6Ssk/116/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201891.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-7Sa/97/2021
- IČS
- 1021201891
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: W.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Ú.X. XXXX/X, Z., právne zastúpená: Mgr. Branislav Welter, advokát, so sídlom Dunajská 8, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 34323-2/2021-BA zo dňa 27.09.2021, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/97/2021-105 zo dňa 31.07.2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-7Sa/97/2021-105 zo dňa 31.07.2024 podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 34323-2/2021-BA zo dňa 27.09.2021 a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 200-111249-CA01/2021 zo dňa 13.04.2021.
Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na materské. 2. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sporným nebol dátum ukončenia podnikania žalobkyne, t.j. 1. december 2020, čo uviedla aj sama žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe a vyplýva tiež z Potvrdenia o ukončení podnikania Okresného úradu Bratislava zo dňa 30. novembra, ktoré podala žalobkyňa a vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v živnostenskom oprávnení ukončila podnikanie 1. decembra 2020. Sporným bol výklad
ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), konkrétne určenia dňa, ktorým zaniklo žalobkyni nemocenské poistenie. Podľa názoru správneho súdu, keď je v § 21 ods. 4 ZSP jasne uvedené, že nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti, treba za tento deň považovať prvý deň, v ktorý SZČO už nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť.
V prípade žalobkyne je to 1. december 2020, čo aj sama žalovaná tvrdila, že dátum ukončenia podnikania žalobkyne je 1. december 2020 (podnikateľskú činnosť už nie je možné v tento deň vykonávať). Žalovaná však tvrdí, že nemocenské poistenie žalobkyni zaniklo v posledný deň, v ktorý ešte žalobkyňa mohla vykonávať podnikateľskú činnosť, teda 30. novembra 2020, čo je priamo v rozpore s § 21 ods. 4 ZSP. Ak by zákonodarca mal v úmysle určiť deň zániku poistenia v danom prípade obdobne ako pri iných poistencoch, bol by využil inú formuláciu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Tým, že bol žalovanou nesprávne určený deň zániku sociálneho poistenia, následne bol nesprávne určený posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, ktorým mal byť 8. január 2021 a k tomuto dátumu mala žalovaná posudzovať splnenie podmienok podľa § 31 ods. 3 ZSP a nie k 8. decembru 2020.
3. Proti rozsudku správneho súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaná tu vyslovila svoj nesúhlas s právnym názorom správneho súdu ohľadom výkladu sporného ustanovenia § 21 ods. 4 ZSP. Postup žalovanej v súvislosti s výkladom sporného ustanovenia, od ktorého sa následne odvíja zaplatenie poistného na sociálne poistenie a s tým súvisiace určenie splatnosti poistného, vychádza z logického výkladu tohto ustanovenia v spojení s aplikáciou ostatných ustanovení zákona týkajúcich sa zániku sociálneho poistenia SZČO. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobkyňa ukončila podnikanie 1. decembra 2020, v tento deň už nie je možné vykonávať podnikateľskú činnosť, nebola už nemocensky poistená a nebola ani povinná za tento deň platiť poistné na sociálne poistenie. Žalovaná taktiež spomenula písomné usmernenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor živnostenského podnikania z 11.8.2010, z ktorého vychádza a podľa ktorého obsahom zániku živnostenského oprávnenia je vždy absencia oprávnenia na výkon podnikateľskej
činnosti podľa živnostenského zákona, a preto určenie dňa zániku živnostenského oprávnenia zo zákona vyvoláva právne účinky absencie tohto oprávnenia od samého počiatku tohto dňa, počnúc jeho nultým okamihom, od 00:00 hod. Zánik živnostenského oprávnenia a zánik sociálneho poistenia sú dva rozdielne pojmy a nemožno ich spájať do jedného dátumu. Žalovaná trvá na tom, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zaniklo 30. novembra 2020, teda posledným dňom, kedy je ešte SZČO oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, nie prvým dňom, v ktorom už nemôže vykonávať alebo prevádzkovať činnosť z dôvodu zániku oprávnenia. Za 1. december 2020 už preto ani nie je povinná platiť poistné. Pri logickom výklade sporného ustanovenia v spojení s analógiou ostatných ustanovení zákona, treba dospieť k záveru, že SZČO, ktorej zaniklo poistenie ukončením prevádzkovania živnosti, by mala spĺňať minimálne také podmienky zániku sociálneho poistenia, týkajúce sa trvania poistenia a platenia poisteného na sociálne poistenie, ako majú iní poistenci, napr. SZČO, ktorej nedosiahnutím zákonom stanovenej
hranice príjmu zaniklo povinné sociálne poistenie, resp. zamestnanec, ktorému skončil pracovný pomer. Rovnako historickým výkladom je možné dôjsť k záveru, že v každej predchádzajúcej úprave SZČO povinné nemocenské poistenie zaniklo dňom zániku takéhoto oprávnenia, t.j. posledným dňom trvania oprávnenia mu zaniklo aj sociálnej poistenie.
V závere žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžsk/ 70/2020, kde bolo konštatované, že nemocenské poistenie žalobkyne zaniklo dňa 3.9.2018 a z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že deň zániku oprávnenia je 4.9.2018.
Týmto poukázala na to, že žalovaná takto postupuje vo všetkých obdobných prípadoch, deň zániku poistenia bezprostredne predchádza dňu zániku živnostenského oprávnenia SZČO. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhovala napadnuté rozhodnutie správneho súdu podľa § 462 ods. 3 SSP zmeniť tak, že žalobu zamietne. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že výklad právnej normy v súlade s jej znením nemôže byť interpretovaný ako nesprávne právne posúdenie. Žalovaná rozporovala výslovné znenie zákona a tvrdila, že výklad normy má byť taký, že poistenie zaniká odo dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom osoba nie je oprávnená na výkon činnosti, pričom táto interpretácia je vyslovene v rozpore s textom zákona. Poukázala na druhú vetu sporného ustanovenia, kedy je moment zániku poistenia tiež definovaný pomocou slovného spojenia „odo dňa“. Zánik sociálneho poistenia nenastáva skôr ako zánik živnostenského oprávnenia, ale zaniká odo dňa ukončenia podnikania. Okrem toho, že je to logické, je to tak aj výslovne uvedené v zákone. K historickému výkladu žalovanej, žalobkyňa uviedla, že ustanovenie §
21 ods. 4 ZSP bolo počas platnosti zákona novelizované. Kasačná sťažnosť podsúva zdanie, že toto ustanovenie bolo prevzaté z predošlých predpisov a jej výklad by mal zodpovedať historickému úzusu. Žalobkyňa ďalej poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 335/2013 a IV. ÚS 280/2020, podľa ktorých po novelizácii došlo k zmene § 21 ods. 4 ZSP, kde zákonodarca výslovne ustanovil, že poistenie zaniká vždy dňom, od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. K usmerneniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na ktoré sa žalovaná odvolávala, žalobkyňa uviedla, že ide o usmernenie z 11.8.2010, pričom ZSP od 1.1.2011 obsahuje odlišnú právnu úpravu § 21 ods. 4, na čo opakovane poukázal aj Ústavný súd Slovenskej republiky a tieto nálezy musia byť žalovanej známe z jej činnosti. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/70/2020, na ktorý žalovaná poukazovala, žalobkyňa uvádza, že tu bola úplne irelevantná otázka, či poistenie zaniklo o deň skôr alebo neskôr.
Nikde v rozsudku sa nepíše, že by súd stanovil deň 3.9.2018 vlastnou právnou úvahou. Naopak, na viacerých miestach je uvedené, že tento dátum bol prevzatý z administratívneho spisu. Správne stanovenie dňa zániku poistenia nebolo predmetom právnych úvah súdu v danom konaní, a pre toto konanie nie je daný rozsudok nijako smerodajný, pretože predmetom boli úplne iné skutočnosti. Žalobkyňa ďalej apeluje na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť. Ak predmetné ustanovenie pripúšťa rozdielny výklad, to nemôže byť na ťarchu žalobkyne. Žalobkyňa nesúhlasí ani s porovnávaním so zamestnancami, čo je úplne iná situácia.
V závere žalobkyňa poukázala na mailovú komunikáciu pracovníčky žalovanej, z ktorej je zrejmé, že samotná žalovaná vo svojom metodickom usmernení je toho názoru, že poistenie zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení živnostenského podnikania, resp. deň po doručení oznámenia. Argumentácia žalovanej sa preto javí ako účelová a v rozpore s jej internými usmerneniami. Vzhľadom na uvedené navrhovala žalobkyňa kasačnú sťažnosť zamietnuť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania.
5. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 9. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
10. Podľa § 21 ods. 4 prvá veta ZSP, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.
11. Podľa § 31 ods. 3 ZSP, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
12. Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ ZSP, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
13. Podľa § 143 ods. 1 ZSP, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov živnostenské oprávnenie zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c) alebo § 58 ods. 2 písm. a) alebo konanie o uložení pokuty podľa tohto zákona.
15. Podľa § 57 ods. 3 živnostenského zákona, ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g) nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Oznámenie o ukončení podnikania možno vziať späť najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu zániku živnostenského oprávnenia.
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom zistil, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.
17. V konaní bolo sporné ustanovenie § 21 ods. 4 ZSP, resp. jeho výklad. Problematické je určenie dňa, ktorým žalobkyni zaniklo nemocenské poistenie. Podľa názoru žalovanej zaniklo žalobkyni nemocenské poistenie 30. novembra 2020, podľa žalobkyne to bolo 1. decembra
2020. Tento dátum je dôležitý, nakoľko priamo vplýva na skutočnosť, či žalovanej bude alebo nebude priznané materské. Ak by žalobkyni zaniklo nemocenské poistenie dňa 30. novembra 2020, poistné na nemocenské poistenie by bola povinná zaplatiť do 8. decembra 2020.
Ak by jej zaniklo nemocenské poistenie 1. decembra 2020, poistné by bola povinná zaplatiť až do 8. januára 2021. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa poistné vyplatila 9. decembra 2020. Prvostupňový správny orgán nepriznanie nároku na materské žalobkyni odôvodnil práve vznikom nedoplatku na poistnom na nemocenské poistenie, nakoľko poistné za mesiace august až november 2020 zaplatila až 9. decembra 2020, a tým jej k 8. decembru vznikol nedoplatok na nemocenskom poistení, ktorý nebol v úhrne nižší ako 5 eur, čím podmienka nároku na nemocenskú dávku ustanovená v § 31 ods. 1 písm. b/ ZSP nebola splnená.
18. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených námietok žalovanou vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadného záveru prijatého správnym súdom vo veci samej, a to konkrétne, že vec bola nesprávne právne posúdená, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom. 19. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo 16.12.2020 vyplýva, že od 1. decembra 2020 žalobkyni zaniká oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie samostatne zárobkovej činnosti. Rovnako aj v Potvrdení o ukončení podnikania Okresného úradu Bratislava z 30.11.2020 je uvedený dátum ukončenia podnikania 1. decembra 2020.
V spornom § 21 ods. 4 ZSP je výslovne uvedené, že nemocenské poistenie SZČO zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Je to teda deň, v ktorý už nemôže SZČO vykonávať svoju činnosť. Kasačný súd tu plne súhlasí s názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, že ak by zákonodarca mal v úmysle určiť deň zániku poistenia obdobne ako pri iných poistencoch, bol by použil inú formuláciu, z ktorej by takáto skutočnosť priamo vyplývala.
20. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov je aplikácia abstraktných právnych noriem na konkrétne prípady. Zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy sa realizuje prostredníctvom uplatňovania jednotlivých metód právneho výkladu. Ide o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, jednotlivé metódy sa navzájom dopĺňajú a musia viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Aj keď súd nie je viazaný doslovným znením právneho predpisu absolútne, pri výklade a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov je nepochybné, že najprv treba vychádzať práve z ich doslovného znenia. Kasačný súd nezistil existenciu takých závažných dôvodov, aby sa od takéhoto doslovného výkladu odchýlil. Doslovným výkladom sporného ustanovenia nedošlo k rozporu s účelom predmetného zákona. Súd sa vždy musí vyvarovať arbitrárnosti a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.
21. Pokiaľ ide o citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/ 70/2020, tu sa kasačný súd plne stotožňuje s názorom žalobkyne vysloveným vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, kde uviedla, že tu súd nedospel ku konkrétnemu dátumu zániku poistenia vlastnou právnou úpravou, táto vec nebola v tomto prípade vôbec sporná a súd sa ňou vo svojom rozhodnutí nijako nezaoberal. Iba spomenul konkrétny dátum, ktorý bol prevzatý z administratívneho spisu. Pre prejednávanú vec je preto tento rozsudok irelevantný.
22. Rovnako nepodstatné je tu žalovanou spomínané usmernenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor živnostenského podnikania zo dňa 11. augusta 2010, č. SVS- OZP_2010/018578-4, adresovaného obvodným (živnostenským) úradom v Slovenskej republike, podľa ktorého obsahom zániku živnostenského oprávnenia je vždy absencia oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti podľa živnostenského zákona.
Preto určenie dňa zániku živnostenského oprávnenia zo zákona vyvoláva právne účinky absencie tohto oprávnenia od samého počiatku tohto dňa, počnúc jeho nultým okamihom (od 00:00 h). Ustanovenie § 21 ods. 4 ZSP malo v čase jeho vydania úplne iné znenie. Formuláciu, ktorá je predmetom sporu v prejednávanej veci, obsahoval ZSP až neskôr. Bola zavedená novelou účinnou od 1.1.2011.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší správny súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol. 24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP.
25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. januára 2025