6Ssk/118/2023

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 19. apríla 2023, č. k. 9Sa/11/2022-62 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. 0277913402022 zo dňa 24. mája 2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 0277913402022 zo dňa 17. marca 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.

oprávnenosť pohľadávky voči nemu ako povinnému, o ktorého námietkach bude rozhodovať krajský súd. Dôvodil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.: 30R/1/2021 zverejnenom v Obchodnom vestníku bolo začaté na žalobcu reštrukturalizačné konanie s účinkami od 23. marca 2021 a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 30R/1/2021 zo dňa 8. apríla 2021 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Ďalej uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného titulu vznikla v období pred reštrukturalizáciou, a preto bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne prihlásiť túto pohľadávku do reštrukturalizácie.

V podstatnom dôvodil, že „Reštrukturalizačné konanie začalo dňa 22. marca 2021 reštrukturalizácia povinného bola povolená dňa 14. apríla 2021, t.j. splatnosť dlžnej sumy predmetného poistného a povinných príspevkov vznikla voči povinnému počas reštrukturalizačného konania, a teda v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 ZKR sa takáto pohľadávka do reštrukturalizácie neprihlasuje, nakoľko ide o prednostnú pohľadávku v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 ZKR. .

2022. Správnou žalobou vytýkal/namietal (i) nesprávnosť a nezákonnosť exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice 700-3412186521-GC04/21; (ii) prekážku brániacu vymáhateľnosti pohľadávky, ktorú predstavuje podanie všeobecnej správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného číslo 4012-3/2022-BA zo dňa 27. januára 2022; (iii) nezákonnosť vedenia konania o vymáhanie pohľadávok podľa štvrtej časti zákona č. 461/2003 Z. z. a nesplnenie podmienok na vydanie upovedomenia o začatí konania o vymáhanie pohľadávok; (iv) nesprávne označenie pohľadávky ako pohľadávky prednostnej; (v) skutočnosť, že identifikácia exekučného titulu uvedeného v Upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok nie je identická s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice číslo 700-34 12186521- GC04/21, ktoré bolo žalobcovi ako povinnému doručené; (vi) absenciu rozhodnutia o začatí konania o vymáhaní pohľadávok. Žiadal, aby krajský súd zrušil prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Na základe toho rozhodnutia bolo následne vydané upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok o odvolaní proti ktorému rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.“; (ii) „Žalobné dôvody uvedené v žalobe pod bodom 11. tohto rozsudku (žaloba vo veci sp. zn.: 3Sa/7/2022) korešpondujú so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne konanie, pričom v týchto veciach bolo potrebné posúdiť, či pohľadávka na poistnom za obdobie mesiaca marec 2020 je pohľadávkou, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou alebo je pohľadávkou, ktorá vznikla počas reštrukturalizačného konania, či je momentom vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu márne uplynutie lehoty jej splatnosti alebo okamih, keď bol dlžník oprávnený prvýkrát plniť túto pohľadávku. Zároveň bolo potrebné posúdiť v nadväznosti na odpoveď na túto otázku to, či žalovaná mala alebo nemala oprávnenie pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii počas reštrukturalizácie uplatniť inak ako prihláškou do

uplatňovať. V plnej miere sa súd v rozsudku sp. zn. 3Sa/7/2022 stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedeným v rozsudku sp. zn. 28Sa/10/2021 zo dňa 18.08.2021 na ktorého odôvodnenie aj vo svojom rozhodnutí poukázal a na základe ktorého aj zrušil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie

Predmetný rozsudok 3Sa/7/2022 je súčasťou súdneho spisu.“; (vi) vychádzajúc z uvedeného právneho názoru krajský súd skonštatoval, že „Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) SSP a napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia, zrušil“.

