6Ssk/113/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O. Q., narodený X. J. XXXX, trvalý pobyt: N. I. O. XXX, XXX XX B., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, odbor poriadkovej polície, so sídlom Hviezdoslavova 38, Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-NM-OPP-25-011/2023 zo dňa 21. februára 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, v mene ktorého konal W.. V.. B. V., proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 5S/8/2023-88 zo dňa 30. apríla 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

(ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 6/2022 zo dňa 12. decembra 2022 (ďalej len „disciplinárny rozkaz“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 2. Disciplinárnym rozkazom prvostupňový správny orgán uložil podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

3. Disciplinárny rozkaz napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil.

W.. Y. Y. je v rozpore s týmto článkom, pričom dôvodil, že správne orgány sa nijako nevysporiadali so žalobcovou pochybnosťou o správnosti tohto stanoviska; (iii) uviedol, že je potrebné pre zistenie skutočného stavu veci vykonať výsluch navrhovaných svedkov; (iv) poukázal na predchádzajúce vyšetrenie v roku 2020 a konanie s tým súvisiace; (v) namietal, že žalovaný sa vo svojom odôvodnení obmedzil na zopakovanie argumentácie uvedenej v disciplinárnom rozkaze, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní; (vi) namietal, že písomná požiadavka nadriadeného o vyšetrenie má obsahovať „konkrétne dôvody, vyjadrenie o spôsobilosti k výkonu funkcie a vyplnenú predtlač“, ďalej dôvodil, že následný postup riaditeľa OR PZ NM, ktorý reagoval podaním žiadosti o vyšetrenie hneď na druhý deň, nezodpovedá ustanoveniam nariadenia; (vii) namietal netransparentnosť konania iniciovaného z nekonkrétnych dôvodov, pričom uviedol, že dôvody uvedené v žiadosti nadriadeného sú účelové a lživé, tak, aby bol žalobca negatívne vykreslený; (viii) ďalej namietal, že tlačivo

5. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 48, § 56 ods. 1 a § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj čl. 5 nariadenia MV SR, pričom dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.

Ak sa však policajt kontrolnému psychologickému vyšetreniu nepodrobí napriek tomu, že sa na jeho vykonanie dostaví, celý proces sa dostáva do stavu, ktorý nie je priamo v zákone upravený. Nepodrobenie sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu priamo nenapĺňa žiadny zo znakov negatívneho vymedzenia spoľahlivosti, ani automaticky nie je dôvodom na vyslovenie záveru, že policajt nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.“; (iv) následne uviedol, že nariadenie MV SR vymedzuje hmotnoprávne a procesné podmienky postupu nadriadeného pri realizácii inštitútu kontrolného psychologického vyšetrenia, ktorý vo svojej podstate nie je inštitútom konania vo veciach služobného pomeru, ale je priamym vyjadrením riadiacich a organizačných právomocí a povinností nadriadených, ktorými zabezpečujú naplnenie požiadaviek dôležitého záujmu štátnej služby; (v) správny súd zdôraznil, že formálnosť procesov štátnej služby pri tomto inštitúte predpokladá existenciu povinnosti tak na strane policajta, ako aj na strane nadriadeného, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné posudzovať následné nepodrobenie sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu ako porušenie povinnosti policajta a ako podklad pre prípadné vykonanie služobného hodnotenia policajta podľa zákona

Deklarovaním opodstatnenosti tejto požiadavky je možné vyhodnotiť, či v prípade, že sa policajt nepodrobí kontrolnému psychologickému vyšetreniu, ide o porušenie povinností policajta alebo nie a či je možné na tomto závere odôvodniť postup smerujúci k hodnoteniu celkovej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby.

Policajt má právo byť s dôvodmi dôsledne a v dostatočnom časovom predstihu oboznámený.“; (vii) správny súd potom v rámci intrepretácie aplikovanej normy (nariadenia MV SR) konštatoval, že podmienka podania žiadosti primárne u služobného psychológa je v nariadení MV SR poznačená istou mierou nezáväznosti (spojenie „odporúčací charakter“), avšak tento predbežný charakter a odporúčacia povaha psychologického vyšetrenia u služobného psychológa nemôže viesť k takej interpretácii čl. 5 ods. 4 nariadenia MV SR, že by uvedené ustanovenie priznalo nadriadenému iba možnosť požiadať služobného psychológa o psychologické vyšetrenie pred podaním žiadosti o kontrolné psychologické vyšetrenie; (viii) vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že správny je taký postup žalovaného, ktorý dodrží povinnosti na strane nadriadeného, a to vo forme podania žiadosti o predbežné psychologické vyšetrenie u služobného psychológa spojenej s oboznámením policajta s dôvodmi a termínom kontrolného psychologického vyšetrenia; (ix) v rámci posúdenia námietky nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia správny súd zdôraznil, že v rámci odvolacieho konania má byť preskúmané rozhodnutie v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.

