznikli.
45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022