6Ssk/120/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:8022200139.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3Sa/5/2022
- IČS
- 8022200139
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: P.. M. F., nar. XX. Z. XXXX, bytom v X., V. XX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. septembra 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2021/003584-003, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. júna 2022, č. k. 3Sa/5/2022-63, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. júna 2022, č. k. 3Sa/5/2022-63 mení tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. septembra 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2021/003584-003 zrušuje a vec žalovanému vracia na ďalšie konanie. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 30. júna 2022, č. k. 3Sa/5/2022-63 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu podanú žalobkyňou, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. septembra 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2021/003584-003, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 23. 04. 2021, ktorým bolo žalobkyni priznané odchodné vo výške 18.809,24 eur.
2. Žalobkyňa nesúhlasila s napadnutými rozhodnutiami a postupom správnych orgánov, a to z dôvodu nezapočítania doby pracovného pomeru žalobkyne k Colnému úradu Prešov, konkrétne od 14. 02. 1994 do 14. 07. 1998 vo funkcii colník v pracovnom pomere.
Táto doba trvania pracovného pomeru colníka k colnej správe nebola započítaná podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. na účely odchodného ako doba trvania služobného pomeru. 3. Krajský súd napadnuté rozhodnutie preskúmaval v intenciách § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z. z., § 257 ods. 1, § 259, § 261 ods. 2, § 266 ods. 1, § 266 ods. 2 zákona č. 200/ 1998 Z. z., pričom sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného a jeho výkladom.
4. Uviedol, že mal za to, že dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na odchodné a pre výšku tejto dávky je aj doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, avšak iba za predpokladu, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z., a zároveň sa dňom účinnosti tohto zákona pracovný pomer colníka považoval za služobný pomer. Pracovný pomer colníka žalobkyne sa dňom účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z. nepovažoval za služobný pomer, preto nebolo možné započítať dobu pracovného pomeru colníka žalobkyne ako dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku a pre výšku odchodného podľa § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z. z.
5. K námietkam žalobkyne krajský súd uviedol, že podľa § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/ 2002 Z. z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na odchodné a pre výšku tejto dávky je doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, a nie doba služobného pomeru, tak ako uvádza žalobkyňa, pretože do účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z. colníci boli v pracovnom pomere k colnej správe, a až účinnosťou zákona č. 200/1998 Z. z. vznikol colníkom služobný pomer.
Preto § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z. z. hovorí o započítaní doby pracovného pomeru colníka k colnej správe, avšak za súčasného splnenia dvoch podmienok § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z., a to, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z. a zároveň sa dňom účinnosti tohto zákona pracovný pomer colníka považoval za služobný pomer.
6. Zároveň žalobkyňa uviedla a s týmto sa stotožnil aj krajský súd, že pracovný pomer colníka od účinnosti zákona sa považoval za služobný pomer za predpokladu, že colník zloží služobnú prísahu a splní ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona.
Avšak nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že aj v prípade, ak sa pracovný pomer skončí dohodou colníka a služobného úradu, tak aj tento pracovný pomer od účinnosti zákona, teda od 01. 07. 1998 až do jeho ukončenia, v prípade žalobkyne do 14. 07. 1998, je dobou pracovného pomeru započítanou na účely poskytnutia odchodného.
7. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre posúdenie veci. Nebola sporná doba pracovného pomeru žalobkyne k Colnému úradu Prešov od 14. 02. 1994 do 14. 07. 1998.
Ak teda žalobkyňa namietala potvrdenie Colného úradu Prešov zo dňa 31. 05. 2004 a že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie, krajský súd uviedol, že doba pracovného pomeru colníka žalobkyne nie je sporná, a započítanie doby pracovného pomeru colníka do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na odchodné, je právnym posúdením žalovaného.
Napriek tomu, že žalovaný vychádzal z potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 31. 05. 2004 ako jedného z podkladov napadnutého rozhodnutia, právne posúdenie doby pracovného pomeru colníka do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na odchodné, je vo výlučnej kompetencii žalovaného.
Nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, keďže skutkový stav nebol sporný, sporným bolo iba právne posúdenie veci. Žalobkyňa ani sama neuviedla v žalobe, aké ďalšie dôkazy by prípadne mal žalovaný vykonať.
8. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou na posúdenie danej veci, či žalobkyňa odmietla zloženie služobnej prísahy, rozhodujúcou skutočnosťou je, že žalobkyňa služobnú prísahu nezložila (keďže sa rozhodla nestať colníkom v štátnej službe podľa zákona č. 200/1998 Z. z.). Ani táto skutková okolnosť nie je sporná, žalobkyňa ju nerozporuje. 9. Skutočnosti, či žalobkyňa o vystavenie potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 31. 05. 2004, žiadala alebo nežiadala, a či osoba podpísaná za colný úrad bola riaditeľom, nemôžu zvrátiť záver žalovaného o tom, že pracovný pomer colníka žalobkyne sa účinnosťou zákona č. 200/1998 Z. z. nezmenil na služobný pomer colníka, a preto ho nemožno započítať do doby rozhodujúcej na vznik nároku a výšku odchodného. Nebolo by účelné a hospodárne zisťovať, či osoba podpísaná na potvrdení Colného úradu Prešov, bola jeho riaditeľom, pokiaľ samotná skutočnosť, v ňom uvedená, doba trvania pracovného pomeru colníka k colnej správe, nebola a nie je sporná. 10. Krajský súd tak konštatoval, že žalovaný i prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach spoľahlivo a náležite ustálili skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotili so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutí, správne právne zistený skutkový stav posúdili, ich rozhodnutia sú v súlade s administratívnym spisom a majú v ňom oporu a zároveň postup týchto správnych orgánov, ktorý viedol k ich vydaniu, neporušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. 11. Žalobkyňa tiež namietala porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v rozdielnom prístupe pri započítavaní doby pracovného pomeru colníka, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok (§ 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z. z.) a výkonu zamestnania v prípade iných policajtov, kde pracovný pomer je bez stanovenia akýchkoľvek podmienok uznaný a zhodnotený do celkovej dĺžky trvania služobného pomeru. Doba trvania služobného pomeru rozhodujúca na vznik nároku na odchodné a jeho výšku je zákonom č. 328/2002 Z. z. stanovená v § 58 ods. 1. Ak žalobkyňa poukazovala na písm. i/, j/, k/, l/, m/, n/, o/, s/ citovaného ustanovenia a mala za to, že ide o rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami, ktorí sa nachádzajú v porovnateľných situáciách, krajský súd poukázal na dôvodnosť rozdielneho prístupu k colníkom a profesiám vymenovaným v § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. Za policajta sa na účely zákona č. 328/2002 Z. z. nepovažuje colník, preto nemožno hovoriť o porovnateľností situácii v prípade žalobkyne, ktorá bola colníkom v pracovnom pomere a napr. príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru alebo Horskej záchrannej služby, ktorí sa považujú za policajtov na účely zákona č. 328/2002 Z. z. Teda rozdielnosť prístupu v § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. k rozličným profesiám je odôvodnená. 12. Záverom krajský súd konštatoval, že vydané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu je v súlade s právnymi predpismi a vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol krajský súd tak, že žalobu žalobkyne zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
II.
13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa, ktorú odôvodnila poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 14. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci namietala, že zákon č. 328/2002 Z. z. neupravuje podmienku vzniku služobného pomeru ako zákonnú podmienku pre uznanie pracovného pomeru colníka ako započítateľnej doby, rozhodujúcej na priznanie a výšku dávky odchodného. Pričom § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. hovorí výslovne o uznaní pracovného pomeru colníka a nie o uznaní služobného pomeru colníka.
Preto mala žalobkyňa za to, že právna úprava § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z. z. upravuje pracovný pomer colníka ako obdobie trvania služobného pomeru rozhodujúceho pre priznanie nároku na odchodné, a ako špeciálna právna úprava upravujúca započítanie jednotlivých období do celkovej doby trvania služobného pomeru u policajtov predstavuje právnu úpravu „lex specialis“ vo vzťahu k právnej úprave zákona č. 200/ 1998 Z. z., odkazujúc na § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. ako „lex generalis“, za uplatnenia zásady „lex specialis derogat legi generali“. Pojmy „pracovný pomer“ a „služobný pomer“ majú právne definície, ktoré nie sú totožné a nie je možné ich zamieňať.
