6Ssk/115/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: U.. U. J., bytom N. G. Č.. XXX, N. G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 26776-2/2018-BA z 28. marca 2018 v spojení s rozhodnutím č. 700-34134556217-GC 04/17 z 10. októbra 2017 a rozhodnutia žalovanej č. 26775-2/2018-BA z 28. marca 2018 v spojení s rozhodnutím č. 700-3415247015-GC 04/17 z 10. októbra 2017 a rozhodnutia č. 056000342018 z 29. júna 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sa/39/2018-71 zo dňa 13. apríla 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 700-3413456317-GC04/17 z 10. októbra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie o predpísaní penále 819,20 eur“) predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie júl 2011 až jún 2013 podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) penále v sume 819,20 eur. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o predpísaní penále 819,20 eur rozhodla žalovaná rozhodnutím číslo 26775-2/2018-BA z 28. marca 2018 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie o predpísaní penále 819,20 eur“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdila. Rozhodnutie nadobudlo

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 6. apríla 2018. Prvostupňový správny orgán začal konanie vo veci vymáhania pohľadávky na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov v celkovej sume 1335,82 eur, o čom vydal upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávky č. 0560003402018 z 18. mája 2018 (ďalej len „upovedomenie o vymáhaní pohľadávky“). O odvolaní žalobcu proti upovedomeniu o vymáhaní pohľadávky rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 0560003402018 z 29. júna 2018 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie o vymáhaní pohľadávky“) podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

. . upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok bolo vydané potom, čo bol preukázaný právoplatný a vykonateľný exekučný titul. . .“. 4. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal, rovnako ako žalovanej, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, odkazujúc v jej úvodnej časti na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Žalobca svoju kasačnú sťažnosť v podstatnom odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: (i) tvrdil, že svojou správnou žalobou navrhoval, aby súd zamietol rozhodnutia o predpísaní penále („ ... aby príslušný súd zamietol rozhodnutia žalovanej č. 3413456217 zo dňa 10.10.2017 a č.: 3413456317 z toho istého dňa...“); (ii) namietal, že sa krajský súd nezaoberal otázkou výšky dosiahnutého príjmu žalobcu v relevantnom období; (iii) následne žalobca polemizoval s časťami napadnutého rozsudku tvoriacimi jeho tzv. konštatačnú časť (napr. body 9 a 10 rozsudku krajského súdu resp. východisková informácia, že žalobca v roku 2014 dosiahol príjem v celkovej výške 7382 eur); (v) uviedol, že „ ... daňové priznania si však konajúci súd z mne neznámych dôvodov nevyžiadal od príslušného Daňového úradu Košice II. a pri svojom rozhodovaní sa výlučne oprel o akési mne neznáme potvrdenia pochádzajúce vraj z Finančného úradu SR, pričom už v žalobnom návrhu z roku 2018 som ako jediné, smerodajné a dôveryhodné dôkazy na posúdenie danej právnej problematiky označil a navrhoval súdu využiť a teda zabezpečiť predloženie konkrétnych daňových priznaní za dotknuté roky.“; (vi) po tom, ako žalobca venoval priestor opisu pôvodu a výšky niektorých svojich príjmov v označenom časovom období (str. 4 druhý odsek kasačnej sťažnosti) žalobca v závere kasačnej sťažnosti krajskému súdu vytkol, že „ ... rozhodnutie súdu vo veci bolo iba stroho doručené účastníkom konania v písomnej forme, bez možnosti akejkoľvek priamej reakcie účastníka a dôkaznej konfrontácie medzi účastníkmi konania...“; (vii) žiadal, aby súd rozsudok krajského súdu zrušil. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 25. augusta 2022. Vo svojom vyjadrení žalovaná zhrnula (i) skutkový stav (časť I. označená ako „Súhrn skutkového stavu vo veci vzniku a vymáhania pohľadávky na penále“) a (ii) sťažnostné dôvody (časť II. vyjadrenia). Následne skonštatovala (v časti III. vyjadrenia), že žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaná v priebehu konania nevyjadrila resp., ktoré by krajský súd vo svojom rozsudku nezohľadnil. Zdôraznila, že otázky súvisiace s predpisovaním a platením poistného nie sú predmetom konania vo veciach vymáhania pohľadávok a sú vo vzťahu k samotnému konaniu skutkovo a právne irelevantné. Poukázala na skutočnosť, že postup pri vymáhaní pohľadávok na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí ako spôsobilých exekučných titulov bol správny. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietol s odkazom na ustanovenie § 461 SSP. 7. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 6. septembra 2022 na vedomie.

8. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný [§ 11 písm. h) SSP] preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

vymáhaní pohľadávky (ii) v kontexte (spojení) s prieskumom rozhodnutí o predpísaní penále (tak ako je tento termín definovaný v bode 2 vyššie). 10. Kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z právneho názoru, ktorý je podrobnejšie opísaný v bode 3 vyššie a ktorý možno (abstrahujúc podstatu) zhrnúť tak, že v konaní išlo primárne o preskúmanie druhostupňového rozhodnutia o vymáhaní pohľadávky („rozhodnutia žalovanej o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávky“), ktoré vychádzalo, resp. podkladom pre vymáhanie ktorej pohľadávky bol právoplatný exekučný titul (konkrétne rozhodnutia o predpísaní penále; viď vyššie).

12. Podľa § 225a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky. Podľa § 225a ods. 2 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, exekučným titulom v prejednávanej veci boli rozhodnutia o predpísaní penále, ktoré sa stali vykonateľnými 6. apríla 2018. 14. Úlohou správneho súdu v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam je preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP), teda súlad tohto rozhodnutia a administratívneho konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, so

15. Z obsahu administratívneho spisu (rekapitulácia ktorého relevantnej časti je uvedená vyššie) je zrejmé, že žalobca, napriek riadnemu poučeniu (obsiahnutému v časti poučenie rozhodnutia žalovanej číslo 26775-2/2018-BA z 28. marca 2018 a rozhodnutia žalovanej číslo 26776-3/2018-BA z 28. marca 2018, ktoré obe rozhodnutia mu boli doručené 6. apríla 2018) nepodal v lehote podľa Správneho súdneho poriadku správne žaloby (správnu žalobu) proti rozhodnutiam o predpísaní penále (teda ani proti druhostupňovému rozhodnutiu o predpísaní penále 819,20 eur; ani proti druhostupňovému rozhodnutiu o predpísaní penále 516,62 eur), ktorými by sa prieskumu týchto rozhodnutí domáhal a tieto rozhodnutia sa stali právoplatnými a vykonateľnými 6. apríla 2018. Proti rozhodnutiam o predpísaní penále bola pritom prípustná správna žaloba, keďže nejde o rozhodnutie vylúčené z prieskumu správnymi súdmi.

Z napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že takto správne postupovala. 16. Dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí o predpísaní penále, bolo, že organizačná zložka žalovanej (prvostupňový správny orgán) musela v ďalšom konaní z týchto rozhodnutí ako exekučných titulov (podľa § 225b zákona č. 461/2003 Z. z.) vychádzať a postupovať podľa § 225a ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., teda žalovaná bola povinná vymáhať pohľadávky podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

. .“, námietky žalobcu resp. ním tvrdené dôvody kasačnej sťažnosti sa v podstatnom dotýkali podkladových rozhodnutí o predpísaní penále, ktoré však žalobca správnou žalobou v lehote podľa § 181 SSP nenapadol (viď vyššie). Žalobca doručil krajskému súdu správnu žalobu (ktorou sa domáhal prieskumu rozhodnutí žalovanej a o ktorej krajský súd rozhodol rozsudkom napadnutým kasačnou sťažnosťou) dňa 12. júla 2018, pričom však rozhodnutia o predpísaní penále mu boli doručené 6. apríla 2018 a tieto sa z dôvodu nadobudnutia ich právoplatnosti a vykonateľnosti stali exekučným titulom - podkladovým rozhodnutím pre rozhodnutie, ktoré žalobca v kasačnej sťažnosti označil za také, čo sa javí byť rozhodujúce. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

20. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte jednomyseľne - pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.