6Ssk/112/2023

1. Na pracovisku žalobcu „výrobná hala“ v Čerenčanoch, na ulici S. Kollára č. 59 bola dňa 21. augusta 2020 Inšpektorátom práce Banská Bystrica vykonaná inšpekcia práce. Z výsledkov inšpekcie práce bol vyhotovený protokol č. IBB-230-13-2.3/P-E24, 28-20 zo dňa 1. decembra 2020 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 1. februára 2021 a ich opráv zo dňa 12. apríla 2021 a z 25. mája 2021, v ktorom bolo konštatovaných viacero porušení ustanovení pracovnoprávnych predpisov. Predovšetkým, že žalobca počas inšpekcie práce využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb, hoci s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Ďalej Inšpektorát práce v Banskej Bystrici u žalobcu konštatoval porušenie jeho povinností zamestnávateľa viesť riadne evidenciu pracovného času u jedného zo zamestnancov a napokon vytýkal porušenie povinnosti žalobcu poskytnúť mu na požiadanie včas všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie. Správny orgán následne dňa 31. mája 2021 začal správne konanie proti žalobcovi. Oznámenie o začatí správneho

2. Inšpektorát práce v Banskej Bystrici následne vydal dňa 1. júla 2021 rozhodnutie č. 86/ 21-2.0/pok/r., IPBB_PRODD/KON/2021/4689, ktorým žalobcovi uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) pokutu vo výške 7000,- EUR za porušenie povinností vyplývajúcich z § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, ďalej z § 224 ods. 2 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a z § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“), spočívajúcich v tom, že žalobca I/ porušil povinnosť zamestnávateľa viesť riadne evidenciu pracovného času

3. Napadnutým rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3979 zo dňa 10. septembra 2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný na odvolanie podané žalobcom toto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. 86/21-2.0/pok/r., IPBB_PRODD/KON/2021/4689 zo dňa 1. júla 2021 potvrdil. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe podaného odvolania preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené dôkazné listiny a posúdil, či prvostupňový orgán postupoval v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi ustanoveniami.

4. Na námietku žalobcu, že štatutári neboli prítomní pri vykonávaní inšpekcie práce uskutočnenej dňa 21. augusta 2020, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že štatutári kontrolovaného subjektu nie sú prítomní pri začatí výkonu inšpekcie práce na kontrolovanom pracovisku, nie je dôvodom vyslovenia nezákonnosti vykonanej kontroly.

práce. 5. K námietke, že výroba neprebiehala z dôvodu jej uzavretia od 20.3.2020 až do 09/2020, kedy mal prebiehať len predaj skladových zásob, žalovaný uviedol, že ani jeden z kontrolovaných zamestnancov nevykonával žiadne práce spojené s predajom skladových

U.. A. - nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca podľa pokynov a v mene zamestnávateľa. Prácu podľa ich vyjadrenia vykonávali v deň kontroly - v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Kontrolované fyzické osoby sa vôbec nezmienili o tom, že práce pri výrobe kotla na pevné palivo (zváranie vnútorného obalu), resp. upratovanie pracoviska vykonávajú pre seba ako vlastnú aktivitu tak, ako to tvrdil žalobca.

Prítomnosť zamestnávateľa pri vypočúvaní fyzických osôb o vysvetlení dôvodu ich prítomnosti na pracovisku, nie je potrebná, rovnako nie je potrebné o termíne vypočutia informovať zamestnávateľa. A. a Š. S. boli pred podaním informácie do zápisnice náležite poučení inšpektorom práce v zmysle zákona o inšpekcii práce, ako aj na následky podania nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia pred orgánmi štátnej správy.

že p. Z. B. sa nachádzal 21.8.2020 na pracovisku žalobcu, vykonával pre žalobcu prácu, a preto bolo nevyhnutné, aby táto jeho účasť bola na pracovnom procese zaznamená aj v evidencii pracovného času, čo v tomto prípade absentovalo. Žalovaný poukázal aj na mzdový list tejto osoby, z ktorého vyplýva, že menovanému zamestnancovi bola za mesiac august 2020 aj vyúčtovaná mzda vo výške 200,- EUR mesačne, aj s poukazom na uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov, a to za 21 odpracovaných dní, resp. 84 odpracovaných hodín (čo pripadá presne na 21 pracovných dní a štyri hodiny denne na mesiac august 2020). Evidenciu pracovného času zamestnanca Z. B. žalobca neviedol v súlade s ust. § 224 ods. 2, písm. e) Zákonníka práce. 9.

10. V podanej správnej žalobe zo dňa 15. októbra 2021, doručenej Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 2. novembra 2021 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3979 zo dňa 10. septembra 2021, navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a rovnako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. 86/21-2.0/pok/r., IPBB_PRODD/KON/2021/4689 zo dňa 1. júla 2021, prípadne alternatívne zmeniť rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3979 zo dňa 10. septembra 2021 tak, že žalobca bude povinný zaplatiť sankciu v zníženej výške podľa úvahy súdu na spodnej hranici. Žalobca namietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a žalobné dôvody označil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). 11. Žalobca k vytýkaným porušeniam uviedol, že porušenie podľa § 16 ods. 2 zákona o inšpekcii práce je neurčité, účelové a nikde nešpecifikované.

12. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal porušenie vybraných zásad správneho konania. Tiež navrhol, aby pre prípad, že by súd považoval správny delikt za preukázaný, správny súd využil právo sankčnej moderácie podľa § 198 SSP a znížil výšku pokuty na

13. Dňa 13. decembra 2021 podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2. februára 2022 tak, že návrh bol zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.

15. K žalobnej námietke nezákonnosti spočívajúcej v tom, že porušenie § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. je neurčité, účelové a nikde nešpecifikované a že žalobca poskytol všetko, čo poskytnúť podľa zákona mal, správny súd uviedol, že v danom prípade ide len o všeobecné tvrdenie bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, keďže žalobca neuviedol, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Všeobecné námietky nezákonnosti neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti bez toho, aby boli konkretizované na daný prípad podľa obsahu správneho spisu.

Takéto tvrdenia, ktoré neboli prepojené so zisteným skutkovým stavom nemohli obstáť. Skutkový stav, ktorý bol zistený počas inšpekcie práce bol taký, že predmetná osoba p. B. pracoval na pracovisku na základe dohody o brigádnickej práci študentov. 17. Žalobné námietky týkajúce sa zisteného nelegálneho zamestnávania žalobca založil na svojom tvrdení, že výroba u žalobcu neprebiehala až do 09/2020 a páni A. a Š. S. vykonávali na pracovisku žalobcu svoje súkromné aktivity. Uvedené tvrdenia však žalobca v administratívnom konaní a ani v žalobe nepodložil žiadnymi preukázanými skutkovými okolnosťami. Správny súd vyhodnotil, že oznámenie o uzatvorení MAGA s.r.o. od 20.3.2020 do odvolania nie je dôkazom o tom, že 21.8.2020 na kontrolovanom pracovisku vo výrobnej hale žalobcu v Čerenčanoch reálne žiadna výroba neprebiehala, a teda sa nepracovalo.

Z nimi podaných vysvetlení je zrejmé, že išlo o prácu dohodnutú so žalobcom a pre žalobcu v dohodnutom pracovnom čase. 18. K námietke žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom jeho štatutárnych zástupcov a opakovaným vypočutím pánov A. a Š. S. z dôvodu neprítomnosti žalobcu pri výkone inšpekcie v súvislosti so zistením nelegálneho zamestnávania, správny súd zdôraznil, že žalobca v prvostupňovom administratívnom konaní, ktoré začalo dňom doručenia oznámenia prvostupňového orgánu o začatí konania o správnom delikte žalobcovi, žiadny návrh na vykonanie dokazovania nepodal, a to aj napriek vyššie uvedeným poučeniam, ktoré mu správny orgán do oznámenia o začatí konania poskytol. Ďalej doplnil, že vyjadrenie žalobcu k protokolu, na ktoré poukazuje, a ktoré v zásade riešilo zrejmé chyby v označení miesta vykonávanej kontroly, bolo podané ešte pred začatím preskúmavaného administratívneho konania, a bolo riadne zapracované inšpektorom práce už do Dodatku č. 1 k Protokolu spolu s jeho stanoviskom, so závermi ktorého správny súd súhlasí. Inšpekcia práce fyzickou kontrolou

Už toto zistenie je dostatočným dôkazom o využívaní závislej práce žalobcom osôb bez uzatvorenia pracovno-právneho vzťahu. Tieto osoby si splnili zákonnú povinnosť, ktorú im ukladá zákon o inšpekcii práce v § 12 ods. 1 písm. g) poskytnúť vysvetlenia svojej prítomnosti na pracovisku žalobcu a potvrdili inšpektorovi práce vo svojom vysvetlení svojej prítomnosti na pracovisku túto skutočnosť tým, že uviedli, že na druhu a čase práce sa dohodli s konateľom žalobcu a práce vykonávali pre žalobcu a v jeho mene. Výslovne potvrdili, že ich informácie sú pravdivé a tiež, že porozumeli poučeniu o povinnosti podať pravdivé informácie. Správny súd mal za to, že skutkový stav tak, ako bol zistený počas inšpekcie práce, je postačujúci na správne rozhodnutie vo veci, resp. je zistený úplne. Žalovaný vysvetlil žalobcovi, že inšpekciu práce kontrolou pracoviska zamestnávateľa možno podľa zákona o inšpekcii práce vykonať bez predchádzajúceho ohlásenia vtedy, keď je to potrebné, aby nedošlo k zmareniu účelu kontroly. Toto je vždy splnené pri kontrole nelegálneho zamestnávania, čo je taká samozrejmosť, ktorá nepotrebuje ďalšie vysvetlenie.