15. Vyčítala krajskému súdu, že nezaujal stanovisko k skutočnosti, že by mal byť zo strany krajského súdu akceptovaný u žalobkyne pracovný pomer colníka a nie služobný pomer colníka, na čo poukazovala. Ďalej poukázala na § 266 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého sa dňom účinnosti tohto zákona pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pričom poukázala najmä na slovné spojenie „ak tento zákon neustanovuje inak“, ktorá podľa jej názoru predstavuje „argumentum a contrario“ (dôkaz opaku), a ktorej odôvodneniu sa krajský súd vo svojom rozsudku jednoducho vyhol, upravuje aj existenciu pracovného pomeru colníka po nadobudnutí účinnosti zákona, teda aj po 01. 07. 1998. Práve slovné spojenie „ak tento zákon neustanovuje inak“ podľa žalobkyne vyjadruje situáciu, ktorá nastane v prípade, keď sa dňom účinnosti zákona pracovný pomer nepovažuje za služobný pomer.
Podľa názoru žalobkyne je práve pracovný pomer colníka existujúci po účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z., v prípade žalobkyne od 01. 07. 1998 do 14. 07. 1998 za súčasného splnenia podmienky existencie jej predchádzajúceho pracovného pomeru colníka trvajúceho do 30. 06. 1998 tým pracovným pomerom colníka, na ktorý odkazuje ustanovenie § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z. z., a preto predstavuje dobu pracovného pomeru colníka, ktorá je rozhodujúca pre priznanie dávky odchodného. Zároveň podľa žalobkyne došlo trvaním jej pracovného pomeru do 30. 06. 1998 a následne po účinnosti zákona (01. 07. 1998) do 14. 07. 1998 ku splneniu kumulatívnej podmienky vyplývajúcej z § 266 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z.
16. Podotkla, že nevyhnutnosť vzniku služobného pomeru colníka ako zákonom požadovaná podmienka uznania predchádzajúceho pracovného pomeru colníka nevyplýva ani zo slovného spojenia „pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov sa považuje za služobný pomer“. Táto formulácia je podľa žalobkyne len vyjadrením faktu, že po účinnosti zákona, za predpokladu existencie pracovného pomeru colníka trvajúceho do 30. 06. 1998, po splnení zákonom stanovených podmienok a zložení služobnej prísahy sa pracovný pomer colníka stáva služobným pomerom, pričom takýto služobný pomer colníka je na účely výsluhového zabezpečenia ako doba rozhodujúca pre priznanie dávok výsluhového zabezpečenia posudzovaný podľa § 58 ods. 1 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z. z.
17. Vo vzťahu k porušeniam zásad rovnakého zaobchádzania v porovnaní s prípadom žalobkyne k iným zamestnaniam a službám vymenovaných v § 58 ods. 1 písm. i/, j/, k/, l/, m/,n/, o/, s/ zákona č. 328/2002 Z. z. pri akceptovaní ich výkonov zamestnaní a služieb, žalobkyňa nemôže akceptovať tvrdenie krajského súdu uvedené v bode 97 napadnutého
rozsudku. Poukázala, že pri ukončení služobného pomeru policajta k 31. 12. 2000 bola bez akýchkoľvek pochybností policajtom v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a pri zhodnotení celkového obdobia dĺžky trvania svojho služobného pomeru na účely priznania výsluhového dôchodku mala mať pri posudzovaní svojho nároku právo na rovnaké zaobchádzanie ako iní policajti, ktorým sa hodnotili do celkovej dĺžky trvania služobného pomeru obdobia uvedené v § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. V tejto súvislosti podotkla, že iným policajtom sú v § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. akceptované ich predchádzajúce zamestnania, resp. služby bez nevyhnutnosti bezprostredného následného vzniku služobného pomeru, pričom žalobkyni nebol akceptovaný pracovný pomer colníka trvajúci od 14. 02. 1994 do 14. 07. 1998 a bol od nej súčasne (na rozdiel od iných služieb a zamestnaní) požadovaný aj bezprostredný vznik služobného pomeru colníka.
18. Záverom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
19. Žalovaný sa na základe zaslanej výzvy krajského súdu vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 25. augusta 2022, Číslo: SL-OPS-S-214/2021, pričom uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne uvedeným v podanej kasačnej sťažnosti a plne súhlasil s právnym názorom vysloveným krajským súdom v napadnutom rozsudku. Zároveň zotrval na svojom právnom názore vyslovenom v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 22. 02. 2021. Na základe týchto skutočností navrhol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky, aby potvrdil napadnutý rozsudok a kasačnú sťažnosť zamietol v zmysle § 461 SSP. 20. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 06. 09. 2022.
IV.
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 22.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
27. Od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z., správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023.
Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov. 28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu podanú žalobkyňou, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. septembra 2021, Číslo: SPSČ- PO3-2021/003584-003, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 23. 04. 2021 o priznaní odchodného žalobkyni vo výške 18.809,24 eur. 29.
Podľa § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z. z., dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
30. Podľa § 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30. apríli 2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013 okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1.
31. Podľa § 143ac ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z., základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len „rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia“), a to v príjmovo najlepších dvoch skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 15 skončených rokov, ale najmenej 14 skončených rokov.
32. Podľa § 257 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu dva roky a viac, plní úlohy podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon neustanovuje inak, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia alebo vymenovania do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Colníkom v stálej štátnej službe sa nemôže stať colník, ktorý nemá stredoškolské vzdelanie, ako ani colník, ktorý nemá základné colnícke vzdelanie. 33.
Podľa § 259 zákona č. 200/1998 Z. z., ak sa colník uvedený v § 257 a 258 rozhodne, že sa nechce stať colníkom v štátnej službe podľa tohto zákona, písomne to oznámi v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu, písomne oznámenie sa považuje za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou a pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý uviedol v návrhu, najneskôr uplynutím dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. V tomto prípade patrí colníkovi pri skončení pracovného pomeru náhrada mzdy vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; odstupné podľa osobitného predpisu
mu nepatrí. 34. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., služobný pomer nevznikne, ak colník odmietne zložiť prísahu alebo zloží prísahu s výhradou, alebo ak sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu, jeho pracovný pomer sa skončí dňom uplynutia dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Služobný úrad mu v tomto prípade doručí potvrdenie o skončení pracovného pomeru.
35. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., dňom účinnosti tohto zákona sa pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré z tejto štátnej služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby pracovného pomeru k finančnej správe, ktoré boli započítané podľa doterajších predpisov, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona.
37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 25. 11. 2020 podala žiadosť o priznanie odchodného; - súčasťou spisu bolo aj potvrdenie Colného úradu Prešov zo dňa 31. 05. 2004 o dobe trvania pracovného pomeru colníka - od 14. 02. 1994 do 14. 07. 1998, pričom „menovanej nevznikol, nakoľko k vyššie uvedenému dátumu požiadala o skončenie pracovného pomeru a nezložila prísahu“, - prvostupňový orgán vydal dňa 23. 04. 2021 rozhodnutie Číslo: SPSČ-OSZ-53704-2/ 2021-VZ, ktorým priznal žalobkyni odchodné vo výške 18.809,24 eur, pričom na výpočet odchodného bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru 22 rokov a 159 dní, za túto dobu trvania služobného pomeru patrilo odchodné vo výške deväťapolnásobku základu, základom na výpočet odchodného bol priemerný mesačný služobný plat vo výške 1.979,92 eur.
Súčasťou rozhodnutia bolo aj potvrdenie „výpočet odchodného“, v zmysle ktorého doba služobného pomeru bola určená od 01. 08. 1998 do 31. 12. 1999 a od 01. 01. 2000 do 31. 12. 2020, - o podanom odvolaní rozhodol žalovaný, a to tak, že toto zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 23. 04. 2021 [konštatoval, že doba pracovného pomeru od 14. 02. 1994 do 14. 07. 1998 nemá charakter služobného pomeru podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z., ale ide o pracovný pomer colníka, posudzovaný podľa zákonníka práce]. 38. Žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, keď sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, vo veci nezapočítania doby pracovného pomeru colníka v období od 14. 02. 1994 do 14. 07. 1998 vo vzťahu k jej nároku na odchodné. Predmetom tohto kasačného konania je preto posúdenie správnosti záveru krajského súdu o tom, že doba pracovného pomeru žalobkyne v období od 14. 02. 1994 do 14. 07. 1998 nemala charakter služobného pomeru. Najvyšší správny súd preto
zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto spornej otázky. 39. Na prvom mieste je potrebné uviesť, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere colníka v období od 14. 02. 1994 do 14. 07. 1998 a následne bola v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru od 01. 08. 1998 až do 31. 12. 2020, ktorý sa skončil uvoľnením. Žalobkyňa bola toho názoru, že pri výpočte jej nároku na odchodné, jej malo byť započítané aj obdobie, v rámci ktorého bola v pracovnom pomere colníka, t. j. od 14. 02. 1994 do 14. 07. 1998.
V tejto súvislosti je potrebné pri posudzovaní nároku žalobkyne vychádzať z právnej úpravy § 58 ods.
1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z. z. v kontexte zákona č. 200/1998 Z. z. (konkrétne § 257, § 259, § 261 a § 266). 40. V súvislosti so spôsobom výpočtu odchodného na účely zákona č. 328/2002 Z. z., najvyšší správny súd uvádza, že odchodné je upravené v § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z., pričom v zmysle § 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v prípade odchodného sa základ na výpočet odchodného určí podľa § 143ac ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. V zmysle § 143ac ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. má žalobkyňa nárok na odchodné, ktoré sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (t. j. v prípade žalobkyne), a to, v príjmovo najlepších dvoch skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer
trval menej ako 15 skončených rokov, ale najmenej 14 skončených rokov (v prípade žalobkyne ku dňu 30. 04. 2013 mala dobu služobného pomeru: 14 rokov a 277 dní). 41. V zmysle § 58 ods. 1 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z. z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na odchodné a pre výšku tejto dávky je doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. V zmysle § 266 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z platilo, že dňom účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z., t. j. 01. 07. 1998, sa pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov považoval za služobný pomer podľa tohto zákona, t. j. zákona č. 200/1998 Z. z., ak tento zákon neustanovoval inak.
Do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré z tejto štátnej služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby pracovného pomeru k finančnej správe (predtým colná správa, pozn. súdu), ktoré boli započítané podľa doterajších predpisov, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona.
42. Zároveň § 257 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. ustanovuje, že colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona (t. j. ku dňu 01. 07. 1998) v pracovnom pomere k služobnému úradu dva roky a viac (čo žalobkyňa spĺňala, pozn. súdu), plní úlohy podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon neustanovuje inak, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia alebo vymenovania do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa toho zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Okrem toho však zároveň platí, že v zmysle § 259 zákona č. 200/1998 Z. z., ak sa colník uvedený v § 257 a 258 rozhodne, že sa nechce stať colníkom v štátnej službe podľa tohto zákona, písomne to oznámi v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu; písomné oznámenie sa považuje za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou a pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý uviedol v
návrhu, najneskôr uplynutím dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona (t. j. 01. 09. 1998, pozn. súdu). 43. Ďalší možný postup upravuje ustanovenie § 261 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., ktoré hovorí, že služobný pomer nevznikne, ak colník odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží služobnú prísahu s výhradou, alebo ak sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu; jeho pracovný pomer sa skončí dňom uplynutia dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
Služobný úrad mu v tomto prípade doručí potvrdenie o skončení pracovného pomeru. 44. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že colníci v pracovnom pomere po splnení podmienok ustanovených v § 257 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. (pracovný pomer v trvaní dva a viac rokov ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z., t. j. 01. 07. 1998) sa stali colníkmi v stálej štátnej službe. Výnimku z tejto zásady predstavovali naopak práve ustanovenia § 259 a § 261 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., na základe ktorých ako bolo vyššie uvedené, ak sa colník rozhodol, že sa nechce stať colníkom v štátnej službe, písomne to oznámi v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu (§ 259) alebo služobný pomer colníka nevznikne, ak colník odmietne zložiť prísahu alebo zloží prísahu s výhradou, alebo ak sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu (§ 261 ods. 2). Na základe týchto ustanovení - § 259 a § 261 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. existovali situácie, keď pracovný pomer
colníka podľa doterajších právnych predpisov sa nestal služobným pomerom, ale skončil v zásade v čase, keď už bol účinný zákon č. 200/1998 Z. z., t. j. po 01. 07. 1998. Možno preto konštatovať, že za daného právneho stavu existovali dve skupiny: prvá, ktorá od 01. 07. 1998 (dňom účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z.) sa stala colníkmi v služobnom pomere na základe splnených podmienok, a ta druhá, ktorá aj naďalej pokračovala v pracovnom pomere colníka a následne sa ten skončil po dni 01. 07. 1998 (čo bol aj prípad žalobkyne).
Na podporu svojho právneho názoru, najvyšší správny súd poukazuje aj na Dôvodovú správu k zákonu č. 200/1998 Z. z., konkrétne k § 256 až 269, v ktorej sa navrhlo, že „dňom účinnosti tohto zákona sa považoval pracovný pomer za štátnu službu a aby štátna služba vznikla priamo zo zákona.
. .ďalej sa navrhuje, aby do doby štátnej služby bola započítaná doba colnej služby v pracovnom pomere, ak pracovný pomer neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona a to z dôvodu, že náročnosť a charakter služby sa nemení.“. Z uvedeného tak celkom jasne vyplýval úmysel zákonodarcu, aby pracovný pomer colníka, ktorý aj keď neskončil ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z., t. j. 01. 07. 1998, ale skončil až následne v čase po účinnosti zákona č. 200/ 1998 Z. z., bol započítaný do doby štátnej služby.
45. V prípade žalobkyne tak nastala situácia, keď požiadala o skončenie pracovného pomeru, čo vyplýva aj zo samotného potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 31. 05. 2004, tzn. ide o situáciu, ktorú upravoval § 259 zákona č. 200/1998 Z. z., ak sa colník rozhodne, že sa nechce stať colníkom v štátnej službe, písomne to oznámi v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu, čo v konečnom dôsledku bolo v danom potvrdení uvedené, že žalobkyňa ku dňu 14. 07. 1998 požiadala o skončenie pracovného
pomeru. Túto situáciu predpovedalo v konečnom dôsledku aj znenie § 259 zákona č. 200/ 1998 Z. z., keď písomné oznámenie sa považovalo za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou a pracovný pomer sa skončil dňom, ktorý žalobkyňa uviedla v návrhu.
V tomto smere je potrebné uviesť, že zo strany krajského súdu, ale aj žalovaného došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu vo vzťahu k spôsobu ukončenia pracovného pomeru colníka - žalobkyne. Ak by pracovný pomer žalobkyne skončil z dôvodu nezloženia služobnej prísahy (tak ako to predpokladal krajský súd, ale aj žalovaný), pracovný pomer by skončil uplynutím dvoch mesiacov odo dňa účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z., t. j. 01. 09. 1998, čo však v prípade žalobkyne nenastalo (uvedené vyplýva z § 261 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z.), pretože žalobkyňa skončila pracovný pomer ku dňu 14. 07. 1998.
