6Ssk/116/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: F.. F. U., nar. X. Z. XXXX, bydliskom: Q.. K. Č.. X, XXX XX B., právne zastúpeného: JUDr. Katarína Kaňková, PhD., advokátka, Advokátska kancelária ZUZÁK, s.r.o., IČO: 47243228, so sídlom: Regus Europeum Business Centre Suché Mýto č. 1, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30807484, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 21. decembra 2015, č. 57198-2/2015-BA, v sociálnej veci, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2022, č. k. 5S/214/2019-178, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2022, č. k. 5S/214/2019-178, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Napadnutý rozsudok a priebeh konania

Zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na obdobnú vec, ktorú právoplatne rozhodoval vo vzťahu k rovnakým účastníkom rozsudkom z 10. mája 2018, sp. zn. 6S/45/2016. V zmysle § 140 SSP potom už len stručne zopakoval dôvody tohto rozhodnutia (ich citáciou v niektorých častiach), ktoré sa s ohľadom na uplatnené námietky vzťahovali i na danú vec, a týkali sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané penále, obsahujúce stručné odôvodnenie a nepresnosti s tým, že informácie z prílohovej tabuľky nekorešpondujú s informáciami v odôvodnení rozhodnutia a absentujú v ňom na vec sa vzťahujúce rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu v totožnom rozhodnutí sa vada nepreskúmateľnosti premietla aj do odôvodnenia žalovanej v časti aplikácie § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z."), keď z predmetného odôvodnenia nie je zrejmé, kedy a na základe akých skutkových a právnych okolností rozhodnutie o žiadosti o povolenie splátok malo dopad na preskúmavané rozhodnutie.

K návrhu na prerušenie konania a predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR") na konanie o súlade právnych predpisov citoval svoj rozsudok z 10. mája 2018, sp. zn. 6S/45/2016, s tým, že súd má povinnosť prerušiť konanie len v prípade, ak sa domnieva, že iný právny predpis odporuje zákonu, potreba tohto postupu však nie je daná v prípade, ak o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie konajúci súd.

stále dôvodné. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. 2. V poradí prvým rozsudkom zo 6. júna 2017, č. k. 5S/44/2016-60, správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 21. decembra 2015, č. 57198-2/2015-BA, a jeho podnet na podanie návrhu o súlade právnych predpisov považoval za nedôvodný, pričom mu náhradu trov konania nepriznal.

V tejto súvislosti bolo krajskému súdu uložené vec opätovne prejednať, dôsledne sa vysporiadať s námietkou žalobcu o protiústavnosti právneho predpisu a následne rozhodnúť s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia.

predpísala poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie júl 2005 až december 2008 v celkovej výške 6746,46 Eur.

poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, alebo zaplatená v hotovosti. Zároveň konštatovala, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je jeho príloha. 5. Žalovaná dňa 21. decembra 2015 vydala rozhodnutie č. 57198-2/2015-BA (preskúmavané rozhodnutie), ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu pobočky zamietla a rozhodnutie pobočky o predpísaní penále potvrdila.

6. Proti napadnutému rozsudku (v celom rozsahu) podala žalovaná (ďalej aj „sťažovateľka") dňa 25. mája 2022 kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhala, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd") napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, teda s výslovným poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

Rovnako bol povinný krajský súd svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. V predchádzajúcom konaní krajský súd vyhodnotil správnu žalobu ako nedôvodnú, v ďalšom konaní však považoval námietky žalobcu za dôvodné a rozhodnutie žalovanej za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaná vyjadrila názor, že jasne a zrozumiteľne uviedla skutkové zistenia, ktoré boli dôvodom na predpísanie penále, ako aj z toho vyplývajúce právne závery. Dôvodom na predpísanie penále bolo nesplnenie zákonnej povinnosti žalobcu, čo jednoznačne vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia vrátane označenia rozhodnutia, ktorým bolo predpísané žalobcovi poistné. Príloha k rozhodnutiu korešponduje s výrokovou časťou rozhodnutia a jeho odôvodnením. Z prílohy je zrejmá suma poistného zaplateného po dni splatnosti, ako aj iné rozhodujúce skutočnosti, a žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými ďalšími relevantnými námietkami žalobcu.

Takýmito vadami však rozhodnutie žalovanej netrpí. Takisto podotkla, že prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne a rozhodnutie jej odvolacieho orgánu nemožno posudzovať izolovane, ale ich treba vykladať vo vzájomnej súvislosti. Uzavrela, že logické argumenty a relevantné právne závery spolu s citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné východiská pre výrok jej rozhodnutia. 9.

