6Ssk/114/2023

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením zo 17. februára 2023, č. k. 8Sa/64/2021-50 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol žalobu doručenú krajskému súdu 01. júna 2023, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti žalovanej a uloženia povinnosti, aby v lehote 14 dní od nadobudnutia rozhodnutia súdu pokračovala v konaní o žiadosti z 21. júla 2019, o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. 2. V rámci odôvodnenia svojho meritórneho rozhodnutia správny súd, citujúc ustanovenia § 184 ods. 1, 5 a 9 a § 185 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a dôvody uvedené žalobcom v odseku 1 správnej žaloby tvrdil, že administratívne konanie sa začalo na základe jeho žiadosti z 03. novembra 2020 a v takto začatom konaní nebolo doposiaľ vydané meritórne rozhodnutie o tejto jeho žiadosti, čo považoval za nečinnosť. Z takto vymedzeného tvrdenia žalobcu vychádzal správny súd pri posudzovaní typu správnej žaloby proti nečinnosti. Žalobu subsumoval pod § 242 ods. 1 SSP, t.j., či v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 03.11.2020 existuje žalobcom tvrdená protiprávna nečinnosť; nebol dôvod na postup podľa § 242 ods. 2 SSP, pretože žalobca netvrdil, že nečinnosť má spočívať v porušení povinností začať administratívne konanie z úradnej povinnosti. 3. V preskúmavanej veci správny súd ustálil, že v preskúmavanej veci vydanie rozhodnutia s náležitosťami podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorého sa žalobca domáha, príslušné procesné normy žalovanej neprikazujú. Mal za preukázané, že žalobca kvalifikovanou formou (na predpísanom tlačive) podal žiadosť jedenkrát, a to, ako vyplýva z administratívneho spisu a z podanej žaloby - ide o žiadosť zo dňa 08.08.2016, na základe ktorej administratívne konanie o priznanie starobného dôchodku začalo a v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2016 a druhostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.12.2016, ktoré boli preskúmané krajským súdom, uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sa/1/2017 zo dňa 24.04.2017 a uznesením NS SR sp. zn. 10Sk/7/2017 zo dňa 22.05.2019. Správny súd tak konštatoval, že vo vzťahu k žiadosti zo dňa 02.08.2021 žiadnu nečinnosť žalovanej v tomto administratívnom konaní nezistil, keďže ku dňu vydania tohto uznesenia správneho súdu bolo o tejto žiadosti právoplatne rozhodnuté. 4. V bode 34 rozhodnutia správny súd záverom konštatoval, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby v prípade zmeny skutkových okolností v danej veci, opätovne podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Na vyhovenie žaloby tak nebola splnená podmienka kladená ust. § 249 SSP, a to zistenie nečinnosti žalovanej, preto správny súd žalobu zamietol.

5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorý sa domáhal zrušenia predmetného uznesenia s poukazom na kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) SSP, teda, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci; a zároveň sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 6. V bližšom odôvodnení kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na jednotlivé články Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd a citoval ustanovenia Správneho súdneho poriadku domáhajúc sa spravodlivého verejného súdneho pojednávania. Pokiaľ by bolo nariadené verejné konanie, tak by v prvom rade odporučil správnemu súdu, aby u sekcie Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá má na starosti zabezpečenie súdov príslušnými zákonmi, reklamoval dodaný zákon č. 461/2003 Z.z., nakoľko tento pri § 185 neobsahuje odsek 3, z ktorého taxatívne vyplýva , že za deň uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky. Okrem podanej prvej žiadosti o priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku znovu 3x požiadal Sociálnu poisťovňu na tlačive Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa tiež nerozhodla písomným rozhodnutím. 7. Kasačná sťažnosť bola doručená na vyjadrenie žalovanej dňa 12. mája 2023. 8. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. K tvrdeniam žalobcu uviedla, že krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil. 9. Žalobca v stanovisku k zaslanému vyjadreniu zotrval na svojich tvrdeniach a vyjadreniach o porušení základných procesných práv garantovaných Európskym Dohovorom na ochranu základných ľudských práv, Listinou základných ľudských práv, Ústavou SR, zákonom č. 100/ 1988 Zb., zákonom č. 461/2003 Z.z. a zákonom č. 162/2015 Z.z.

10. Najvyšší správny súd, ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 11.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

17. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

21. Nečinnosť orgánu verejnej správy je (v jednej z jej foriem) zákonom definovaná ako stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, teda je protiprávne nečinný, pasívny, nevykazuje procesnú aktivitu. Základom pre posúdenie

22. V predmetnej veci sa žalobca domáhal ochrany proti pasivite žalovanej (Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava), ktorá, ako to tvrdí, je nečinná, keď napriek viacerým žiadostiam o priznanie invalidného dôchodku zostala nečinná vo vzťahu k uplatnenému nároku na dávku invalidného dôchodku, pričom rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30. augusta 2016 bola zamietnutá v poradí prvá žiadosť o invalidný dôchodok, ktorá bola uplatnená na predpísanom tlačive zo dňa 08. augusta 2016. Dôvodom zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok bolo, že žiadateľ o dávku bol síce za invalidného uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, keď ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 12. júlu 2016, získal len 12 rokov a 239 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

23. Najvyšší správny súd v prvom rade poznamenáva, že žalobca doručil Sociálnej poisťovni, ústredie niekoľko sťažností, v ktorých poukazoval na svoje opakované žiadosti o priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Sám žalobca vo svojich podaniach doručených jednak Sociálnej poisťovni, ústredie, ako aj súdom, potvrdil, že žiadosti neboli spísané na predpísanom tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Žalobca tak postupoval napriek tomu, že v minulosti bol Sociálnou poisťovňou niekoľkokrát informovaný o postupe podávania žiadostí o dôchodkovú dávku (spolu 8x).

25. Pokiaľ žalobca vo svojich vyjadreniach potvrdil, že trvá na priznaní invalidného dôchodku od 12. júla 2016, kasačný súd poznamenáva, že napriek tomu, že za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pred vznikom invalidity nesplnil druhú zákonnú podmienku, a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a to 15 rokov. Povinnosť preukázať obdobia dôchodkového poistenia zaťažuje samotného žiadateľa o dôchodkovú dávku.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.