Poskytnutie takéhoto vysvetlenia bez prítomnosti štatutára žalobcu je postup súladný s týmto ustanovením, a teda postupom zákonným. 19. K námietke žalobcu na doplnenie výsluchu štatutárnych zástupcov žalobcu, správny súd uviedol, že členovia štatutárneho orgánu žalobcu sa sami nezúčastnili súdneho pojednávania uskutočneného dňa 8. februára 2023 a neuviedli žiadne preukázané skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že existujú pochybnosti o skutkových zisteniach, ich správnosti alebo úplnosti, zistených výkonom inšpekcie práce v tomto ohľade.

20. K námietkam žalobcu ohľadom porušenia zásad správneho konania, správny súd vo svojich záveroch vyhodnotil, že uvedené námietky sú všeobecné, nedôvodné, a v mnohých aspektoch skutkovo a právne nevyargumentované, a preto nepovažoval za potrebné hlbšie sa nimi zaoberať.

Sankcia bola uložená v zákonom stanovenom rozmedzí, keďže pri troch správnych deliktoch, ktoré boli u žalobcu zistené, bola uložená v rozmedzí stanovenom pre najprísnejšie postihovaný správny delikt, a to nelegálne zamestnávanie, čo je pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viac osôb, od dolnej hranice 5000,- EUR do 200000,-

22. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, vyhodnotil, že vadou žalobcom tvrdenej nezákonnosti tieto netrpia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

23. Žalobca (sťažovateľ) podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu č. k. 74S/59/ 2021-127 zo dňa 8. februára 2023 kasačnú sťažnosť. Uplatňuje v nej dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku. 24. Sťažovateľ tvrdí, že celé administratívne konanie trpí absolútnym nevykonaním dôkazov potrebných pre náležité zistenie skutkového stavu, a to v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o vine žalobcu. Argumentuje, že v konaní neboli preukázané tak žiadne porušenia žalobcu ani jeho vina. Správne orgány podľa žalobcu žiadne dokazovanie neučinili, dôkazné materiály nimi posudzované vyhodnotili nesprávne a na dôkazy navrhované žalobcom neprihliadali. 25. Sťažovateľ opakovane namieta neprítomnosť svojich štatutárnych zástupcov pri získavaní skutkových zistení správnych orgánov, nesprávne vyhodnotenie dôkazov správnymi orgánmi, jednostrannosť konania správneho orgánu, a teda nedostatočnosť zisteného skutkového stavu ako základ pre nesprávne právne posúdenie veci. 26. Ďalej sťažovateľ zhodne ako v správnej žalobe tvrdí, že v správnom konaní boli porušené zásady konania o správnom trestaní, a to menovite zásada zákonnosti, súčinnosti, voľného hodnotenia dôkazov, a zásada rovnosti a primeranosti. Sťažovateľ sa odvoláva aplikácie uvedených zásad bez ním vytýkaného pochybenia. 27. Sťažovateľ požaduje zmenu rozsudku správneho súdu a zrušenie napadnutého rozhodnutia s vrátením veci na ďalšie konanie, ako aj náhradu trov konania. 28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny a zákonný, jeho odôvodnenie za primerané, dostatočné a zrozumiteľné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho výrokom ako i jeho skutkovými a právnymi závermi. Na základe uvedeného navrhuje kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

Banskej Bystrici č. 86/21-2.0/pok/r., IPBB_PRODD/KON/2021/4689 zo dňa 1. júla 2021 potvrdil a odvolanie sťažovateľa voči nemu zamietol. Uvedeným rozhodnutím prvostupňového administratívneho orgánu bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/ 2006 Z. z. o inšpekcii práce uložená pokuta vo výške 7000,- EUR za porušenie povinností vyplývajúcich z § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, ďalej z § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce a z § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci.

reagoval. Kasačný súd nemá dôvod ich opätovne uvádzať, pre úplnosť však reaguje na niektoré zo sťažovateľových relevantných námietok a súčasne podľa § 464 ods. 1SSP poukazuje na niektoré z rozhodnutí, v ktorých už dal odpoveď na sťažovateľove výhrady.

34. K opakovanému tvrdeniu sťažovateľa, že v celom konaní absentuje prvok preukázania jeho viny, kasačný súd konštatuje, že právna úprava zákona o nelegálnej práci a?zákona o inšpekcii práce konštruuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Sťažovateľ ako právnická osoba, nesie tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť za protiprávne konanie majúce znaky správneho deliktu právne kvalifikovaného ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, § 16 ods. 2 zákona o inšpekcii a napokon aj § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce. Zmienené ustanovenia týchto zákonov nepripúšťajú liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol sťažovateľ spod uloženej pokuty oslobodiť.

Kasačný súd ešte dodáva, že právna úprava zákona o nelegálnej práci a zákona o inšpekcii práce zakotvuje povinnosť pre príslušné orgány verejnej správy každé takto zistené protiprávne konanie sankcionovať bez možnosti zohľadnenia materiálneho korektívu.

35. Argumenty sťažovateľa poukazujúce na nedostatočnosť dôkaznej sily zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku nepovažuje kasačný súd za právne relevantné, nakoľko je rovnako ako správny súd toho názoru, že v?rámci správneho konania o?uložení sankcie sú zákonnými dôkazmi aj dôkazy vykonané v?rámci procesného postupu inšpekcie práce (vykonané podľa zákona o?inšpekcii práce), vrátane zápisníc o?podaní vysvetlenia. Poukazuje, že takýto podklad pre rozhodovanie priamo predpokladá § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého boli predmetné vysvetlenia

ustálenej judikatúre tunajšieho súdu (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 7 Ssk 83/2021 z 27. júna 2023, bod 13, a tam citovaná judikatúra). Ako už kasačný súd uviedol, napr. v rozhodnutí sp. zn. 6Asan 21/2020 z 25. mája 2022, použitie takýchto dôkazov nie je vylúčené cit: „V predmetnej veci správne orgány po začatí správneho konania nevykonali žiadne dokazovanie a vychádzali len podkladov, ktoré obstarali vo fáze pred jeho začatím. V tejto fáze sťažovateľ nemal postavenie účastníka konania s prislúchajúcimi právami, bol len v postavení objektu kontroly. Nie je vylúčené, aby boli podkladom rozhodnutia aj dokumenty a podklady získané v rámci kontrolnej činnosti, avšak v rámci správneho konania musí správny orgán vytvoriť priestor pre obhajobu účastníka konania - obvineného zo správneho deliktu.“ Kasačný súd k súdenej veci dodáva, že sťažovateľ bol o týchto podkladoch riadne a včas informovaný, mohol sa k nim vyjadrovať, navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uplatňovať svoje procesné práva či už vo fáze prvostupňového alebo odvolacieho konania.

36. K námietke sťažovateľa, že žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa nevypočul opakovane p. A. a Š.J. S. ako svedkov až po začatí správneho konania, a teda že žiaden dôkaz po začatí správneho konania v tomto smere vlastne ani vykonaný nebol, a následne preto nebolo deliktuálne konanie riadne preukázané, kasačný súd opakovane konštatuje, že vedenie dokazovania je vecou správneho orgánu. V predmetnej veci správne orgány nevzhliadli dôvod opätovného vypočutia týchto osôb formou svedeckej výpovede vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav, s čím sa stotožnil aj správny súd. Kasačný súd v tomto smere nevníma žiadne pochybenie, nakoľko zistené skutočnosti bez rozporov vyplývajú zo všetkých obstaraných podkladov. Naopak, tvrdenie konateľa sťažovateľa, že p. A. a Š. S. nevykonávali žiadnu prácu pre sťažovateľa, ale si riešili svoje súkromné aktivity, a teda nešlo o nelegálne zamestnávanie je v príkrom rozpore z informácií podaných p. A. a Š. S. do zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu ich prítomnosti na pracovisku sťažovateľa.

o?poskytnutí informácie p. A. a Š. S., ktorých súčasťou je poučenie menovaných osôb o povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie, vrátane následkov za nepravdivé, resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie a?ich vlastnoručný podpis.

Túto námietku kasačný súd preto nepovažuje za dôvodnú. 37. Kasačný súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že správny orgán nemá bezpodmienečnú povinnosť vykonať ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“), pričom v danom prípade ani osobitný predpis, konkrétne zákon o inšpekcii práce, takúto povinnosť inšpektorátu práce

. .] [Ž]alovaný správny orgán [. . .] na základe zákonom dovolenej úvahy nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, dôvodiac v rozhodnutí ich účelovosť a nepotrebnosť, keďže skutkový stav veci bol náležité zistený.“ Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 8. júna 2016 sp. zn. 4 Sžo 145/2015 dospel k nasledovným záverom: „Správne konanie je ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti.

Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje povaha veci. Nariadenie ústneho pojednávania bez toho, aby si to vyžadovala povaha veci a nebolo dostatočne opodstatnené, najmä v konaniach, kde je spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav veci môže byť porušením jednej zo základných zásad správneho konania, a to rýchlosti a hospodárnosti konania, pretože správny orgán je povinný v konaní postupovať bez zbytočného zaťažovania účastníkov. Účastník konania nemá na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok, ak tak neustanovuje osobitný zákon. V prípade, že sa účastník domáha nariadenia ústneho pojednávania a správny orgán mu nevyhovie, je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s týmto návrhom účastníka a prečo nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za potrebné.“ Kasačný súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že skutkový stav bol zistený spoľahlivo, pričom prvostupňový aj odvolací správny orgán práve nevykonanie ústneho pojednávania vo veci v zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku, resp. opakovaného výsluchu dotknutých osôb náležite

ani nezúčastnili. Prítomný bol iba právny zástupca žalobcu, ktorý nadovšetko namietal nesprávnosť chyby v písaní v protokole ohľadom nesprávne uvedenej adresy prevádzky žalobcu, v ktorej bola predmetná kontrola vykonaná, a teda nesprávnosť vyhodnotenia zápisnice/záznamu ako dôkazného materiálu, hoci I/ zrejmý omyl v písaní bol správnymi orgánmi už odstránený skôr ako je uvedené už v bode 7 tohto rozhodnutia a súčasne II/ bolo viac než nepochybné, že v danej obci Čerenčany na ulici Samuela Kollára je len jedna výrobná hala sťažovateľa, v ktorej mohla byť uskutočnená kontrola. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že k chybe v preklepe došlo najskôr iba preto, že sídlo sťažovateľa je na ulici Samuela Kollára 86, zatiaľ čo výrobná hala je na ulici Samuela Kollára 59. Túto námietku sťažovateľa vzhľadom na jej včasné odstránenie, ako je ešte raz uvedené v bode 7 tohto rozhodnutia, kasačný súd vyhodnotil ako irelevantnú.

A. a Š. S. a následne po prerušení pojednávania za účelom porady senátu, prijal rozsudok, ktorým vo veci rozhodol. Kasačný súd preto nezistil dôvodnosť kasačného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 40.

Vzhľadom na finančnú analýzu a ekonomické hodnotenie sťažovateľa zrejmé z verejne dostupných účtovných závierok, nepovažuje kasačný súd sankciu vo výške 7.000,- EUR za likvidačnú ani zničujúcu. Naopak, za primeranú a za uloženú na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, a to s ohľadom na počet dvoch nelegálne zamestnávaných osôb a zistené ďalšie porušenie pracovnoprávnych predpisov.

Kasačný súd preto na uvedené námietky neprihliadal. 42. Záverom kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ sa svojím konaním dopustil porušenia zákazu uvedeného v § 3 ods. 2 zákon o nelegálnej práci, keď v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) daného zákona nelegálne zamestnal dve fyzické osoby. Rovnako sa dopustil porušenia § 224 ods. 2, písm. e) Zákonníka práce tým, že porušil povinnosť zamestnávateľa viesť riadne evidenciu pracovného času u jedného zo zamestnancov zamestnaných na dohodu o brigádnickej práci študentov, a napokon v zmysle § 16 ods. 2, písm. a) zákona o inšpekcii práce porušenia povinnosti poskytnúť inšpektorátu práce na požiadanie všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie. Zabezpečené dôkazy hodnoverne preukazujú protiprávne konanie sťažovateľa, a preto kasačný súd nemal o jeho vine žiadne pochybnosti.

IV. Záver

43. Najvyšší správny súd dodáva, že vo vzťahu k sťažovateľom namietaným sťažnostným bodom nebolo teda zo strany kasačného súdu zistené, že by krajský súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čím neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Kasačný súd tiež nezistil, že by nad rámec uplatnených sťažnostných bodov v zmysle § 453 ods. 2 SSP bolo v danej veci na mieste aplikovanie skutočností vyplývajúcich z § 195 písm. a) až e) SSP nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by musel postupovať podľa § 195 SSP. 44. Najvyšší správny súd pre vyššie uvedené dôvody kasačnú sťažnosť nepovažoval za dôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol. 45. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. 46. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024