← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·22. 2. 2024

6Ssk/119/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200478.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
2Sa/19/2021
IČS
8021200478
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Q. P., adresa trvalého pobytu: K. XXX, K., dátum narodenia: XX. Q. XXXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Sa/19/2021-52 zo dňa 10. mája 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 10. mája 2022, č. k. 2Sa/19/2021-52 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 22. júna 2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovaného (ďalej len „druhostupňový správny orgán“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. septembra 2019 (a tri rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku č. XXX XXX XXXX X z 13. septembra 2018) vo veci starobného dôchodku (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznal žalobcovi starobný dôchodok v sume 339,80 eur mesačne a rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X z 13. septembra 2018 starobný dôchodok podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšil na 341,90 eur, 354,30 eur a potom s odkazom na ustanovenie § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. na sumu 367,50 eur mesačne. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal, o odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10. januára 2019 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Toto rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 8Sa/7/2019-43 z 10. decembra 2019 tak, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 10. januára 2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

3. Následne žalovaný vo veci rozhodol druhýkrát, preskúmavaným rozhodnutím, tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že (i) žalobca tvrdil, že výška hrubých zárobkov vymeriavacích základov u jeho zamestnávateľa - spoločnosti FACH, spoločnosť s ručením obmedzeným, Prešov (ďalej len „spoločnosť FACH“) je podľa jeho názoru nesprávna.

K odvolaniu pripojil listinné dôkazy, ktorými preukázal výšku skutočne dosahovaných zárobkov u uvedeného zamestnávateľa, a to kópiu platového výmeru z 31. augusta 1998, kópiu opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia tohto zamestnávateľa zo 7. februára 2018 za obdobie dôchodkového poistenia od 1. septembra 1998 do 31. decembra 2003 a kópiu opravného evidenčného listu dôchodkového poistenia zamestnávateľa z 31. januára 2018 za obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2004 do 31. októbra 2009; (ii) uviedol, že za účelom odstránenia rozporov uvedených údajov o hrubých zárobkoch, t. j. vymeriavacích základoch žalobcu u zamestnávateľa spoločnosti FACH bolo vykonaným porovnaním príslušných účtovných dokladov preukázané, že vymeriavacie základy od 1. januára 2004 do 30. júna 2008 boli zhodnotené správne, nakoľko boli overené vonkajšou kontrolou vykonanou Sociálnou poisťovňou, pobočka Prešov u uvedeného zamestnávateľa v kalendárnom roku 2008, a to na základe mzdových listov a výplatných listín žalobcu, ktoré zamestnávateľ v

rámci kontroly v roku 2008 predložil, pričom podľa protokolu z uvedenej kontroly v roku 2008 nebol zistený nesúlad medzi údajmi evidovanými v uvedených dokladoch a vykázaných v riadnych evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, doručených sociálnej poisťovni a evidovanými v jej informačnom systéme; (iii) ďalej dôvodil, že opravný evidenčný list dôchodkového poistenia vyhotovený 31. januára 2018 doložený žalobcom do administratívneho spisu pri spisovaní žiadosti o dôchodok v roku 2018 nemožno považovať za hodnoverný dôkaz a údaje o dosahovaných vymeriavacích základoch, ktoré boli vyznačené dodatočne na opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia v období od 1. januára 2004 do 31. októbra 2009 za obdobie od 22. decembra 2007 do 31. októbra 2009, nemožno považovať za spoľahlivo preukázané; (iv) uviedol, že na opravných evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia nie je pečiatka, ani podpis pobočky Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, ktorou by bola potvrdená správnosť v nich uvedených údajov. Zároveň na riadnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia za rovnaké obdobie

vystavené ešte v októbri 2004 je uvedené, že žalobca za obdobie od 2. januára 2001 do 31. decembra 2001 čerpal neplatené voľno a na opravnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia je už uvedený hrubý zárobok; (v) vzhľadom na skutočnosť, že neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, ktoré mali za následok zmenu v určení sumy starobného dôchodku žalobcu, nebola spochybnená správnosť postupu prvostupňového správneho orgánu pri určení sumy jeho starobného dôchodku dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový správny orgán posúdil nárok žalobcu na starobný dôchodok a určil sumu starobného dôchodku správne a v súlade s preukázaným skutkovým stavom veci.

4. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej namietal, že na základe verejne dostupných informácií nie je pravdou, že jeho pôvodný zamestnávateľ - spoločnosť FACH je zaniknutý. Zdôraznil, že výroková časť preskúmavaného rozhodnutia je postavená na tom, že aktuálni konatelia spoločnosti sú nekontaktní a navrhol preskúmavané rozhodnutie v plnom rozsahu zrušiť a akceptovať jeho dôvody odvolania. V podaní z 23. októbra 2021 žalobca okrem iného uviedol, že pokiaľ by sa sociálna poisťovňa zaoberala aj výškou jeho mzdy pri vykonaných kontrolách a údajmi, mala by za preukázaný nesúlad v jeho odpracovaných rokoch z hľadiska výšky mzdy uvedených v platobnom výmere z 31. augusta 1998 a odvádzanými odvodmi za sporné roky, ktoré boli vyrátané v nižšej mzde ako je uvedené v jeho platobnom výmere, ktorý bol prílohou tohto podania. V podaní z 8. novembra 2021 žalobca poukázal na rozpor v tvrdení žalovaného so skutočnosťou, a teda, že na doložených opravných evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia nie je pečiatka ani podpis žalovanej pobočky Prešov, čo podľa žalobcu nie je pravdou, pretože

opravené evidenčné listy boli Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov riadne podané a ich kópie sú súčasťou administratívneho spisu. 5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1.

6. Krajský súd (po opise priebehu správneho konania, rozhodnutí správnych orgánov, správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného k nej) vymedzil základnú spornú otázku prejednávanej veci, keď uviedol, že „Sporným v danom konaní boli predložené evidenčné listy mzdového zabezpečenia žalobcom, ktoré nekoordinovali v spornom období dôchodkového poistenia s predloženými evidenčnými listami zamestnávateľom žalobcu FACH, s.r.o.

Prešov, ktoré boli pôvodne pri rozhodnutí o starobnom dôchodku zhodnotené ako hrubé zárobky a vymeriavacie základy za roky 1998 až 2009.“. Obdobne, ako žalovaný, dospel k záveru, že pokiaľ na doložených opravných evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia nie je pečiatka, ani podpis pobočky Sociálnej poisťovne, Prešov, ktorou by mala byť potvrdená správnosť v nich uvedených údajov, nemožno predmetné evidenčné listy vziať ako hodnoverné predložené doklady.

7. Nad rámec vyššie uvedeného ďalej (i) poukázal na rozpor medzi riadnym evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia (podľa ktorého žalobca za obdobie od 2. januára 2001 do 31. decembra 2001 čerpal neplatené voľno) a opravným evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia (v ktorom nie je vykázané ako neplatené voľno, ale je za toto obdobie uvedený hrubý zárobok); (ii) a zdôraznil, že „Žalobca žiada zhodnotiť pre určenie sumy starobného dôchodku hrubé zárobky, resp. vymeriavacie základy, ktoré nie sú nikým, ani správnym orgánom, t. j. sociálnou poisťovňou overené. Z uvedených hrubých zárobkov neboli odvedené sociálnou poisťovňou odvody, ale boli odvádzané v spornom období z vymeriavacích základov, ktoré považoval aj správny orgán za smerodajne a za správne.

V tejto súvislosti nemožno teda opravný evidenčný list dôchodkového poistenia vyhotovený 31. januára 2018 doložený žalobcom do administratívneho spisu a doložený aj k samotnej podanej žalobe k vyjadreniu žalovaného k žalobe brať ako hodnoverný dôkazný prostriedok, pretože neobsahuje zákonom stanovené potrebné overenia, t. j. pečiatka sociálnej poisťovne. Zároveň súd argumentuje poukazom na odvedené odvody, ktoré by boli sociálnou poisťovňou vypočítané z uvedených hrubých zárobkov, ktoré nekorešpondujú s hrubými zárobkami, ktoré sú predmetom opravného evidenčného listu predloženým žalobcom.“.

8. Krajský súd teda dospel k záveru, že žalovaný postupoval v zmysle právneho názoru uvedeného v rozhodnutí krajského súdu sp. zn. 8Sa/7/2019 z 10. decembra 2019, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z., a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

9. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a u žalovaného nevzhliadol dôvod, prečo by bolo možné spravodlivo požadovať náhradu jeho dôvodne vynaložených trov

konania.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

10. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej dôvodil, že (i) vo svojom písomnom podaní z 8. novembra 2021 doložil evidenčné listy dôchodkového poistenia zo dňa 31. januára 2018 obsahujúce pečiatku Sociálnej poisťovne a dátum podania 7. február 2018; (ii) skutočnosť uvedená v predchádzajúcom bode má potvrdzovať mylnosť záveru krajského súdu vyjadreného v bodoch 8, 28, 29 a 30 napadnutého rozsudku, pričom podľa žalobcu „ ... Krajský súd Prešov podanie evidenčných listov dôchodkového poistenia cez podateľňu Sociálnej poisťovne pobočka Prešov v doručenom rozsudku mal brať ako reálny fakt ...“; (iii) namietal taktiež spôsob vyznačenia (ceruzkou, resp. perom) opráv v opravnom evidenčnom liste. 11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 4. októbra 2022, v ktorom v podstatnom uviedol, že podľa jeho názoru krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil. Navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 12. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním z 31. januára 2024, v ktorom v podstatnom zopakoval skutočnosti uvádzané v jeho kasačnej sťažnosti a pripojil „ ... predmetné evidenčné listy vo farebnom vyhotovení...“. Nad tento rámec ďalej uviedol, že „ ... moja pracovná zmluva v spoločnosti FACH bola podpísaná na výšku mzdy 10.000 Skk. Príslušný súd žiadam, aby sa zaoberal aj výškou mojej mzdy na základe podpísanej pracovnej zmluvy a jej vplyvom na výšku môjho starobného dôchodku.“.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

13. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 16. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 22. júna 2021, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. septembra 2019. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznal žalobcovi starobný dôchodok.

17. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné doklady na rozhodnutie.

18. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

19. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

stavu veci. 20. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 21. Najvyšší správny súd dáva úvodom do pozornosti, že správne súdy nie sú súdmi skutkovými.

Ich úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa prvej a tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorým žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správny teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

22. Najvyšší správny súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného, ako aj konanie jemu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 23. Žalobca v kasačnej sťažnosti dominantne namietal nesprávnosť záveru krajského súdu o tom, že opravné evidenčné listy (opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia spoločnosti FACH zo 7. februára 2018 za obdobie dôchodkového poistenia od 1. septembra 1998 do 31. decembra 2003 a opravný evidenčný list dôchodkového poistenia spoločnosti FACH z 31. januára 2018 za obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2004 do 31. októbra 2009) neobsahovali pečiatku Sociálnej poisťovne. Túto tvrdenú nesprávnosť žalobca preukazoval fotokópiou opravných evidenčných listov, ktoré (každý) v pravom hornom rohu obsahovali dátumovú pečiatku Sociálnej poisťovne (s dátumom 7. februára 2018).

24. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku vyššie uvedenou skutočnosťou zaoberal v nasledovných častiach odôvodnenia: (i) „Z úradnej zápisnice z 11. júla 2018 je zrejmé, že účastník konania, ktorý pri finalizácii žiadosti o starobný dôchodok pre zlý zdravotný stav bol zastúpený svojim synom, ktorý bol po doložení opravných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia poučený, že pokiaľ trvá na správnosti údajov v uvedených opravných evidenčných listoch, bude nutné zabezpečiť aj opravné mesačné výkazy poistného, t. j. opravu údajov na IÚP - individuálnom účte poistenca a následne vznikne povinnosť doplatiť dlžné poistné na dôchodkové poistenie tak na strane zamestnávateľa ako aj na strane zamestnanca. V zápisnici, ktorú potvrdil svojim podpisom zastupujúci syn účastníka konania vyhlásil, že súhlasí s tým, že aby pre účely určenia sumy dôchodku účastníka konania boli zhodnotené vymeriavacie základy za obdobie od 1. septembra 1998 do 31. decembra 2006 na základe evidenčných listov vedených v informačnom systéme sociálnej poisťovne a za obdobie od 1. januára 2007 do 31. októbra 2009 na základe údajov evidovaných v mesačných výkazoch

poistného na individuálnom účte poistenca.“ (bod 8 napadnutého rozsudku); (ii) „Podľa správneho súdu žalovaný v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania, správne dospel k záveru, že pokiaľ na doložených opravných evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/ poistenia nie je pečiatka, ani podpis pobočky Sociálnej poisťovne, Prešov, ktorou by mala byť potvrdená správnosť v nich uvedených údajov, nemožno predmetné evidenčné listy vziať ako hodnoverné predložené doklady zo strany žalobcu za také, ktoré by boli podkladom pre vydanie správneho a zákonného rozhodnutia zo strany sociálnej poisťovne.“ (bod 28 napadnutého rozsudku); (iii) „V tejto súvislosti nemožno teda opravný evidenčný list dôchodkového poistenia vyhotovený 31. januára 2018 doložený žalobcom do administratívneho spisu a doložený aj k samotnej podanej žalobe k vyjadreniu žalovaného k žalobe brať ako hodnoverný dôkazný prostriedok, pretože neobsahuje zákonom stanovené potrebné overenia, t. j. pečiatka sociálnej poisťovne.“ (bod 29 napadnutého rozsudku).

25. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalobca považoval za sporné a preukazoval doručenie opravných evidenčných listov pobočke Sociálnej poisťovne, táto skutočnosť nebola tou, ktorú za relevantnú považoval krajský súd (resp. správne orgány). Správne orgány a ani krajský súd nekonštatovali, že opravné evidenčné listy neboli pobočke Sociálnej poisťovne doručené, táto skutočnosť evidentne nebola z ich pohľadu sporná napr. aj preto, že sa v odôvodnení svojich rozhodnutí na obsah opravných evidenčných listov odkazovali a tento obsah posudzovali. Z vyššie citovaných častí odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pre krajský súd (resp. pre záver, ktorý tento konštatoval) boli podstatné údaje uvedené v časti IV evidenčného listu dôchodkového poistenia (označenej ako „IV.

Potvrdenie správnosti údajov“) nachádzajúcej sa v spodnej časti podania. Táto časť evidenčného listu však nie je určená pre vyznačenie prevzatia podania, ale pre konfirmáciu toho, že zamestnanec pobočky Sociálnej poisťovne po vykonaní vstupnej kontroly potvrdil správnosť údajov uvedených v evidenčných listov. Podpis a odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne však v tejto časti podania absentoval, a teda krajský súd jej náležitosti vyhodnotil správne (viď predchádzajúci bod).

26. Najvyšší správny súd v zmysle vyššie uvedených záverov (po tom, ako komplexne skúmal preskúmavané rozhodnutie a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä z pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia vrátane otázky mzdy žalobcu v spoločnosti FACH) neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery, spoločne so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

27. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. februára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/119/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik