6Ssk/117/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: M.. Q.. L. U., narodený XX. L. XXXX, bytom v W., R. č. XXXX/XX, právne zast.: JUDr. Mariánom Juskom, advokátom so sídlom v Košiciach, Račí potok č. 2385/3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 30. augusta 2023, číslo SPSČ-PO3-2023/003164-008, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo 17. apríla 2025, č. k. 3S/71/2023-116, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

Konanie žalobcu spočívalo v tom, že žalobca dňa 12. októbra 2022 mimo výkonu služby v čase okolo 18.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo K. Q., modrej farby, ev. č. W. XXX K. po ceste III. triedy č. 3832 v smere z Humenného na obec Porúbka. Počas jazdy v časti osady Podskalka narazil ľavým spätným zrkadlom do chodca L. T., čím mu spôsobil zranenie - dislokovanú zlomeninu oboch členkov vpravo. Svedok nehody P. B. nachádzajúci sa na mieste nehody následne na pokyn žalobcu, spoločne s neznámym chlapcom vo veku približne 12 rokov, naložil L. T. sediaceho na ceste do osobného motorového vozidla. Následne žalobca s raneným odišiel do obce Chmelec, kde k ním do vozidla nastúpil L. P..

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 47, § 48 ods. 3 písm. g/, h/, n/, § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej

Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru, keď v čase mimo výkonu štátnej služby ako vodič motorového vozidla zavinil dopravnú nehodu a následne po nej nezotrval na mieste nehody, nehodu neohlásil policajtovi ani sa na miesto nehody po poskytnutí pomoci zranenej osobe bezodkladne nevrátil a po dobu 8 hodín sa zdržiaval na neznámom mieste.

Podľa správneho súdu bola splnená aj ďalšia podmienka na prepustenie žalobcu, a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca ako príslušník policajného zboru totiž nerešpektoval všeobecne záväzné právne predpisy, v danom prípade zákon č. 8/2009 Z.z. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka policajného zboru zotrval policajt, ktorý sám nerešpektuje všeobecne záväzné predpisy - zákony. Na činnosť príslušníkov policajného zboru sú kladené vyššie nároky tak počas priameho výkonu štátnej služby, ako aj mimo neho. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka Policajného zboru k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Je neprijateľné, aby sa policajt správal nečestne, či už počas výkonu štátnej služby alebo mimo nej. Každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu

II.

7. Konkrétne namietal stručnosť, arbitrárnosť rozsudku správneho súdu, a teda jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uvádzal, že správny súd považoval skutkový stav za náležite zistený a preukázaný, kde sa opieral opätovne o vyjadrenia svedkov, napríklad svedka Kaša, ktorý si pri 3 výpovediach pred vyšetrovateľom 3x odporoval, dokonca o vyjadrenie policajta, ktorý porušil právne predpisy a nezákonným spôsobom, dokonca ako vecne nepríslušný policajt riešil dopravnú nehodu, záznam, ktorý si vyhotovil pre svoje potreby nadriadený, ktorý nemal v zmysle právnych predpisov ani možnosť viesť konanie o prepustení. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/37/2011, podľa ktorého cit.: „V konaní o prepustení zo služobného pomeru nejde o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania preto ak sú pre účely takéhoto konania využité dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru .

prax. V správnej žalobe v jednotlivých bodoch veľmi podrobne uvádzal skutočnosti, o ktoré sa opieral, pričom súd väčšinu z nich doslova odignoroval. I v prípade, že administratívne konanie bude mať voľnejšie pravidlá dokazovania, nemôže byť svojvoľné. Naviac, v procese, pri ktorom dochádza k prepusteniu policajta zo služobného pomeru dochádza k najväčšiemu zásahu do práv osoby - policajta, preto nie je možné pripustiť žiadnu svojvôľu zo strany správneho orgánu.

Porušenie povinností musí nadriadený riadne vyhodnotiť z hľadiska primeranosti vyvodenia dôsledkov. Zdôvodnenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj skutočnosti, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby, musí byť v návrhu konkretizované a podložené dôkazmi. Je potrebné posudzovať a zohľadňovať aj predchádzajúce výsledky v jeho služobnej činnosti, záslužné činy, odmeny, ale aj disciplinárne previnenia, vyhnúť sa rozdielnemu hodnoteniu závažnosti toho istého konania policajta v disciplinárnom konaní a v konaní o prepustení. Konaniu o prepustení zo služobného pomeru musí predchádzať disciplinárne konanie, ktorým sa musí preukázať úmyselné zavinenie policajta a až následne sa môže konať o jeho prepustení.

9. Podporne odkázal na záver plynúci z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/119/2022, podľa ktorého cit.: „Povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu je jednou zo základných povinností policajta, no jej súčasťou je podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. aj povinnosť dodržiavať zákony (teda aj cit. § 48) a služobnú prísahu, ktorej obsahom je zasa záväzok dodržiavať zákony. Zo znenia § 192 ods. 1 písm. e) cit. Zák. je zrejmé, že konanie policajta podľa tohto zákona musí byť porušením služobnej disciplíny alebo služobnej prísahy, ale spôsob tohto porušenia musí byť „zvlášť hrubý“.

Správny súd tiež uvádzal, že žalobca porušil služobnú prísahu tým, že mal zmariť objektívne prešetrenie dopravnej nehody. Nikto však nevzal do úvahy, že zranenú osobu odviezol do nemocnice a nezotrval na mieste z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko išlo o stret v rómskej osade. Uviedol, že nedošlo k dopravnej nehode, pretože motorové vozidlo v čase kontaktu zraneného a vozidla stálo, nebolo v pohybe. Celé správne konanie bolo len formalistické bez toho, aby bol zistený skutočný stav veci. Naviac, v personálnom rozkaze bola vec už nezákonne prejudikovaná, keď sa uvádzalo, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu, čo je v rozpore s princípom prezumpcie neviny, na základe čoho nezákonne konal i správny

Z uvedeného vyplýva, že tento nadriadený má len návrhovú právomoc, avšak vykonávať dôkazy, respektíve konať o návrhu a začať konanie o prepustení má len oprávnený orgán, ktorým je v tomto prípade Generálny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 2 písm. m/ nariadenia č. 83/2020. Priamy nadriadený by mohol zabezpečiť podklady k svojmu návrhu prostredníctvom disciplinárneho konania alebo prostredníctvom poverenia, ktoré sa v tomto prípade neuskutočnilo. Bola teda jednoznačne oprávnená námietka vo vzťahu k nedostatku právomoci priameho nadriadeného začať konanie, vykonávať dôkazy bez poverenia a zároveň vykonávať dôkazy radovými policajtmi, čo je jednoznačne v rozpore so

Došlo k nezákonnému získavaniu dôkazov, pričom do spisu boli založené dôkazy, ktoré majú byť len v neprospech žalobcu. Nevysporiadal sa tiež zákonným spôsobom so skutočnosťami, na ktoré žalobca poukazoval, neboli brané do úvahy argumenty v prospech žalobcu a nevysporiadal sa s námietkou zaujatosti voči nadriadenému.

III.

14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 30. júna 2025 stotožniac sa so závermi, ku ktorým dospel správny súd. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 10. augusta 2025 na vedomie.

V.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 30. augusta 2023, číslo SPSČ-PO3-2023/003164-008, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 29. marca 2023, číslo 10, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, a to na základe konania bližšie špecifikovaného v bode 1 tohto

22. Podľa § 48 ods. 3 písm. g/, h/ a n/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h/ dodržiavať služobnú disciplínu, n/ plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

24. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

27. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 28. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. (. . .) 30. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

a svojim schopnostiam. 32. Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z., vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám.

poukázal na fakt, že po vojdení s osobným motorovým vozidlom do rómskej osady videl stáť v strede cesty chrbtom otočenú neznámu osobu (L. T.) s tým, že v čase jej obchádzania táto osoba lakťom pravej ruky zatvorila na osobnom motorovom vozidle žalobcu spätné zrkadlo, čím zrkadlo spadlo do interiéru vozidla a plastový kryt zostal sklopený pri dverách vodiča, po vystúpení z osobného motorového vozidla žalobca zistil, že táto osoba má zranený (zlomený členok), za pomoci neznámej maloletej osoby naložil zraneného do osobného motorového vozidla, cestou vyzdvihol L. P. a zraneného odviezol do nemocnice, na mieste nehody nezotrval z dôvodu obavy o svoj život, keď na miesto nehody začali prichádzať väčšie skupiny Rómov, ktorí sa začali vyhrážať ublížením na zdraví, po príchode do nemocnice požiadal L. P., aby šiel so zraneným na ošetrenie, žalobca z obavy o svoj život odišiel preč; ďalej uviedol, že na ďalšie okolnosti, teda čo sa dialo potom, si z dôvodu šoku nepamätá a nevedel racionálne uvažovať, až v čase o 03:00 hod. vedel racionálne rozmýšľať, z ktorého dôvodu sa následne

bezprostredne nadriadený nemal právomoc uskutočňovať konanie v zabezpečovaní podkladov, má len návrhovú právomoc, z ktorého dôvodu konanie začal nepríslušný nadriadený, doposiaľ nebolo preukázané, že išlo o dopravnú nehodu, v predmetnej veci mal záujem vrátiť sa na miesto dopravnej nehody a podrobiť sa dychovej skúške, - dňa 19. januára 2023 bolo bezprostredne nadriadenému zo strany úradu inšpekčnej služby doručené hlásenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi pre prečin ublíženia na zdraví, - dňa 03. marca 2023 bol bezprostredne nadriadeným vypracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, - listom zo 07. marca 2023 príslušný odborový zväz vyjadril súhlas s prepustením žalobcu zo

2023. 34. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Dôkazy môže spracovateľ vykonať tak svojou vlastnou činnosťou, ako aj využitím materiálov iných útvarov svedčiacich o protiprávnom konaní policajta. Ako dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, napríklad výpovede, vyjadrenia osôb, posudky, listiny, veci a pod. (MEZEI, J., ŠIMONOVÁ, J., NOCIAR, J., DINIČ, J., FUFAĽ, I. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného

trestného činu. Konanie vo veci prepustenia policajta podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prebieha nezávisle od trestného konania. Administratívne - personálne konanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustenie so služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 09. februára 2022, sp. zn. 1Sžk/16/2020 a tam uvedenú judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2008, sp. zn. 1Sžo/152/2007, prípadne z 28. mája 2015, sp. zn. 7Sžo/9/2013, prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

dôkazného materiálu zadováženého z prebiehajúceho trestného konania, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2015, sp. zn. 7Sžo/23/2014, podľa ktorého, ak sú pre účely takéhoto konania využité dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 menovaného zákona (porovnaj tiež rozsudok najvyššieho správneho súdu z 31. januára 2023, sp. zn. 7Ssk/34/2021 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2023 sp. zn. I. ÚS 423/2023, prípadne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2020, sp. zn. 3Sžk/3/2020 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 402/2020).

36. K námietke žalobcu, že na to, aby bol policajt prepustený zo služobného pomeru, je potrebné viesť v danom prípade disciplinárne konanie, keďže prepustenie zo služobného pomeru vychádza zo stavu, kedy došlo k tak závažnému porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, že nepostačuje trest vo forme disciplinárneho opatrenia, najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že prepustenie policajta zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. nie je disciplinárnym opatrením v zmysle § 53 zákona č. 73/1998 Z.z. Zo zákona č. 73/1998 Z.z. tiež nevyplýva, že personálnemu konaniu vo veci prepustenia príslušníka zo služobného pomeru má predchádzať disciplinárne konanie. Prepustenie príslušníka je v zákone č. 73/1998 Z.z. upravené v inej časti zákona než disciplinárne konanie s tým, že zákon explicitne ustanovuje dôvody, pri preukázaní ktorých služobný úrad príslušníka prepustí. 37. Žalobca ďalej namietal absenciu právomoci bezprostredne nadriadeného konať v prepúšťacom konaní; podľa žalobcu tento má len návrhovú právomoc s tým, že vykonávať

Zároveň návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru musí obsahovať odôvodnenie. Z uvedeného je teda zrejmé, že bezodkladne nadriadený nie je len povinný podať návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru, ale zároveň je povinný aj tento návrh riadne odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré preukazujú zo strany dotknutého policajta porušenie služobnej prísahy alebo služobných povinností do takej miery, že toto porušenie zakladá postup podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu a urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou. Najvyšší správny súd na tomto mieste odkazuje napríklad na § 66 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého účastník dopravnej nehody je povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol, že protiprávne konanie žalobcu nespočívalo v tom, že tento poskytol prvú pomoc účastníkovi daného incidentu (L. T.) jeho odvezením do

Pokiaľ žalobca poukazoval na časť odôvodnenia personálneho rozkazu, v ktorom prvostupňový správny orgán kladie žalobcovi za vinu, že mal (aj) zaviniť dopravnú nehodu, najvyšší správny súd uvádza, že už zo skutku, ktorého sa žalobca mal dopustiť vyplýva, že žalobcovi bolo v prvom rade vytýkané, že tento spomínaný incident neoznámil, nedostavil sa na miesto tohto incidentu, navyše sa viac ako osem (8) hodín nachádzal na neznámom mieste. S týmto sa tiež stotožnil aj žalovaný, ktorý už vo svojom rozhodnutí neuvádzal, že by mal žalobca aj dopravnú nehodu

Zdôvodnenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj skutočnosti, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby, musí byť v návrhu konkretizované a podložené dôkazmi.

40. Poukaz žalobcu na to, že znalec, ktorý vyhotovil znalecký posudok dokonca pripustil, že zranená osoba si mohla zranenie privodiť sama, nakoľko bola v stave ťažkej opitosti s tým, že i znalec z odboru dopravy uviedol, že výsledky znaleckého posudku môžu byť skreslené vzhľadom k tomu, že sa s dôkazmi manipulovalo, samo o sebe nespochybňuje v tomto personálnom konaní zistené a preukázané skutočnosti, že žalobca ako vodič zainteresovaný na udalosti v cestnej premávke sa po poskytnutí prvej pomoci nevrátil na miesto daného incidentu a tento ani neohlásil polícii a zdržiaval sa osem (8) hodín na neznámom mieste, čím konal v rozpore s § 48 ods. 3 písm. g/, h/ a n/ zákona č. 73/1998 Z.z. v spojení s § 3 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z.

. .) po nejakom čase asi 5 možno viac minút (. . .) som počul, že prichádzalo po ceste nejaké auto a na to som počul buchnutie (. . .) otočil som sa k ceste a videl som na ceste niekde v strede cesty L. T. (. . .). Ja som okamžite bežal k nemu. Bolo to asi 10 metrov od mojej bránky do dvora.

správny súd. V kontexte na takto vznesenú námietku najvyšší správny súd upriamuje pozornosť na to, že žalobca vo vyjadrení k začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru z 18. januára 2023 (okrem iného) namietal, že bezprostredne nadriadený vyslovil súd o tom, že žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a zároveň porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ a g/ zákona č. 73/1998 Z.z. skôr, ako bolo právoplatne ukončené trestné konanie za nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví. Odhliadnuc od toho, že žalobca takto ním prezentovaný stav nestotožnil výslovne s námietkou zaujatosti (nepodal výslovne námietku zaujatosti), možno dodať, že takto žalobcom prezentovaná námietka (služobný orgán nepočkal na skončenie trestného konania) bola predmetom posúdenia tak zo strany žalovaného, ako aj zo strany správneho súdu, ktorý tento postup vyhodnotil ako súladný so zákonom. Rovnako žalovaný sa riadne zaoberal tým, prečo prepusteniu policajta zo služobného pomeru nepredchádza disciplinárne konanie.

správneho rozhodnutia. Z napadnutých rozhodnutí je tiež zrejmé, aké konkrétne povinnosti žalobca porušil aj s odkazom na ustanovenia konkrétnych právnych predpisov, z ktorých tieto povinnosti vyplývajú. Žalovaný sa rovnako zaoberal výkladom neurčitých právnych pojmov individualizujúc ich v kontexte na tu prejednávanú vec, a teda riadne vymedzil, z akého dôvodu považoval konanie žalobcu za konanie dosahujúce intenzitu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej disciplíny a zároveň, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.