← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 8. 2023

6Ssk/112/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:1018200739.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
6Sa/43/2018
IČS
1018200739
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcov: 1/ E.. H.C.K.U. Y., Y. XX, L., 2/ E.. K. Y., R. XXX (právni nástupcovia nebohého žalobcu E.. E. Y., zomrel XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. XX, L.), zastúpení advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska ulica 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov, Kutuzovova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. SEĽUZ-282-7/ 2018-OdSP zo dňa 24. 04. 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. 07. 2022, č. k. 6Sa/43/2018-81, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") rozsudkom zo dňa 06. 07. 2020, č. k. 6Sa/43/2018-81, zamietol správnu žalobu v sociálnej veci o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného o zastavení konania vo veci priznania starobného dôchodku nebohého žalobcu E.. E. Y., narodený XX.XX.XXXX z dôvodu, že nie je príslušným orgánom na konanie o priznaní starobného dôchodku podľa § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal na základe správnej žaloby, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v intenciách § 132 ods. 1 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb., § 91 ods. 1 a § 103 bod 2 zák. č. 114/1998 Z. z., ako aj § 125 bod 11 zák. č. 328/2002 Z. z. a príslušných ustanovení SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

3. Krajský súd mal z obsahu spisov a vyjadrení účastníkov konania za preukázané, že žiadosťou spísanou dňa 23. 10. 2013 E.. E. Y. požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie o priznanie starobného dôchodku od 23. 10. 2010 dôvodiac tým, že v služobnom pomere vykonával zamestnanie zaradené do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov a dôchodkový vek (57 rokov) dosiahol dňa XX.

XX. XXXX. Zo služobného pomeru vojaka z povolania s celkovou dĺžkou trvania vojenskej činnej služby 38 rokov, 3 mesiace a 14 dní bol prepustený ku dňu 15. 12. 2001. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný od 16. 12. 2001.

Po skončení služobného pomeru dňom 15. 12. 2001 bol zamestnaný na Krajskom súde v Bratislave od 10. 03. 2003 do 19. 03. 2003 a od 01. 02. 2004 do 31. 08. 2004; následne od 01. 10. 2004 do 31. 12. 2004 bol zamestnaný v úrade pre štátnu službu.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie žiadosť o starobný dôchodok rozhodnutím č. XXXXXXXXX X zo dňa 25. 01. 2014 zamietla. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5Sd/31/2014 zo dňa 26. 04. 2017 preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia o zamietnutí žiadosti a rozhodol tak, že zaviazal Sociálnu poisťovňu, ústredie postúpiť žiadosť o starobný dôchodok na konanie a rozhodnutie vecne príslušnému orgánu Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava, čo bolo realizované listom z 19. 10. 2017. Žiadosť bola vrátená späť Sociálnej poisťovni.

5. Krajský súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vychádzal z právneho názoru vysloveného v dvoch kompetenčných rozsudkoch NS SR sp. zn. 2Komp/1/2017-34 zo dňa 23. 03. 2018 a sp. zn. 3Komp/1/2019 zo dňa 08. 07. 2020, z obsahu ktorých pôsobnosť vykonávať administratívne konanie v obdobnej veci vyplýva Sociálnej poisťovni.

Zároveň vychádzal aj zo stanoviska správneho kolégia NS SR zo dňa 17. 06. 2020, sp. zn. Snj 24/2020, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 1/2020 pod por. č. 1 k „zjednoteniu rozhodovacej činnosti NS SR a všeobecných súdov k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Podľa bodu 2 tohto stanoviska, ktoré možno podľa názoru krajského súdu aplikovať na preskúmavanú vec „od 01.05.1998 má pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti vojaka o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa, ústredie za podmienky, ak vojak (žalobca) splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. a jeho zamestnanie v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite, ku dňu nadobudnutia účinnosti zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov (01. 05. 1998), prípadne aj po tomto dni, pretože v zmysle ust. § 103 bod 2 zák. č. 114/1998 Z. z. už od 01. 05. 1998 nemožno použiť ani ust. § 142 ods. 4 písm. a/ a § 143 zák. č. 100/1988 Zb., ktoré zakladalo príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia na konanie o dávkach sociálneho zabezpečenia

vojakov. Preto o žiadosti (nebohého) žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 02. 12. 2013 nie je príslušný rozhodovať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ale je príslušná o tejto jeho žiadosti rozhodnúť Sociálna poisťovňa, ústredie. Námietkami žalobcu ohľadom doby služobného pomeru a započítania doby štúdia na vojenskej škole do I. kategórie funkcií je kompetentná sa zaoberať Sociálna poisťovňa, ústredie.

6. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam, vyplývajúcim z obsahu spisov a zákonnej úpravy krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v súlade so zákonmi číslo: 114/1998 Z. z., 328/2002 Z. z. a 71/1967 Zb., keď konanie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zastavil, pretože Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je príslušným orgánom na konanie o priznaní starobného dôchodku a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, ktorým je Sociálna poisťovňa, ústredie.

7. Krajský súd správnu žalobu podľa § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 8. Žalobcom náhradu trov konania podľa § 167 SSP nepriznal.

II.

9. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietali, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 11. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti uviedli, že nebohý E.. E. Y. bol v legitímnom očakávaní, že si štát po ukončení jeho činnej služby v ozbrojených silách a bezpečnostných zboroch kompletne splní svoje záväzky tak, ako si to aj on plnil, keď vykonával štátnu službu vojaka z povolania podľa vtedy platných zákonov, a teda, že bude zo strany štátu umožnené využiť právo odísť do skoršieho starobného dôchodku. To, že v ozbrojených zložkách odslúžil 37 rokov a 237 dní, svedčí o tom, že očakával adekvátne dôchodkové dávky v príslušnej výške. Ministerstvo obrany malo zvážiť, či doslúžená vojenská základná služba v ČSĽA, služba vojaka z povolania v ČSĽA v I. a II. kategórii funkcií v rozsahu 37 rokov a 237 dní a výkon vojenskej služby 715 dní v III. pracovnej kategórii, ďalších 11 rokov a 72 dní odpracovaných v civile je v dostatočnom rozsahu a tiež na uhradenie zmeškaných úhrad starobného dôchodku tri roky spätne. Spornou zostala dĺžka doby zamestnania v III. pracovnej kategórii 11 rokov a 72 dní. Ministerstvo obrany sa dostatočne nesnažilo komplexne preskúmať a vyhodnotiť túto dobu napriek právnemu názoru, ktorý vyslovil kompetenčný senát NS SR č.k. 3Komp/1/2016 dňa 11.10.2017. 12. Sťažovatelia/žalobcovia na základe uvedeného vyslovili presvedčenie, že rozhodnutie ministerstva obrany o zastavení správneho konania nie je správne, a obdobie výkonu vojenskej činnej služby v ČSĽA a odpracované doby v civilnom sektore E.. E. Y., bolo treba zohľadniť pri priznaní starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nevykonal navrhnuté dôkazy. 13. Rozsudok krajského súdu navrhli zmeniť tak, že rozhodnutie Ministerstva obrany SR č.j. SEĽUZH-282-7/2018-odSP zo dňa 24. 04. 2018 a rozhodnutie Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia č.k. VÚSZ-65101004084304/2018 zo dňa 12. 02. 2018 sa zrušujú a vec vracia krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnili si náhradu trov konania, ktorú ich právny zástupca písomne vyčíslil.

III.

14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne vyjadril 08. 09. 2022. 15. Vo vyjadrení poukázal na argumenty, ktoré žalobca použil v podanej kasačnej sťažnosti prevažne v doslovnom znení, ku ktorým sa žalovaný dňa 22. 06. 2021 vyjadril. Poukázal preto na ustanovenie § 439 ods. 3 písm. a/ a § 440 ods. 1 a bol toho názoru, že kasačná sťažnosť nie je prípustná. V intenciách rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžsk/5/2017 z 20. 02. 2018 zastával názor, že podanie kasačnej sťažnosti by malo byť koncipované na konkrétnom právnom tvrdení sťažovateľa o porušení zákona toho ktorého krajského súdu v konaní alebo pri rozhodovaní, k čomu v predmetnej právnej veci zo strany žalobcu nedošlo. 16. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť.

IV.

17. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcom doručené na vedomie dňa 14.09.2022.

V.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa právni nástupcovia nebohého žalobcu E.. E. Y., domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcie ľudských zdrojov, č.j. SEĽUZ-282-7/2018-OdSP z 24. 04. 2018, ktorý podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie E.. E. Y. zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, č. VÚSZ-65101004084304/2018 z 12. 02. 2018, ktorým Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 30 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie vo veci priznania starobného dôchodku E.. E. Y., lebo zistil, že nie je príslušným orgánom na konanie o priznaní starobného dôchodku účastníkovi konania podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. 24. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

25. Podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

26. Kasačný súd z obsahu spisov zistil, že E.. E. Y. bol rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky v personálnych veciach č. 279 zo 7. septembra 2001 podľa § 32 ods. 1 písm. d/ zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov dňom 15. decembra 2001 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, lebo splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok a požiadal o prepustenie zo služobného pomeru.

Ku dňu skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka, t.j. k 15. decembru 2001, jeho služobný pomer trval 38 rokov, 3 mesiace a 14 dní, z toho vykonával 8 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, 28 rokov službu zaradenú do II. kategórie funkcií a 1 rok službu nezaradenú do kategórie funkcií. Podmienky nároku na starobný dôchodok splnil XX. O. XXXX, kedy dosiahol vek 57 rokov a splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., o starobný dôchodok však do 30. apríla 1998 nepožiadal a naďalej zotrval v služobnom pomere, až do 15. decembra 2001.

27. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65101004084304/2-VÚSZ/ DO zo 7. januára 2002 mu bol podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. priznaný od 16. decembra 2001 výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná doba jeho služobného pomeru v trvaní 38 skončených rokov. Nárok na dávku výsluhového zabezpečenia sa posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase vzniku nároku na jej priznanie v spojitosti so skutkovým stavom, ak zákon neustanovuje inak.

28. Dňom 1. mája 1998 nadobudol účinnosť zákon č. 114/1998 Z. z., ktorým sa vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, v ktorom sa pri vymeraní dávky výsluhového zabezpečenia neprihliada na výkon funkcií zaradených do jednotlivých pracovných kategórií tak, ako to v piatej časti upravoval zákon č. 100/1988 Zb.

29. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nevylúčil svoju príslušnosť na priznanie starobného dôchodku podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb., avšak táto bola žiadateľom Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia daná v období od XX. O. XXXX, t.j. ku dňu vzniku nároku žiadateľa o starobný dôchodok, kedy dosiahol 57 rokov a splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. do 30. apríla 1998. Žiadateľ v uvedenom období o priznanie starobného dôchodku Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nepožiadal, do 15. decembra 2001 bol naďalej zamestnaný (v služobnom pomere profesionálneho vojaka), čím mu obdobie na podanie žiadosti márne uplynulo.

Nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov si uplatnil podaním žiadosti o starobný dôchodok doručenej Sociálnej poisťovni 25. októbra 2013. 30. Zo záverov stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. 06. 2020, sp. zn. Snj 24/2020, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/ 2020 k zjednoteniu rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu a všeobecných súdov k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že: · Ustanovením § 103 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov bola od 1. mája 1998 (do budúcna) vylúčená použiteľnosť ustanovení § 130 až § 145 zákona č. 100/ 1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov len na sociálne zabezpečenie vojakov.

Tieto ustanovenia však zostali v platnosti a naďalej sa po 30. apríli 1998 aplikovali, napríklad vo vzťahu k policajtom, u ktorých zákonodarca vylúčil použitie týchto ustanovení až od 1. júla 2002 (§ 143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z.). Aplikácia ustanovenia § 103 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov nebola dotknutá ani ustanovením § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z.

z. · Sociálna poisťovňa, ústredie má od 1. mája 1998 pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti vojaka o priznanie starobného dôchodku, ak vojak splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a jeho zamestnanie (§ 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov (1. mája 1998), prípadne aj po tomto dni, pretože v zmysle ustanovenia § 103 bod 2 zákona č. 114 /1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov od 1. mája 1998 už nemožno použiť ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a/ a § 143 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

31. Kasačný súd tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti, keď vychádzajúc zo záverov stanoviska správneho kolégia NS SR (bod 30) dospel k záveru o správnosti postupu žalovaného, ktorý podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania vo veci priznania starobného dôchodku zamietol.

32. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, kasačný súd námietky žalobcov uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a §168 SSP). Žalobcovia v kasačnom konaní úspech nemali a žalovanému trovy kasačného konania nevznikli.

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. augusta 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/112/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik