6Ssk/115/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200078.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-11S/28/2023
- IČS
- 3023200078
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W.. V. G., nar. XX. W. XXXX, bytom v G., Q. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Ľudovítom Surmom, advokátom so sídlom v Pavliciach č. 183, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom v Bratislave, Šagátova ul. č. 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Ústrednej lekárskej posudkovej komisie Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 25. januára 2023, Číslo: GR ZVJS-00739/27-2022-2, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. júla 2024, č. k. TN-11S/28/2023-158, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. júla 2024, č. k. TN-11S/28/2023-158 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 17. júla 2024, č. k. TN-11S/28/2023-158 odmietol žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú. Žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústrednej lekárskej posudkovej komisie Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ÚLPK“), ktorá potvrdila rozhodnutie Lekárskej posudkovej komisie II (ďalej len „LPK II“), ktorým bola žalobkyni určená zdravotná klasifikácia „C“ v zmysle § 223 a § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“). LPK II určila zdravotnú klasifikáciu žalobkyne podľa § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý vyjadruje, že zdravotná spôsobilosť sa určuje zdravotnou
klasifikáciou na základe posúdenia zdravotného stavu. Rozhodnutie je teda vydané na základe posúdenia zdravotného stavu osoby, pričom aj záver, či ochorenie bolo alebo nebolo spôsobené v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby, závisí od posúdenia zdravotného stavu - príčin zmeny zdravotného stavu. Správny súd uviedol, že v intenciách § 7 ods. 1 písm. f/ SSP nejde o rozhodnutie v sociálnych veciach, pretože sociálnymi vecami sa na účely SSP rozumie rozhodovanie iných orgánov ako orgánov v prejednávanej veci.
2. Rozhodnutia lekárskych komisií oboch stupňov (LPK II a ÚLPK) sú podľa správneho súdu takými rozhodnutiami, ktorých vydanie záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby (žalobkyne), pričom tieto rozhodnutia sami o sebe neznamenali právnu prekážku výkonu jej povolania, čo vyplýva už len z toho, že žalobkyňa bolo ohodnotená ako spôsobilá na výkon štátnej služby, hoci s obmedzením (nie manipulácia so zbraňou). Rozhodnutia LPK II a ÚLPK podľa správneho súdu nezakladajú, nemenia, ani nerušia oprávnenia alebo povinnosti fyzickej osoby v oblasti verejnej správy, ani nimi nemôžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby.
Takúto povahu má až prípadné rozhodnutie o skončení služobného pomeru, pričom v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. júna 2010, sp. zn. 6Sžo/325/2009 (ďalej len „najvyšší súd“) a na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. decembra 2017, sp. zn. 1S/105/2016, ktorým bola odmietnutá žaloba v zmysle § 7 písm. f/
SSP. 3. Vo vzťahu k dotknutým právam, a to najmä dávky nemocenského a výsluhového zabezpečenia, na ktoré upozorňovala žalobkyňa, správny súd uviedol, že v zmysle § 223 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. až v prípade, ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, môže požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia, keďže v tomto prípade nebola u žalobkyne zistená nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby (rozhodnutím LPK II bola posúdená ako spôsobilá na výkon štátnej služby s obmedzením), neprichádzal do úvahy postup podľa § 223 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.
4. Správny súd konštatoval, že rozhodnutia LPK II a ÚLPK nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, tak ako to namietala v správnej žalobe. Napriek skutočnosti, že následne zo spisu vyplynulo, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru, ale na základe § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., a to z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického psychológa nie je príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, teda nešlo o prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., t. j. z dôvodu, že žalobkyňa podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratila dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ju previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jej zdravia.
5. O nároku na náhradu trov konania, správny súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi ich nepriznal. 6. Žalobkyňa podala proti tomuto uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorú podala z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ a j/ SSP. Uviedla, že záver súdu o tom, že rozhodnutia LPK II a ÚLPK sú rozhodnutiami podľa § 7 písm. f/ SSP z dôvodu, že sami o sebe neznamenali právnu prekážku výkonu jej povolania je neudržateľný, keďže práve tieto rozhodnutia sami o sebe vytvárajú právnu prekážku a v danom prípade priamo určujú obmedzenia výkonu povolania, čo vyplýva aj z § 223 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. „príslušná lekárska komisia určí potrebné obmedzenia výkonu štátnej služby“. Výrok predmetného rozhodnutia priamo zasahuje do právnej sféry adresáta rozhodnutia a je rozhodnutím o právach a povinnostiach žalobkyne a od jeho právoplatnosti nesmie žalobkyňa pri výkone povolania (otázkou je, či v súkromí môže) manipulovať so zbraňou, a to bez existencie akéhokoľvek ďalšieho administratívneho
rozhodnutia. 7. Ďalej namietala, že správny súd odmietnutím jej správnej žaloby, zavrhol svoju povinnosť poskytovať ochranu všetkým ústavným právam a slobodám žalobkyne. 8. Záverom navrhla, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
9. Na základe zaslanej výzvy správneho súdu, sa žalovaný vyjadril ku podanej kasačnej sťažnosti žalobkyne podaním zo dňa 24. septembra 2024, pričom podanú kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú a uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných podaní, ktoré doteraz predniesol. Navrhol, aby kasačný súd zamietol podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 10.
