6Ssk/118/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K.. Š. Y., narodený XX. E. XXXX, bytom Š. XXX/XX, A., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, so sídlom Antona Bernoláka 53, Žilina, o nečinnosť orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2022, č. k. 27Sa/5/ 2021-230, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

nepriznal. 2. Krajský súd v súvislosti so žalobou, v ktorej žalobca preukazoval nečinnosť žalovaného ako orgánu verejnej správy, ktorý prvým rozhodnutím Číslo: 200-005793-CA08/2020 zo dňa 17. februára 2020 prerušil konanie vo veci nároku na nemocenské žalobcu K.. Š. Y.,

V priebehu konania pred krajským súdom bolo zistené, že tento právny dôvod pre prvé prerušenie administratívneho konania rozhodnutím Číslo: 200-005793CA08/2020 zo dňa 17. februára 2020 odpadol, pretože vo veci podaného trestného oznámenia žalovaným na spoločnosť Tados, s.r.o., t.j. zamestnávateľa žalobcu, toto bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania Žilina ČVS:ORP-149/3-VYS-ZA-2020 zo dňa 27.02.2020 odmietnuté a o podanej sťažnosti žalovaného zo dňa 2. marca 2020 bolo rozhodnuté uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. IPn 234/20/5511-4 zo dňa 13.03.2020 tak, že sťažnosť podaná proti uzneseniu o odmietnutí začatia trestného stíhania bola zamietnutá ako nedôvodná. Vzhľadom k tomu, že podľa prvého rozhodnutia žalovaného o prerušení konania Číslo: 200-005793-CA08/2020 zo dňa 17. februára 2020 odpadol právny dôvod prerušenia tohto konania s odkazom na výsledok spojený s trestným oznámením žalovaného na spoločnosť Tados, s.r.o. ako zamestnávateľa žalobcu, bol žalovaný výzvou

pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 14. novembra 2019. Z jeho odôvodnenia vyplynulo za aplikácie ust. § 193 ods. 1, § 198 ods. 1, 2, § 193 ods. 5, 6 zákona č. 461/2003 Z. z., že bola žalovanému dňa 2. decembra 2019 doručená žiadosť žalobcu o nemocenské s potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti T 078625, ktorou si žalobca uplatnil nárok na nemocenské ako zamestnanec zamestnávateľa Tados, s.r.o. pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 14. novembra 2019; žalobca si uplatnil nárok na nemocenské od 24. novembra 2019, pričom dočasná pracovná neschopnosť trvala do 8. decembra 2019. Žalovaný poukázal na to, že bolo vznesené dňa 9. novembra 2021 vyšetrovateľom Policajného zboru v Trnave, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku obvinenie K.. Š. Y.I_ - žalobcovi za pokus zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 14 ods. 1 Trestného zákona vo veci vedenej na Odbore Kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trnave pod ČVS:

Krajský súd na základe tohto druhého rozhodnutia o prerušení administratívneho konania mal za zistené podľa ust. § 246 ods. 2 SSP, že voči nemu podal žalobca sťažnosť zo dňa 15.03.2022, ktorá bola zo strany žalovaného vybavená tak, že došlo k jej odloženiu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 9/ 2010 Z. z. z dôvodu, že vo veci prebieha konanie na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/

Primárne krajský súd posudzoval, či prerušením administratívneho konania, a to na základe druhého rozhodnutia žalovaného Číslo: 200-058236-CA08/2021 zo dňa 23. decembra 2021 vo veci nároku žalobcu na nemocenské dávky, ide o nečinnosť žalovaného ako orgánu verejnej správy alebo sa jedná len o rozhodnutie procesnej povahy v zmysle ust. § 7 písm. e) SSP, ktoré rozhodnutie správne súdy nepreskúmavajú.

§ 193 ods. 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a riadiac sa právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/15/2019 zo dňa 12.06.2019 v odseku 20 dospel k právnemu záveru o nedôvodnosti správnej žaloby. V bodoch 36 a 37 uznesenia

konania. Krajský súd dodáva, že predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu a súčasne musí byť splnené to, že fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich práv" treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva alebo právom chránené záujmy, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného

konaní pokračovať. Krajský súd zdôrazňuje, že ide o primeraný poukaz na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, keďže rovnako ide o rozhodnutie procesnej povahy a je vecou vedenia konania pred príslušným orgánom, či takéto rozhodnutie procesnej povahy vydá.

5. Krajský súd uzavrel, že i napriek tomu, že v konaní o žalobe proti nečinnosti nemá posudzovať zákonnosť dôvodu prerušenia, vzhľadom na okolnosti danej veci, poskytnutia účinnej a spravodlivej ochrany práv fyzickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorá je základným princípom správneho súdneho konania, sa vyjadril aj k samotnej zákonnosti prerušenia konania v medziach predmetu konania o žalobe podanej proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Uviedol, že žalovaný v rozhodnutí Číslo: 200-058236-CA08/2021 zo dňa 23. decembra 2021 dal odpoveď, z akého dôvodu je konanie o nároku na nemocenské dávky prerušené, prerušenie konania žalovaný časovo ohraničil, a to skončením vymedzeného trestného konania podľa spisovej značky ČVS: KRP-16/2-VYS-TT-2021, ktorá sa má vzťahovať k vznesenému obvineniu voči žalobcovi za pokus zločinu subvenčného podvodu. Súčasne uviedol, prečo rozhodnutie v tomto trestnom konaní považuje za dôležité pre rozhodnutie o nároku žalobcu. Taktiež s ohľadom na základnú zásadu trestného konania, zásadu prezumpcie neviny podľa krajského súdu nebolo vylúčené, aby žalovaný prerušil

Ak žalovaný inicioval trestné oznámenie, keďže mu majú byť známe okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na existenciu nemocenského poistenia, a teda aj nároku žalobcu na dávku, tak postup žalovaného, ktorý rozhodol o prerušení konania, hodnotí správny súd ako zákonný, nie účelový a ani taký, ktorý by zámerne predlžoval administratívne konanie. Naviac postup zo strany žalovaného sleduje zabrániť situácii, aby sa prostriedky z fondu nemocenského poistenia vyplácali neoprávneným osobám, a preto vyvíja úsilie k tomu, aby sa prípadné podvodné konanie odhalilo už v rámci konania o nároku na nemocenskú dávku, čo je potrebné hodnotiť ako legitímny postup žalovaného.

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, tiež namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k prerušeniu práva na spravodlivý proces a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie nerešpektovania základných procesných práv žalobcu.

Ochrany svojich práv a právom chránených záujmov by sa preto mal účastník konania domáhať podaním (všeobecnej) správnej žaloby proti rozhodnutiu o prerušení konania, za predpokladu, ak ním môžu byť dotknuté jeho subjektívne práva podľa § 7 písm. e) SSP a tiež dôvodil tým, že žaloba proti nečinnosti prichádza do úvahy aj v tom prípade, ak účastník konania namieta, že dôvod prerušenia administratívneho konania odpadol a orgán verejnej správy by v ňom mal pokračovať. V súvislosti s predmetom súdneho konania poukázal na uznesenie NSS SR sp. zn. 7Ssk/31/2021 z 30.11.2021, v ktorom žalobca taktiež napádal iné rozhodnutie Sociálnej poisťovne rovnako vo vzťahu k dávke nemocenského poistenia a na uznesenie NS SR sp. zn. 10Sžo/41/2016 zo dňa 31.05.2017 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 250/2016 z 13.09.2016.

prípustné. Ochrany svojich práv sa preto žalobca mohol domáhať iba správnou žalobou proti nečinnosti žalovaného ako správneho orgánu. Nečinnosť žalovaného v danej veci trvala viac ako 2 roky a v konaní posudzovanom NSS SR sp. zn. 7Ssk/31/2021 viac ako 10 rokov, pričom nie je prípustné, aby žalovaný ako aj krajský súd ospravedlňovali nečinnosť žalovaného trestným konaním, ktoré sám inicioval tým, že podal trestné oznámenie a podáva sťažnosti, vďaka čomu nie je trestné konanie ani v čase spísania kasačnej sťažnosti ukončené. Žalovaný tak postupuje napriek tomu, že nemocenská dávka sa poistencovi poskytuje vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti.

Z uvedeného je zrejmé, že keďže prvé trestné oznámenie nedopadlo tak, ako si žalovaný predstavoval, teda obvinením žalobcu, tak inicioval druhé trestné konanie, kde už žalobca bol obvinený. Ak bol žalovaný presvedčený, že žalobcovi nárok nevznikol, tak by mala vydať rozhodnutie o nepriznaní dávky, ktoré by bolo preskúmateľné súdom.

Za absurdné považuje tvrdenie žalobcu, že by takto postupoval aj v prípade zamestnávateľa, ktorého konanie žiadnym spôsobom nenasvedčuje, že by pri vzniku pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov postupoval účelovo. Z pohľadu počtu nemocenských dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou a prebiehajúcich trestných konaní sa jedná skutočne len o prípady, kedy je prerušenie konania odôvodnené. V prípade žalobcu, rozhodnutiu o nároku na nemocenské dávky bránila skutočnosť, že trestné konanie naďalej trvalo. V čase spísania tohto vyjadrenia je v štádiu po vznesení obvinenia žalobcu. 13. Žalovaný preto trvá na stanovisku, ktoré bolo potvrdené aj rozhodnutím krajského súdu, a to, ak dôvod, pre ktorý bolo administratívne konanie prerušené, trvá, nie je možné hovoriť o nečinnosti, konaniu bráni objektívna prekážka, keď nebolo právoplatne rozhodnuté v trestnej veci obvinenia žalobcu z pokusu zločinu subvenčného podvodu. 14. Žalovaný navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 22. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ochrany svojich práv sa žalobca domáhal správnou žalobou proti nečinnosti žalovanej ako správneho orgánu. 25. Sťažovateľ svoje kasačné dôvody oprel o rozhodnutia súdov. Konkrétne o skoršie rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 7Ssk/31/2021 a o rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/23/2018-71 zo dňa 13. mája 2019. Právny názor kasačného súdu a krajského súdu vyslovený v označených rozhodnutiach žiadal aplikovať aj na rozhodnutie kasačného súdu. Kasačný súd, rozhodujúc o kasačnej sťažnosti zistil, že NSS SR v obdobnej právnej veci žalobcu (o nemocenské) rozhodnutím sp. zn. 7Sk/31/2021 (o odstránenie nečinnosti) zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sa/22/2019-169 z 29. apríla 2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bolo skúmať „či žalovaná prebiehajúce konania prerušila v súlade s § 193 zákona o sociálnom poistení a či medzičasom neodpadol dôvod prerušenia". Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia v poradí druhého