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). 10. Žalovaný v časti III kasačnej sťažnosti označenej ako „Sťažnostné body“ uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci zo strany krajského súdu, toto považuje za nesprávne a naďalej zastáva právny názor prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojich nasledujúcich písomných vyjadreniach. Uviedol, že „Nezaplatené poistné na sociálne poistenie sa stáva pohľadávkou najskôr dňom nasledujúcim po dni určenom na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v tomto prípade po dni, ktorý určilo ako deň splatnosti predmetného poistného Nariadenie vlády č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov, a to po 30. septembri 2021. Ak by to tak nebolo, bol by odvádzateľ poistného dlžníkom už prvý deň kalendárneho mesiaca, a teda bol by dlžníkom permanentne a Sociálna poisťovňa by mala povinnosť ho viesť v Zozname dlžníkov, aj keď mu plynie lehota na zaplatenie. Žalovaná si nemohla prihlásiť do reštrukturalizácie predmetnú pohľadávku, nakoľko táto v tom čase neexistovala.“. 11. V závere žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25. júla 2023, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) podľa jeho názoru kasačná sťažnosť nespĺňa náležitosti podľa § 440 ods. 2 SSP, nakoľko žalovaný poukázal len na konštatovanie krajského súdu o nesprávnosti argumentácie, ktorá nereflektuje právnu úpravu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.; (ii) zdôraznil, že žalovanému predložil výkaz za mesiac 2020 dňa 5. apríla 2020 s doplnením dňa 14. apríla 2020, a teda vtedy, t.j. 5. apríla 2020 bol žalobca oprávnený plniť pohľadávku a tieto dátumy určujú podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. okamih vzniku pohľadávky; (iii) následne uviedol, že reštrukturalizačné konanie žalobcu sa začalo 22. marca 2021 a reštrukturalizácia žalovaného bola povolená dňa 14. apríla 2021; (iv) konštatoval, že „Nakoľko pohľadávka žalovanej voči žalobcovi vznikla preukázateľne pred začatím a povolením reštrukturalizácie žalobcu a žalovaná si podľa ust. § 120 ods. 1 ZKR riadne a včas neuplatnila svoju pohľadávku prihláškou, zaniklo žalovanej právo vymáhať túto pohľadávku.“. Žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol s odkazom na ustanovenie § 461 SSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti. 13. Vyjadrenie bolo žalovanému doručené dňa 25. júla 2023 na vedomie.

14. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 17. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP prvostupňové rozhodnutie a preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím (Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok) prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu ako povinného, že podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 a § 225j ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia č. 3412186521 zo dňa 20. októbra 2021 začína vymáhať pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu vo výške 97494,16 EUR.

Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 19. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

20. V súvislosti s vymedzením vzťahu medzi zákonom č. 461/2003 Z. z. a zákonom č. 7/ 2005 Z. z. je na prvom mieste potrebné uviesť, že zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Z uvedeného je zrejmé, že na právne vzťahy poistencov v súvislosti s výkonom poistenia je potrebné aplikovať zákon č. 461/ 2003 Z. z., ktorý v tomto smere vychádza z „ideálnej“ situácie spočívajúcej v tom, že poistenec nie je v konkurze, alebo v reštrukturalizácii.

uspokojenia veriteľov dlžníka. Kritériom voľby medzi konkurzom a reštrukturalizáciou je ekonomické porovnanie očakávaných príjmov zo speňaženia aktív dlžníka a hodnoty revitalizovaného podniku dlžníka alebo jeho životaschopnej časti za predpokladu pokračovania jeho prevádzkovej činnosti (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2011, sp. zn. I. ÚS 200/2011).

Hlavným účelom je teda usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2012, sp. zn. III. ÚS 538/ 2012). Rovnako v tomto smere možno poukázať na rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu z 27. januára 2021, sp. zn. 1Vs/3/2020, podľa ktorého cit.: „ (.

Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu do zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.“. 23.

pozná aj ďalšie typy pohľadávok s tým, že pre účely tohto konania je plne postačujúce zmieniť pohľadávky prednostné. Tomuto typu pohľadávok zodpovedá ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Jedná sa o pohľadávky, ktoré sa nemusia uplatňovať prihláškou, na tieto pohľadávky nepôsobia právne účinky začatia ani povolenia reštrukturalizácie, je ich možné uplatňovať priamo u dlžníka, vymáhať na súde v základnom civilnom konaní, rozhodnúť o nich iným oprávneným orgánom (v správnom konaní) alebo ich vymáhať v exekučnom konaní.

Praha: C. H. Beck, 2021, s. 956-960).

Kľúčovou otázkou prerokúvanej veci tak je otázka, či pohľadávka žalovaného vznikla v tento deň (pozri § 113 ods. 3; § 199 ods. 9 a § 114 ods. 1 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo neskôr, teda počas reštrukturalizačného konania. Ak by vznikla takýmto spôsobom, podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. by sa do reštrukturalizácie nemusela prihlasovať a nevzťahovalo by sa na ňu ani obmedzenie ustanovené v § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z.

Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa podľa navrhovateľa zákona mal rozumieť okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť), a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa mal rozumieť okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

27. Vychádzajúc z uvedeného výkladu tak možno uzavrieť, že ak účinky začatia reštrukturalizačného konania nastúpili po uplynutí určitého kalendárneho mesiaca, ale pred splatnosťou poistného, je pohľadávka na poistné za tento kalendárny mesiac pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 ods. 2 zákona č. 7/ 2005 Z. z. a contrario. Takúto pohľadávku tak žalovaný musí v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Zároveň ustanovenie § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. vylučuje, aby sa počas reštrukturalizačného konania pre takúto pohľadávku začalo konanie o výkon rozhodnutia na majetok patriaci dlžníkovi, a to vrátane konania o vymáhanie pohľadávky.

29. Najvyšší správny súd v zmysle vyššie uvedených záverov neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery, spoločne so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.