Vyjadrenie žalovaného k podanej kasačnej sťažnosti žalobkyne bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 27. septembra 2024 na vedomie. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k jednomyseľnému záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 7 písm. f/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ÚLPK, ktorá potvrdila rozhodnutie LPK II, ktorým bola žalobkyni určená zdravotná klasifikácia „C“ v zmysle § 223 a § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. LPK II určila zdravotnú klasifikáciu žalobkyne podľa § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby je podľa § 222 ods. 1 písm. b/ cit. zákona č. 73/1998 Z.z. obsahom lekárskej posudkovej činnosti. Podľa § 222 ods. 2 tohto zákona sa zdravotná spôsobilosť určuje zdravotnou klasifikáciou: zdravotná klasifikácia „A“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta; zdravotná klasifikácia „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením; zdravotná klasifikácia „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta. Posudkovú činnosť zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby vykonávajú lekárska
komisia a ústredná lekárska komisia ako orgány lekárskej posudkovej činnosti (§ 222 ods. 3 až 6 tohto zákona). 18. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa pracovala na pozícii ako „samostatná stravovateľka úseku proviantných činností oddelenia logistiky Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín“. Na základe návrhu riaditeľa Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín sa začalo prieskumné konanie, v rámci ktorého bol pred LPK II posudzovaný zdravotný stav žalobkyne za účelom určenia jej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby v zbore a zdravotnej klasifikácie. LPK II vyhodnotila zdravotný stav žalobkyne a určila zdravotnú klasifikáciu „C“. Žalobkyňa sa proti tomuto rozhodnutiu LPK II odvolala, o ktorom následne rozhodovala ÚLPK, ktorá zrušila rozhodnutia LPK II, pretože LPK II, ktorá posudzovala prípad žalobkyne, nerozhodovala v zložení, ktoré určil generálny riaditeľ zboru. Následne opätovne rozhodovala LPK II, ktorá rozhodla, že žalobkyňa má zdravotnú klasifikáciu „C“ - spôsobilý na výkon
štátnej služby s obmedzeniami - nie manipulácia so zbraňou, pričom ochorenie nie je v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby, pretože nebolo objektívne preukázané, že ochorenie bolo spôsobené výkonom štátnej služby. O podanom odvolaní žalobkyne, rozhodla ÚLPK tak, že potvrdila rozhodnutie LPK II. Žalobkyni tak bolo na základe rozhodnutia ÚLPK určená podľa § 222 ods. 2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. zdravotná klasifikácia „C“.
O podanej správnej žalobe rozhodol správny súd tak, že túto zamietol v kontexte § 7 písm. f/ SSP. 19. Najvyšší správny súd ďalej vyhodnotil, že v predmetnom prípade bola spornou otázkou, či predmetné rozhodnutia ÚLPK a LPK II mohli byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, keďže správny súd odmietol správnu žalobu z dôvodu § 7 písm. f/ SSP.
20. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (konkrétne v § 7 SSP, pozn. súdu).
21. Najvyšší správny súd ďalej poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby ten určil predmet súdneho prieskumu.
22. Vychádzajúc z generálnej klauzuly, najvyšší správny súd konštatuje, že v zásade súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky rozhodnutia, okrem tých, ktoré sú uvedené v § 7 SSP. Zákonodarca v právnej norme § 2 ods. 1, 2 SSP zakotvuje, že v správnom súdnictve správne súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorej ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom (SSP). V právnej úprave § 177 ods. 1 SSP zákonodarca ustanovuje, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho
práva. Z uvedenej právnej úpravy ďalej vyplýva, že účelom správneho súdneho poriadku zákonodarcom sledovaným je zabezpečiť ochranu subjektívnych práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, do ktorých podľa tvrdenia žalobcu bolo zasiahnuté nezákonným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Najvyšší správny súd pripomína, že ukrátenie musí byť v žalobe nielen tvrdené, avšak musí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g/ SSP je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vôbec spôsobilé žalobcu na jej subjektívnom práve
ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcovo tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (napr. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020, 7Ssk/7/2021, 7Svk/52/2022).
Vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu najvyšší správny súd uvádza, že napadnutým rozhodnutím sa žalobkyni priamo určilo obmedzenie výkonu povolania (nemožnosť / zákaz manipulácie so zbraňou), čo vyplýva aj zo samotného znenia § 223 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého cit.: „Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.“ Výrok predmetného rozhodnutia totiž nekonštatuje riešenie medicínskej otázky, ale priamo zasahuje do právnej sféry adresáta rozhodnutia a je rozhodnutím o právach a povinnostiach žalobkyne a od jeho právoplatnosti nesmie žalobkyňa pri výkone povolania manipulovať so zbraňou, a to bez existencie akéhokoľvek ďalšieho administratívneho rozhodnutia. Ide o rozhodnutie, ktoré je podľa názoru súdu spôsobilé zasiahnuť do subjektívnej sféry žalobkyne, keďže konečným spôsobom ukladá žalobkyni (v tom čase) ako príslušníčke Zboru väzenskej a justičnej stráže obmedzenie dopadajúce na výkon jej povolania, zamestnania, respektíve jej zaradenia v štruktúrach Zboru väzenskej a
justičnej stráže a na to nadväzujúce plnenie služobných úloh a povinností. Rovnako nemožno vylúčiť negatívny dopad takéhoto obmedzenia aj vo vzťahu k ďalším možnostiam žalobkyne sa uchádzať o iné služobné miesto v rámci ozbrojeného zboru, alebo ozbrojených síl, prípadne vo sfére súkromnej.
23. Najvyšší správny súd po preskúmaní napadnutého uznesenia správneho súdu dospel k záveru, že toto uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačná sťažnosť žalobkyne je tak dôvodná, v dôsledku čoho najvyšší správny súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie
konanie. 24. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto uznesení (§ 469 SSP). Súčasne rozhodne o náhrade trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP. 25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. októbra 2025