Pretože podľa jeho zistenia trestné konanie naďalej prebieha a vykonávajú sa v ňom procesné úkony, na základe ktorých môže prísť k podaniu obžaloby a eventuálne aj k odsudzujúcemu rozsudku, ani podľa kasačného súdu neodpadli uvedené dôvody prerušenia jednotlivých konaní u žalovanej.

Ich odkazy na účel nemocenského prehliadajú, že podľa citovaných § 109 ods. 1 a § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení nárok na túto dávku vzniká len za predpokladu, že sú splnené zákonné podmienky, medzi iným aj trvanie nemocenského poistenia. V zmysle § 195 ods. 1 cit. zák. je potom úlohou žalovanej v dávkovom konaní presne a úplne zistiť skutkový stav, teda presne a úplne ustáliť, či sú tieto podmienky splnené. Na tento účel jej ustanovenie § 193 ods. 3 cit. zák. dovoľuje prerušiť konanie bez toho, aby toto prerušenie bolo ohraničené určitým trvaním. Ak by žalovaná nesmela prerušiť konanie na dlhšiu dobu alebo ak by musela v každom prípade vydať rozhodnutie v krátkom čase po uplatnení nároku na dávku, znamenalo by to, že by aj v spornom či nejasnom prípade musela vedome rozhodnúť, hoci by nemala riadne zistený podklad rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia naznačujú, že by v takomto prípade mala žalovaná dávku vždy vyplatiť, znamenalo by to, že by sa (len v záujme rozhodnutia o nej v krátkom čase) mohla dávka vedome vyplatiť niekomu, komu na ňu vôbec nevznikol nárok.

To však neznamená, že vo svojom ďalšom konaní musí vychádza z toho, že žiadne takéto podozrenie neexistuje. Naopak, je oprávnená na to prihliadať, prezumpcia neviny jej však bráni v tom, aby vyslovila svoj záver o tom, či skutočne predstavujú trestný čin. (24). Konečne, v prerokúvanej veci sa netreba obsiahlo zaoberať konštrukciou žalobcu, či by orgán verejnej správy mohol účelovými trestnými oznámeniami ponechávať svoje konanie prerušené donekonečna.

S ohľadom na okolnosti na danej veci (prihláška na nemocenské poistenie krátko pred žiadosťou o výplatu nemocenského, príbuzenský pomer všetkých zúčastnených, mimoriadne vysoké vymeriavacie základy, zároveň však neplatené poistné zo strany spoločnosti PJB, s.r.o.) nemožno tieto podozrenia považovať za celkom svojvoľné alebo nezmyselné. Neskôr žalovaná svoje trestné oznámenie rozširovala o ďalšie prípady, ktoré mali rovnaké znaky. Orgány činné v trestnom konaní o jej trestnom oznámení súvisle konali (hoci vyšetrovateľ konania zastavoval, prokurátor však ukladal znova v nich pokračovať) až do roku 2019, kedy pôvodne podozrivá osoba zomrela, a preto akékoľvek trestné stíhanie voči nej nebolo prípustné [§ 10 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku]. Nové trestné oznámenie žalovanej, smerujúce už len voči žalobcovi v 1. rade, bolo logickým dôsledkom tejto neprípustnosti.

26. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa, ktorý žiadal o kasačnej sťažnosti rozhodnúť aj podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, ktorý bol vyslovený dňa 25. februára 2022 v uznesení č. k. 48Sa/22/2020-76. Toto rozhodnutie správneho súdu bolo dňa 29. marca 2023 uznesením NSS SR sp. zn. 7Ssk/133/2022 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Kasačný súd dôvodil tým, že: „ dôvodom prerušenia konania je opäť prebiehajúce trestného konanie k zisteniu skutočností, ktoré môžu prispieť k celkovému zisteniu skutkového stavu v konaní o dávke žalobcu. Krajský súd v Trnave tak vec nesprávne právne posúdil, keď sa nedostatočne zaoberal otázkou, či postup žalovanej zodpovedá príslušným ustanoveniam zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení".

dávku. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podala dňa 26. septembra 2019 na žalobcu K.. Š. Y. trestné oznámenie za návod a pomoc na spáchanie trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom základe, že mal naviesť na spáchanie trestného činu subvenčného podvodu svoju nebohú matku Y. Y. ako zamestnankyňu spoločnosti PJB, s.r.o., ktorá si uplatňovala nárok na nemocenské dávky. Listom zo 7.

29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní úspech nemal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 28. marca 2024