6Ssk/116/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Š. Ď., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, K., zastúpeným: Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 2136-4/2022-BA zo dňa 19. 01. 2022, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 27Sa/4/ 2022-144 zo dňa 28. februára 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2023, č. k. 27Sa/4/2022-144, zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Napadnutý rozsudok

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 2. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“) vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 109824,00 eur v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27.09.2014 zmenil výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 1276-84/2019-BB zo dňa 24.05.2019 tak, že slová „15348,00 eur“ nahradil slovami „27285,00 eur“, v ostatnom odvolanie zamietol a uvedené rozhodnutie potvrdil.

4. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový orgán po zrušení prvostupňového rozhodnutia žalovaným (rozhodnutie zo dňa 19.09.2017 v intenciách rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.05.2017), v ktorom bola prvostupňovému orgánu verejnej správy uložená povinnosť nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie za účelom zodpovedania spornej otázky, či je zdravotný psychický stav žalobcu ustálený, či je dôvodné hodnotiť jeho poškodenie zdravia následkom pracovného úrazu pol. č. 255, resp. pol. č. 254, ako aj spornej otázky týkajúcej sa odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu podľa pol. č. 321a) požiadal znalkyňu S.. H. o vypracovanie znaleckého posudku.

č. 255. Znalkyňa vo Vyjadrení zo dňa 16.05.2018 k vypracovanému znaleckému posudku zotrvala na svojich záveroch uvedených v Znaleckom posudku č. 117/2017 a pre prípad pochybností o uvedených záveroch odporučila pribrať znalca v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria.

postihnutia. Znalecká organizácia zároveň konštatovala, že zdravotný stav poškodeného je možné považovať za ustálený ku dňu vypracovania znaleckého posudku S.. H. (09.04.2018). Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy následne vykonala Kontrolu bodového hodnotenia dňa 16.05.2019, podľa ktorej sa stotožnila s názorom znaleckej organizácie FORENZA, že následkom úrazu zodpovedá položka č. 254 s počtom bodov 804,375 pre pretrvávajúcu depresívnu poruchu a položku č. 321a považovala za neopodstatnenú, pretože „porucha sexuálnych funkcií je súčasťou poruchy miechy”. Dátum ustálenia zdravotného stavu pre psychologické následky po úraze stanovila dňom vypracovania Znaleckého posudku S.. H. 09.04.2018.

€. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na závery znaleckého posudku znalkyne S.. H., znaleckej organizácie FORENZA a na závery Kontroly bodového hodnotenia vykonanej posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 16.05.2019.

Prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom na ustanovenia zák. č. 437/2004 Z. z. priznal žalobcovi náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 15.348,- € (804,375 bodov x 19,08 € za jeden bod). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. 99 zák. č. 461/2003 Z. z. a relevantné ustanovenia zák. č. 437/2004 Z. z., vymenoval doklady, z ktorých vychádzal pri posudzovaní nároku žalobcu, uviedol stručne obsah listín, na základe ktorých vydal svoje rozhodnutie (Lekársky posudok z 30.11.2014, Kontrola bodového hodnotenia zo dňa 16.05.2019, závery znalkyne S.. H. a závery znaleckej organizácie FORENZA).

menovaného ako následok stresovej udalosti, ťažkého telesného postihnutia a následných nepriaznivých psychologických činiteľov, boli diagnostikované Adaptačné poruchy so zmiešanými poruchami emotivity a správania, ktoré sa následne rozvinuli do Recidivujúcej depresívnej poruchy, t.č. ťažkej epizódy bez psychotických príznakov, čomu zodpovedá položka č. 255 ohodnotená na 1300 bodov. Toto bodové hodnotenie bolo zároveň zvýšené o 50 % vzhľadom na obmedzenie možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré menovaný mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.“ Celkové hodnotenie predstavovalo 1950 bodov. Vo vzťahu k hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia položkou č. 321 (v časti Sťaženie spoločenského uplatnenia - somatická časť, bod 4) znalecká organizácia uviedla, že „neakceptuje záver, že táto porucha môže byť zaradená do položky poúrazovej paraplégie, ale bola hodnotená samostatnou položkou, kde najbližšia vhodná položka je č. 32 la - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov (v čase úrazu), kde sťaženie spoločenského uplatnenia znalecká organizácia hodnotila na 800 bodov, pričom toto bodové

o vyjadrenie: l. či následkom pracovného úrazu sú dokumentované také vážne duševné poruchy, ktoré zodpovedajú položke č. 255 alebo ide o psychické následky po závažnom úraze hodnotené v položke č. 254 a s akým bodovým hodnotením, 2. či je kompetentný k pol. č. 32 la - strata sexuálnych funkcií hodnotenie vypracovať psychiater. Zo Znaleckého posudku č. 3/2020 vypracovaného S.. Ľ. F., K.. dňa 23.02.2020 vyplýva, že znalkyňa na prvú otázku uviedla, že hodnotí dve položky: položku č. 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, určila hornú hranicu bodového hodnotenia 780 bodov a vzhľadom k tomu, že k poškodeniu zdravia došlo pred 45. rokom života, odporučila zvýšenie položky č. 254 o 50 % a súčasne hodnotila aj položku č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, určila hodnotenie na dolnej hranici bodového hodnotenia 260 bodov, t.j. spolu hodnotenie položiek č. 254 a č. 255, vrátane zvýšenia položky č. 254 o 50 % predstavuje 1430 bodov (780 + 390 + 260).

o 50 % na celkových 1170 bodov a zároveň poškodený má aj následky zodpovedajúce položke č. 255 s ohodnotením 260 bodov. Celkový počet bodov znalkyňa stanovila na 1430 bodov a jej názor posudková lekárka prvostupňového orgánu akceptovala.” Hodnotenie znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s použitím položky č. 255 s celkovým počtom bodov po zvýšení 1950 bodov považovala posudková lekárka prvostupňového orgánu za neopodstatnené a

Dňa 14.12.2021 posudková lekárka žalovaného vykonala Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia so záverom, že „odborný posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený S.. N. zo dňa 30.11.2015 s celkovým počtom bodov 4200 je nesprávny a na základe predložených odborných lekárskych nálezov a po preštudovaní znaleckých posudkov považovala za správne položky pri hodnotení psychických porúch na účely sťaženia spoločenského uplatnenia položku č. 254 s bodovým hodnotením 780 bodov, so zvýšením o 50 % na celkových 1170 bodov a položku č. 255 s počtom bodov 260, t.j. spolu 1430 bodov (t.j. zhodne, ako ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia znalkyňa S.. F., K.. v Znaleckom posudku, s ktorým bodovým hodnotením sa posudková lekárka žalovaného stotožnila a počet bodov 1430 akceptovala).

8. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe zistil, že žaloba je dôvodná. V bode 45 rozhodnutia uviedol: „Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného teda vyplýva, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 15.348,- € (s poukazom na Kontrolu bodového hodnotenia vykonanú posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 16.05.2019, v ktorom sa stotožnila so závermi Znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou FORENZA zo dňa 30.04.2019, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené položkou č. 254 s počtom bodov 536,25, navýšených o 50 % na počet bodov 804,375 a v ktorom bolo (bez bližšieho odôvodnenia) konštatované, že položku č. 321a nie je možné hodnotiť, pretože ide o somatický (telesný) dôsledok úrazu a odškodnenie je zahrnuté v odškodnení telesného postihnutia) tak, že priznal žalobcovi náhradu za sťaženie

poškodeného má podľa jej názoru organickú aj funkčnú zložku, pričom sa stotožnila s názorom znalcov, ktorí túto položku pri svojom posúdení hodnotili a zhodli sa pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške bodového hodnotenia položky č. 321a (znalec S..

Správny súd dáva do pozornosti, že znalkyňa v predmetnom Znaleckom posudku (na str. 20) konštatovala: „Z psychiatrického hľadiska znalkyňa u poškodeného diagnostikovala kombinovanú sexuálnu poruchu - organickú aj funkčnú. Sexuálny pud je základným pudom ľudskému bytia a smeruje k zachovaniu rodu. Sexuálne správanie (život, fungovanie) má viacero zložiek: sexuálna túžba - u poškodeného je prítomná, sexuálny pud je neporušený, schopnosť sexuálnej reakcie, kvalitnej erekcie a kojtu u poškodeného je významne znížená (organické poškodenie), sexuálna satisfakcia a orgastická schopnosť u poškodeného chýbajú (pokusy náhradných sexuálnych aktivít sú bez psychickej odozvy), čo má negatívny vplyv na sebaobraz a partnerský život, ktoré zase spätne negatívne ovplyvňujú sexuálne funkcie (funkčné poškodenie).

9. Krajský súd na základe vyššie uvedeného ustálil, že povinnosťou žalovaného bolo napadnuté rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, nielen z akých podkladov pri svojom rozhodnutí žalovaný vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ale najmä, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností danej veci a zodpovedal na zásadné odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k jeho hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom administratívneho konania. Žalovanému vytýkal, že sa náležitým a zrozumiteľným spôsobom nevyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, ktoré sa týkali bodového ohodnotenia položky č. 321a, ani k námietke žalobcu ohľadne namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu (keď z rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva, prečo prvostupňový orgán verejnej správy priorizoval stanovisko znaleckej organizácie FORENZA s.r.o. a prečo neprihliadol k záverom vyplývajúcim z Lekárskeho posudku z 30.11.2015 a zo Znaleckého posudku S.. F. M.).

10. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

14. V úvode kasačnej sťažnosti poukázal na tvrdenie krajského súdu: „z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako sa samotný žalovaný vysporiadal so závermi vyplývajúcimi z jednotlivých znaleckých posudkov, resp. s rozpormi pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu“.

Sťažovateľ tvrdil, že tento kontrolný znalecký posudok odstránil pochybnosti v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s psychickými následkami predmetného pracovného úrazu, a s ktorým sa následne stotožnila aj posudková lekárka sťažovateľa. Zdôraznil, že kontrolné znalecké dokazovanie bolo vykonané práve za účelom odstránenia rozporov medzi závermi znalcov, posudkových lekárok Sociálnej poisťovne a znaleckých organizácií. Zdôraznil, že v zmysle judikátu R 99/2011 Sociálna poisťovňa ako správny orgán sama nie je oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku, ale je oprávnená hodnotiť iba to, či úvahy znalcov zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. S uvedeným sa stotožnil aj krajský súd v rozsudku na strane 32 v bode 45, avšak zároveň na strane 31 sťažovateľovi vyčíta, že k záverom znalkyne neuviedol „žiadnu úvahu“.

S.. K. Y.Č., K.. zo dňa 30. januára 2014, ktorý konštatuje, že k poúrazovej paraplégii môže dôjsť jedine následkom prerušenia miechy a okrem ochrnutia končatín, toto poškodenie má za následok aj poruchu zvieračov - teda neudržanie moču a stolice, ako aj poruchu sexuálnych funkcií. U žalobcu došlo k poraneniu miechy s poruchou funkcie sfinkterov (močového sfinkteru s inkontinenciou III. stupňa, sfinkteru konečníka s inkontinenciou stolice, ako aj k poruche funkcie pohlavných orgánov). K poruche uvedených sfinkterov a ani pohlavných orgánov nedošlo v dôsledku poranenia močovo-pohlavných orgánov, zvierača, konečníka a močového mechúra, ktoré sú nepoškodené. Vznik predmetného pracovného úrazu nezapríčinil u žalobcu poškodenie uvedených orgánov, ale došlo u neho k poškodeniu miechy. Okrem tohto názoru odborníka pre danú oblasť, sťažovateľ prevzal aj znenie kontrolného znaleckého posudku v plnej výške bodového hodnotenia stanoveným znalkyňou. Sťažovateľ tak tvrdil, že sa zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami, ako aj námietkami žalobcu v odvolaní.

17. Sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 18. Kasačná sťažnosť bola žalobcovi doručená na vedomie dňa 03. júla 2023. 19. Žalobca vo vyjadrení poukázal na tú časť administratívneho konania, ktorým bola náhrada za sexuálne poruchy, ktoré si uplatnil položkou 321a. Záver žalovaného považuje za neakceptovateľný, nakoľko síce nedošlo k fyzickému poškodeniu pohlavného orgánu, ale v dôsledku poškodenia miechy už neplní svoju prirodzenú fyziologickú funkciu.

20. V súvislosti s rozhodnutím R 99/2011 poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžso/13/2010, R 75/2012, podľa ktorého posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako hodnoverný dôkaz. Rozhodnutie krajského súdu tak považuje za správne a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26.

Predmetom konania na kasačnom súde bol (v poradí druhý) rozsudok správneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 2136-4/2022-BA zo dňa 19. januára 2022 vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27. septembra 2014 pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, pričom sadzby bodového hodnotenia sú stanovené v prílohe č. 1, v II a IV. časti.

32. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

34. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva.

rozhodnutia. 36. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. 37. K tomu najvyšší správny súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany .

Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti

41. Rovnako kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07). Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.

42. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).

s.r.o. Košice. V priebehu odvolacieho správneho konania bol vypracovaný v poradí ďalší znalecký posudok č. 29/2019 zo dňa 29. septembra 2019 aj touto žalobcom navrhovanou znaleckou organizáciou. Znalecká organizácia na základe zistení ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného položkou 255 s počtom 1300 bodov navýšených podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50 % vzhľadom na obmedzenie možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré poškodený mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, na počet 1950 bodov. Znalecká organizácia ďalej uviedla, že okrem prejavov depresívnej poruchy a poruchy osobnosti narúša psychické zdravie poškodeného neschopnosť praktizovať pohlavný styk, čo bližšie v posudku zdôvodnila. Znalecká organizácia neakceptovala zaradenie tejto poruchy pod položku 306, poúrazová paralégia, ale túto sexuálnu dysfunkciu ohodnotila samostatnou, najbližšie vhodnou položkou prílohy II. zákona č. 437/2004 Z. z., a to položkou 321a s počtom bodov 800, navýšených podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 100

Tento stav je trvalý a dlhodobo stabilizovaný. Na základe uvedeného znalkyňa sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného ohodnotila položkou 254 s počtom bodov 780 (horná hranica rozpätia), nakoľko ide u poškodeného o príznaky chronicky prebiehajúcej depresívnej poruchy s komplexnou a intenzívnou liečbou, ktoré ho obmedzujú v bežnom živote a spoločenskom uplatnení.

spoločenského uplatnenia. Znalkyňa k otázke kompetencie psychiatra hodnotiť položku 321a uviedla, že sa jedná o právnu otázku, na ktorú nie je kompetentná ako znalkyňa odpovedať. Napriek uvedenému sa vyjadrila, že sexuálna porucha u poškodeného má podľa jej názoru organickú aj funkčnú zložku, pričom sa stotožnila s názorom znalcov, ktorí túto položku pri svojom posúdení hodnotili (znalec S.. M. a znalecká organizácia LEGE ARTIS s.r.o.). Posudková lekárka ústredia (na rozdiel od posudkovej lekárky pobočky dňa 24. novembra 2021) vypracovala kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 14. decembra 2021, v ktorej potvrdila závery znalkyne v znaleckom posudku zo dňa 23. februára 2020 a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného v súvislosti s psychickými následkami predmetného pracovného úrazu navrhla hodnotiť položkou 254 s počtom 780 bodov, navýšených o 50 % na počet 1170 bodov a položkou 255 s počtom 260 bodov spolu 1430 bodov, s dátumom ustálenia zdravotného

44. Kasačný súd aj na základe vyššie uvedeného preto konštatoval, že úlohou správneho súdu v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo preskúmať, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny

45. Z dôvodov vyššie uvedených kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 a v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 46. Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a z výsledkov rozsiahlo vykonaného dokazovania. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať po vykonanom dokazovaní dôsledným oboznámením sa s obsahom listín - lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a znaleckých posudkov.

Tak, aby v odôvodnení rozsudku dal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a reagoval na podstatné žalobcom uvedené dôvody v správnej žalobe. V novom rozsudku správny súd okrem iného uvedie, ako vec právne posúdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.