6Ssk/115/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: J.. W. S., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom S. M. XXXXX/XXP., A., právne zast.: HM Legal s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 51164540, štatutárny zástupca: JUDr. Michal Heleš, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30796482, za účasti: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36284831, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 4938/2021/301, č. k.: PV 301/02019/2015/R, č. z.: 76876/2021 zo dňa 17. septembra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 20. mája 2025, č. k. BA-8Sa/53/2022-162, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

č. 581/2004 Z. z.“) rozhodol správny orgán prvého stupňa vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného zdravotnej poisťovni Union zdravotná poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36284831 (ďalej aj ako „zdravotná poisťovňa“) voči žalobcovi tak, že žalobca je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 4.648,00 EUR v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5,00 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

nepriznala. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 10b ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1, § 13 ods. 7, § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z., § 3 ods. 1, § 8, § 52 ods. 1, § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z., § 3 ods. 1, § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov platného a účinného do 31. decembra 2003 (ďalej len ,,zákon č. 366/1999 Z. z.“) a v režime stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

zákon č. 366/1999 Z. z. považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností. Dividenda, na ktorú žalobcovi vznikol nárok do 31. decembra 2003, sa zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Nezdaňujú sa iba dividendy, na ktoré vznikol nárok od 01. januára 2004, teda od účinnosti zákona č. 595/ 2003 Z. z. K vyplateniu dividendy došlo až v roku 2014, pričom tento príjem nespadá pod iné zákonné definície príjmov, a preto je možné ho považovať za ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. účinného v roku 2014 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.

Dividendu, na ktorú žalobcovi vznikol nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v roku 2014, je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. (nie podľa § 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z., ako uvádza žalobca). Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. účinného v roku 2014 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.

6. V závere správny súd uviedol, že rozhodnutie veľkého senátu je pre súdy záväzné a správny súd nevidí priestor na polemiku so závermi veľkého senátu prezentovanými v tomto rozhodnutí. 7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

10. Sťažovateľovi boli dividendy vyplatené zo ziskov spoločnosti vytvorených do konca roka 2003, a tým pádom sa na ne nevzťahuje povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Uvedené argumentuje tým, že dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených do konca roka 2003 je potrebné posudzovať podľa vtedajšej právnej úpravy, a to najmä zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov a zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, v zmysle ktorých príjmy z kapitálového majetku nepodliehajú odvodom do zdravotnej poisťovne. Aplikovaním neskoršej právnej úpravy, t. j. zákona č. 580/2004 Z. z. v znení jeho novely na dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených do 31. decembra 2003, by došlo k pravej retroaktivite tohto zákona, ktorá je vo všeobecnosti neprípustná v demokratickom štáte.

12. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti uviedol, že § 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. účinného do 31. decembra 2003, ktorý síce stanovuje, že vymeriavacím základom na určenie poistného spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným, členov družstva a komanditistov komanditných spoločností je taký príjem, ktorý podlieha dani z príjmu podľa osobitných predpisov (pričom takým príjmom boli aj dividendy), avšak v uvedenom ustanovení sa nikde nespomínajú akcionári akciovej spoločnosti, a ich príjem. Podotkla, že dividendy, ktoré žalobca uviedol v daňovom priznaní, boli vyplatené ako dividendy z akciovej spoločnosti.

Podľa názoru sťažovateľa sa správny súd v rozsudku nijako s touto argumentáciou žalobcu nevysporiadal, najmä so spomínaným § 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. účinného do 31. decembra 2003, čo podľa sťažovateľa zakladá kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

to, že podľa zákona č. 595/2003 Z. z. účinného do 31. decembra 2015, predmetom dane neboli podiely na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti - teda žalobca by nemal na základe tohto zákona z dividend vyplatených v roku 2015 platiť dane. Pokiaľ však dividendy budú podriadené pod ostatné príjmy podľa tohto zákona, tak žalobcovi vzniká daňová povinnosť, keďže ostatné príjmy sú predmetom dane. Pokiaľ teda majú byť dividendy žalobcu posudzované podľa zákona č. 595/2003 Z. z. nemožno ich považovať za ostatný príjem, ale podľa tohto zákona nie sú predmetom dane. V tomto smere sťažovateľ doplnil, že uznesenie najvyššieho správneho súdu z 9. septembra 2020 sp. zn. 1Vs/2/2019 odkazuje na ust. § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., ktoré sa podľa názoru sťažovateľa aplikuje len na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčné pôžičky vyplatené do 31. januára 2004, avšak v predmetnej veci boli dividendy vyplatené v roku 2015. V závere sťažovateľ uviedol, že dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených do konca roka 2003 je potrebné posudzovať podľa vtedajšej právnej

15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila Union zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá uviedla, že v predmetnej právnej veci ide o skutkovo a právne zhodný prípad ako ten, ktorý bol predmetom uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, preto jeho aplikácia bola správnym súdom správna a zákonná. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by právny názor vyjadrený v uznesení Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR mohli zvrátiť. Zároveň poukázala na § 466 ods. 3 SSP, podľa ktorého právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný. Na základe uvedeného navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej?správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na?správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. f) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 22. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Správneho súdu v?Bratislave z 20. mája 2025, č. k. BA-8Sa/53/2022-162, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 4938/2021/301, č. k.: PV 301/02019/2015/R, č. z.: 76876/2021 zo dňa 17. septembra 2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu platobnému výmeru č. s.: 44247/2015/301, PV 301/02019/2015, č. z.: 109935/ 2015 zo dňa 28. septembra 2015 vydaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočkou Trenčín. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 4.648,00 EUR a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 366/1999 Z. z. predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú príjmy z kapitálového majetku. 25. Podľa § 52 ods. 24 prvej vety zákona č. 595/2003 Z. z. ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

27. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto

29. Podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia poistencovi alebo platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je poistenec alebo platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť.

úrad podľa osobitného predpisu. 31. Z administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil nasledovné: - žalobca bol v roku 2015 poistencom Union zdravotnej poisťovne, a. s. - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín platobným výmerom č. s.: 44247/2015/301, PV 301/02019/2015, č. z.: 109935/2015 zo dňa 28. septembra 2015 podľa ustanovenia § 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správnym poriadkom a § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. v spojení s § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. rozhodol vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného zdravotnej poisťovni Union zdravotná poisťovňa, a. s., voči žalobcovi tak, že žalobca je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 4.648,00 EUR v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku v sume 5,00 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru; - o odvolaní žalobcu podaným proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla predsedníčka

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020, v ktorom Veľký senát prijal na otázku nastolenú uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/22/2018 z 20. februára 2019 nasledujúcu odpoveď: ,,Podiel na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplatený po 1. januári 2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z.“, ktorým je žalovaný viazaný. Na základe uvedeného uznesenia Veľkého senátu považoval žalovaný za nesporné, že do výpočtu ročného zúčtovania za rok 2014 zdravotná poisťovňa správne zahrnula príjmy žalobcu podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. ako príjem z podielu na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, vyplateného po 1. januári 2011, v tomto prípade v roku 2014. Prvostupňové rozhodnutie vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa § 46 Správneho poriadku považoval žalovaný za vydané príslušným

Union zdravotná poisťovňa, a. s. 32. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalovaným v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.

34. Z vykonaného dokazovania bolo preukázateľne zistené, že zdravotná poisťovňa vykonala u platiteľa poistného (žalobcu) ročné zúčtovanie za rok 2014 podľa § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. a vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z., nakoľko v rozhodnom období (rok 2014) platiteľ poistného dosiahol príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/ 2004 Z. z. S poukazom na § 10b ods. 1 písm. d), § 12 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. sa za zárobkovú činnosť na účely zákona považuje aj dosahovanie príjmu podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Pre potreby odvodov na verejné zdravotné poistenie aj tieto príjmy vstupujú do vymeriavacieho základu a v rámci ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie sa z nich platí poistné. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca mal v rozhodnom období príjem z ostatných príjmov, resp. vymeriavacích základov z týchto príjmov vo výške 33.200,- Eur. Dividendu, na ktorú v posudzovanom prípade vznikol nárok pred rokom

35. Rovnakou právnou vecou (totožnou kasačnou sťažnosťou) sa zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Ssk/4/2025 z 25. septembra 2025 (vo veci predpísania nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2015, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach), v ktorom uviedol: ,,Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že ustálená judikatúra kasačného súdu chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením

36. Kasačný súd k?námietkam žalobcu vzťahujúcim sa k?danej veci dodáva, že správny súd, a?zhodne aj žalovaný, bol viazaný právnym názorom vysloveným v?rozhodnutí Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09. septembra 2020 (§ 466 ods. 2 SSP). Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal žalobca na podporu svojich námietok v kasačnej sťažnosti, predchádzali vyriešeniu prejednávanej právnej otázky Veľkým senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a

Bratislava: C. H. Beck, 2018, ). 40. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd rozhodnutie správneho súdu za vecne správne a kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.