III. Vyjadrenie žalobcu

10. Žalobca krajskému súdu doručil dňa 16. augusta 2022 podanie označené ako „Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovanej zo dňa 24.5.2022". Predmetné vyjadrenie však neobsahovalo stanovisko k samotnej kasačnej sťažnosti, žalobca v ňom produkoval vlastné námietky proti napadnutému rozsudku, najmä vo vzťahu k podnetu na začatie konania o súlade právnych predpisov, porušeniu práv účastníka konania a prieťahom v konaní. 11. Podanie žalobkyne bolo doručené sťažovateľke na vedomie dňa 24. augusta 2022.

IV. Relevantný právna úprava a právne východiská

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach. 17. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 18.

19. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti

21. Krajský súd v správnom súdnictve, ako aj orgán verejnej správy, ktorých rozhodnutie bolo zrušené a vec im bola vrátená na ďalšie konanie, sú povinné riadiť sa právnym názorom vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí. Nerešpektovanie právneho názoru kasačného súdu je porušením tak ustanovenia § 469 SSP, v ktorom je táto viazanosť expressis verbis (výslovne) zakotvená, ako i porušením základného práva účastníka konania na súdnu ochranu a spravodlivý proces, a v konečnom dôsledku i porušením zásady právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá je základom právneho štátu.

23. Z obsahu súdneho spisu vrátane priloženého administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že:

V. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP

24. Vzhľadom k predchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu kasačného súdu v danej veci (odsek 2. tohto rozhodnutia) sa najvyšší správny súd v prvom rade zameral na posúdenie toho, či krajský súd rešpektoval právny názor v ňom vyjadrený, ktorým bol v zmysle § 469 SSP viazaný, a či sa ním dôsledne riadil, teda či nedošlo k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP. Označený kasačný dôvod bol implicitne obsiahnutý v kasačných námietkach žalovanej, ktorá mala za to, že správny súd sa dostatočne nevenoval námietke žalobcu o protiústavnosti sporných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. napriek tomu, že práve z tohto dôvodu bolo jeho prvé rozhodnutie zrušené zo strany NS SR a vec bola vrátená na ďalšie konanie. S uvedenou argumentáciou sa stotožnil i žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti krajskému súdu vytkol, že sa vyhol zásadnej otázke, a to, či bolo alebo nebolo dôvodné podať podnet na ÚS SR tak, ako to prikázal NS SR, a namiesto toho preskúmavané rozhodnutie zrušil, aby nemusel dať odpoveď na otázku dôvodnosti podnetu žalobcu na konanie o súlade právnych predpisov. Zdôraznil, že takéto konanie nemôže iniciovať sám účastník, môže tak urobiť len súd v konkrétnom konaní, pričom nevysporiadanie sa s touto otázkou vedie k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Krajský súd nechal žalobcu šesť rokov v stave právnej neistoty a dva a pol roka v domnienke, že návrh na ÚS SR podá, pričom kvôli tomu odročil pojednávania a napokon od jeho podania upustil. Takéto konanie je podľa neho nepredvídateľné a arbitrárne. Poukázal pritom na svoj podnet formulovaný v správnej žalobe, ktorý považoval za riadne zdôvodnený a relevantný.

rozpor s dobrými mravmi, zachovanie základných práv a slobôd), i s čl. 20 ods. 1 ústavy (likvidačný charakter penále). Pokiaľ ide o ustanovenie § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., žalobca mal za to, že toto ustanovenie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy, nakoľko je pre adresáta právnej normy nejasné a nezrozumiteľné. Ústavnú nekonformnosť a neaplikovateľnosť predmetných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. podrobne analyzoval aj v časti IV. a V. správnej žaloby. Výšku penále, ktorá predstavuje 18,25 % ročne a je diskriminačná, žalobca osobitne namietal v rámci pojednávania pred krajským súdom dňa 6.

Uložil mu v ďalšom konaní sa dôsledne vysporiadať s námietkou žalobcu o protiústavnosti právneho predpisu s tým, že je povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Tým kasačný súd vymedzil predmet opätovného konania pred krajským súdom a zaviazal ho povinnosťou zaoberať sa ním v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v správnej žalobe.

Krajský súd svoju argumentáciu obmedzil na všeobecné formulácie (odsek 20. napadnutého rozsudku - citovaný odsek 50.; odsek 22 napadnutého rozsudku - citovaný odsek 65. a 66.) a de facto sa zaoberal len výkladom ustanovenia § 146 ods. 4 SSP (odsek 24. napadnutého rozsudku), aj to veľmi stručne, pričom sa vyhol odpovediam na zásadné otázky, ktoré nastolil žalobca a ktorých riešenie je pre právne posúdenie celej veci kardinálne, čo bolo i dôvodom zrušenia prvého rozsudku krajského súdu. Zákonom stanovená výška penále, ktorá v ročnom vyjadrení predstavuje zásadný rozdiel oproti predpisom súkromného práva, a ktorá má, vzhľadom na všetky okolnosti a osobné pomery žalobcu, potenciál mať pre neho likvidačný charakter (exekúcia, ukončenie podnikateľskej činnosti), je kľúčovou otázkou, na ktorú je súd povinný dať adekvátnu odpoveď.

28. Krajský súd v danej veci nevysvetlil, prečo považuje zákonom stanovenú výšku penále za takú, ktorá je nielen ústavne súladná, ale neporušuje ani ostatné práva účastníka konania. Poukaz na to, že § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ukladá povinnosť platiť penále v takejto výške, nie je ani zďaleka postačujúci. Posúdenie otázky ústavnej súladnosti označeného ustanovenia je z hľadiska preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí Sociálnej poisťovne neopomenuteľná a je potrebné sa s ňou definitívne vysporiadať.

Svoje rozhodnutie zároveň presvedčivo a dôkladne odôvodní a podrobne vyjadrí svoje úvahy bez aplikácie § 140 SSP, ktorého použitie v tomto prípade nie je vhodné a vedie k neprehľadnosti a nezrozumiteľnosti použitých argumentov. Najvyšší správny

VI. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP

31. V rámci kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pod ktorý patrí nesprávne právne posúdenie veci, žalovaná v kasačnej sťažnosti správnemu súdu vytkla mylnosť záveru o totožnosti predmetu konania vedeného pod sp. zn. 6S/45/2016 a predmetnej veci; nesprávny záver o nedostatku niektorých náležitostí zrušených rozhodnutí Sociálnej poisťovne, absenciu náležitého a presvedčivého odôvodnenia; a zmenu právneho názoru na vec v priebehu konania bez toho, aby sa zmenili skutkové okolnosti. 32. K predmetným námietkam kasačný súd uvádza nasledovné: 33. Z obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu (odsek 1. tohto rozhodnutia) vyplýva, že krajský súd vo vzťahu k rozhodnutiu pobočky (prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne) vytkol: neprimerane stručné odôvodnenie, absenciu označenia právneho titulu pre rozhodnutie o penále, absenciu logických odôvodnení a zákonných ustanovení, absenciu korelácie informácií z prílohovej tabuľky s informáciami v odôvodnení rozhodnutia, absenciu označenia rozhodnutia o povolení splátok. Žalovaná podľa neho pochybila v tom, že vady prvostupňového rozhodnutia neodstránila, pričom aj jej odôvodnenie malo podľa krajského súdu nedostatky spočívajúce v absencii ozrejmenia dopadu rozhodnutia o povolení splátok na rozhodnutie žalovanej (§ 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.), absencii podkladu rozhodnutia, skutkových zistení, presvedčivosti rozhodnutia a jeho logickosti.

treba dať za pravdu krajskému súdu, zastávajúcemu názor, že táto časť rozhodnutia pobočky je neprimerane stručná, absentuje v nej označenie právneho titulu pre rozhodnutie (t. j. čo je jeho podkladom - označenie príslušného rozhodnutia, ktoré predchádzalo prepísaniu penále), na to nadväzujúce logické odôvodnenie a v súvislosti s ním zákonné ustanovenia, nie sú v ňom obsiahnuté informácie k obsahu prílohy a chýba v ňom i vysporiadanie sa pobočky so žiadosťou o povolenie splátok podanou žalobcom dňa 8. januára 2014. Kasačný súd dodáva, že hoci sú v prílohe k rozhodnutiu identifikované jednotlivé mesiace (júl 2005 až december 2008) spolu s výškou poistného a príspevkov, dátumom ich splatnosti, výškou penále i dátumom zaplatenia poisteného a príspevkov, absentuje v nej (rovnako tak v odôvodnení rozhodnutia) spôsob, akým sa pobočka dopracovala k výške dlžnej sumy poistného a príspevkov.

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia je vyznačená dňa 20. januára 2016 na základe jeho osobného prevzatia žalobcom. Najvyšší správny súd konštatuje, že i toto rozhodnutie žalovanej (preskúmavané rozhodnutie) obsahuje všetky formálne náležitosti, ako aj obsahové náležitosti výroku a poučenia.

36. Napriek správnosti niektorých záverov krajského súdu vo vzťahu k predmetným rozhodnutiam je potrebné mu vytknúť nesústredenosť pri preskúmavaní veci a neúplnosť jeho zistení, a to z nasledujúcich dôvodov: 37. Najvyšší správny súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že hoci rozhodnutie žalovanej bolo súdu predložené žalobcom a je súčasťou súdneho spisu (č. l. 29), chýba v ňom strana 3, ktorá je z hľadiska odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a jeho argumentácie

jeho presvedčivosť, zrozumiteľnosť, logickosť i správnosť jeho odôvodnenia, a v konečnom dôsledku majú potenciálny dopad i na právne posúdenie veci. V tejto súvislosti je potom otázna aj totožnosť konaní, ktorú namieta žalovaná v súvislosti s aplikáciou § 140 SSP. 38. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní, s ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, bude dôsledne preskúmať rozhodnutie žalovanej na základe jeho úplnej verzie obsiahnutej v administratívnom spise a následne rozhodnúť v súlade so stavom veci tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a dostatočne odôvodnené pri zohľadnení osobitosti veci. Najvyšší správny súd je toho názoru, že v tomto prípade nie je vhodné v ďalšom konaní aplikovať ustanovenie § 140 SSP.

40. Najvyšší správny súd apeluje na to, aby sa krajský súd po tom, ako bezodkladne vyhodnotí stav veci na základe úplných podkladov, v ďalšom konaní dôsledne zaoberal a vysporiadal s právnou stránkou veci vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí Sociálnej poisťovne a zohľadnil nie iba doslovné znenie zákona (§ 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), ale i jeho účel a zmysel premietnutý do jednotlivých ustanovení (por. § 146 ods. 2 a § 240 ods. 1 so zameraním na výšku sankcie, § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.), v kontexte ich reálneho dopadu na práva účastníkov. Najvyšší správny súd zastáva názor, že na rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní, je potrebné nazerať i cez prizmu všeobecných právnych zásad, medzi ktoré patrí okrem iných aj (pôvodne rímskoprávna) zásada ex iniuria ius non oritur (z nepráva nie je možné vyvodzovať právo) či nemo turpitudinem suam allegare potest (nikto nesmie ťažiť z vlastných protiprávnych činov). Tieto zásady sa vo všeobecnosti uplatňujú v oblasti súkromného práva, ich aplikáciu pre oblasť

Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej bola štátom zverená právomoc na výkon sociálneho poistenia (§ 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), koná na základe zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s ním, pričom jej rozhodnutia sa priamo dotýkajú práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ktoré je povinná rešpektovať.

ukladá. 42. Žalovaná vo svojom rozhodnutí tvrdí, že žiadosť o povolenie splátok jej bola doručená až dňa 6. októbra 2014, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že „žiadosť sa stratila", pričom žalobca preukázateľne tvrdil a dokladoval, že bola doručená dňa 9. januára 2014 (č. l. 19 súdneho spisu), opakovane 5. februára 2014. Ide teda o zrejmú chybu na strane žalovanej, na ktorú nesmie doplácať žalobca. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že

43. Nesplnenie zákonnej povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodnúť (v zákonom stanovenej lehote) viedlo v danej veci k tomu, že žalobcovi nielenže neboli povolené splátky ako určitá výhoda súvisiaca so zodpovedným prístupom k plateniu dlžnej sumy (na povolenie splátok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. síce nie je právny nárok, s ohľadom na rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 29. októbra 2014, č. 1100-81012-GC13/2014, je však možné predpokladať pozitívne rozhodnutie v danej veci), ale navyše bola voči nemu uplatnená sankcia za nesplnenie povinnosti v inej výške, než by mu v rámci povolenia splátok mohla byť v tom čase uložená (por. ročnú výšku úrokov podľa § 146 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a dennú výšku penále podľa § 240 ods. 1 označeného zákona) a bol voči nemu uplatnený nútený výkon rozhodnutia, ktorý znamenal navýšenie jeho výdavkov. Takýto následok (ne)konania Sociálnej poisťovne, resp. jej konania v rozpore so zákonom, majúci (či už priamy alebo nepriamy) dopad na postavenie žalobcu, jeho práva, finančnú spôsobilosť a v konečnom dôsledku i na

Rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) nielen formálne, ale i materiálne, s tým, že musia odrážať skutočný stav veci pri dodržaní zásad elementárnej spravodlivosti. Najvyšší správny súd sa preto nestotožňuje s právnym názorom na konsekvencie nedodržania lehoty podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, ako ho produkoval krajský súd (odsek 22. napadnutého rozsudku - odsek 51. - 53. citovaného rozhodnutia).

VII. Závery

45. Kasačný súd rezultuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu je treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP, pretože z jeho strany došlo k naplneniu kasačných dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), písm. i) SSP. 46. Úlohou krajského súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP, postupovať v súlade s pokynmi kasačného súdu a vo veci opätovne rozhodnúť.

VIII. Náhrada trov kasačného konania

47. Keďže najvyšší správny súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o náhrade trov kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP.

IX. Pomer hlasov

48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá) SSP v spojení s § 463 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.