7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

8. Proti napadnutému rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť, v jej záhlaví bolo uvedené „Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, vnútorný odbor, oddelenie organizácie a právneho zastupovania, Jilemnického 1, 911 42 Trenčín“, pričom ako osoba podpisujúca (podávajúca/spisujúca) kasačnú sťažnosť bolo uvedené označenie „W..

.: SL-OPS-2023/005305-419) zo dňa 26. septembra 2023 (ďalej taktiež ako „poverenie“), ktorým predseda vlády Slovenskej republiky poverený riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky poveril „ . . . zamestnanca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

policajtov. Uviedol taktiež, že závery prijaté správnym súdom považuje za neprimerane reštriktívne a obchádzajúce dikciu zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý jasne definuje postavenie nadriadeného alebo policajta, ktorý je povinný plniť príkazy a rozkazy, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zároveň zákon dáva policajtovi možnosť nezákonný pokyn, príkaz, zákaz alebo inú formu výkonu riadiacej činnosti nadriadeného

Následne uviedol, že „Samotná podmienka podania žiadosti primárne u služobného psychológa je v nariadení o psychologickom vyšetrení poznačená istou mierou nezáväznosti, nakoľko samotné stanovisko z tzv. „predbežného“ psychologického vyšetrenia, má pre nadriadeného iba odporúčací charakter.“. Uviedol taktiež, že argumentácia správneho súdu uvedená v bode 33 napadnutého rozsudku je v rozpore s teleologickým výkladom vyššie definovaného účelu zákona č. 73/1998 Z. z. Dospel preto k záveru, že správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak požadoval od žalovaného preukazovanie skutočností už dávno známych u policajta, ktorého duševná spôsobilosť v čase vysielania na kontrolné psychologické vyšetrenie bola spochybnená existenciou dôvodov príkladne uvedených v nariadení. Správnemu súdu sťažovateľ ďalej vytkol, že v napadnutom rozsudku vôbec neriešil samotnú povinnosť policajta podrobiť sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu, ktorá je

V súvislosti s konštatovaním správneho súdu o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený orgán v konaní vo veciach služobného pomeru zákonným spôsobom vydal rozhodnutia najmä z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia, tak, aby sám žalobca poznal dôvody, ktoré oprávnený orgán k takémuto rozhodnutiu viedli. Uviedol taktiež, že v

10. V závere kasačnej sťažnosti uviedol, že na základe personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ SR v Trenčíne č. 637 zo dňa 18. decembra 2024 bol žalobca dňa 20. decembra 2024 prepustený zo služobného pomeru. V tejto súvislosti poukázal na nesplniteľnú podmienku, ktorú správny súd uložil žalovanému v bode 36 napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 12. augusta 2025, v ktorom v podstatnom uviedol, že podľa § 449 ods. 1 SSP je podanie kasačnej sťažnosti podmienené povinným zastúpením advokátom. Poukázal na výnimku podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP. Zdôraznil, že kasačná sťažnosť bola podaná zamestnancom Krajského riaditeľstva PZ SR, ktorý nie je zapísaný v zozname advokátov a do spisu nepredložil doklad o ukončení právnického vzdelania II. stupňa. Ďalej namietal, že kasačnú sťažnosť nepodal žalovaný,

III. Posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 459 písm. b) SSP. 13. Podľa § 442 ods. 1 SSP, kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“). 14. Podľa § 442 ods. 2 SSP kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“). 15. Podľa § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. 16. Podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP, povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 17. Podľa § 459 písm. b) SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak bola podaná neoprávnenou osobou. 18. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k. 5S/8/2023-88 zo dňa 30. apríla 2025, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d)

V Bratislave dňa 25. septembra 2025