46. Ako bolo vyššie uvedené, krajský súd, ale aj žalovaný argumentovali tým, že žalobkyňa odmietla zložiť služobnú prísahu, v čom videli dôvod skončenia pracovného pomeru žalobkyne, pričom uvedené odvodzovali z potvrdenia vydaného Colným úradom Prešov dňa 31. 05. 2004. Najvyšší správny súd je však toho názoru, že z uvedeného potvrdenia jednoznačne vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru nebolo odmietnutie zloženia služobnej prísahy, ale ako je uvedené v potvrdení o dobe pracovného pomeru: „menovanej nevznikol, nakoľko k vyššie uvedenému dátumu požiadala o skončenie pracovného pomeru a nezložila prísahu“. Preto je potrebné konštatovať, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobkyne bola skutočnosť, že sama žalobkyňa požiadala o toto skončenie a nie odmietnutie zloženia / nezloženie služobnej prísahy, čomu nezodpovedá ani dátum ukončenia pracovného pomeru, t. j. k 14. 07. 1998 v porovnaní s § 261 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. Nezloženie služobnej prísahy bol len následným dôsledkom požiadania o skončenie pracovného pomeru,
tzn. že v danom prípade nebol dôvod na zloženie služobnej prísahy, a logicky došlo k jeho nezloženiu, napriek tomu, že skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru bola žiadosť žalobkyne o skončenie pracovného pomeru. 47. Na základe vyššie uvedeného tak najvyšší správny súd konštatuje, že rozsudok krajského súdu, ale aj rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom podľa názoru najvyššieho správneho súdu je obdobie pracovného pomeru colníka, resp. žalobkyne, konkrétne od 14. 02. 1994 do 14. 07. 1998, resp. do 30. 06. 1998 (v zmysle výpočtu odchodného mala žalobkyňa dobu služobného pomeru započítanú: od 01. 08. 1998 do 31. 12. 1999 a od 01. 01. 2000 do 31. 12. 2020) malo byť započítané aj na základe § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., pretože ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, pracovný pomer žalobkyne skončil ku dňu 14. 07. 1998, t. j. už v čase účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z. Zároveň je potrebné uviesť, že zo znenia § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. vyplýva, že
za takéto obdobie sa môže považovať len obdobie pracovného pomeru, ktoré bolo započítané podľa doterajších predpisov, t. j. podľa predpisov účinných do 30. 06. 1998. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu tak v prípade žalobkyne sa započítateľnou dobou v tomto zmysle chápe len doba pracovného pomeru do 30. 06. 1998, t. j. deň, ktorý predchádzal účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z. (01. 07. 1998).
48. V neposlednom rade, je potrebné uviesť, že senát 7S najvyššieho správneho súdu sa v konaní vedenom pod sp. zn. 7Ssk/179/2022 zaoberal tiež otázkou, ktorá bola sporná aj v tomto prípade (započítanie doby pracovného pomeru colníka), ale vo vzťahu k nároku na priznanie výsluhového dôchodku žalobkyne, pričom v rozhodnutí zo dňa 27. 09. 2023, sp. zn. 7Ssk/179/2022 tento senát konštatoval, že „žalovaný v dôsledku nesprávneho výkladu § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. nesprávne nezapočítal dobu pracovného pomeru colníka do doby služby, v dôsledku čoho nesprávne určil percentuálnu mieru pre výpočet výsluhového dôchodku podľa § 143ab ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z..
. . . . Pracovné pomery colníkov trvajúce po 30. júni 1998 na základe citovaných § 259 alebo § 261 ods. 2 treba považovať len za dobiehajúce pracovné pomery k colnej správe, ktoré však v danom čase už neboli postavené na roveň služobnému pomeru colníka. V prípade žalobkyne to znamená, že do doby trvania služby podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. je možné jej započítať len trvanie pracovného pomeru colníka od 14. februára 1994 do 30. júna 1998.“, s ktorého právnym názorom sa konajúci senát najvyššieho správneho súdu v celom rozsahu stotožnil.
49. Na základe posúdenia podanej kasačnej sťažnosti zo strany žalobkyne, najvyšší správny súd konštatuje, že námietky v nej uvedené v dostatočnej miere spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia najmä čo sa týka právneho posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu bolo nutné zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa žalovanému vracia na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 2 SSP v spojitosti s § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pričom v novom rozhodnutí sa žalovaný musí opätovne zaoberať dobou pracovného pomeru žalobkyne, resp. doby služby aj na základe vyššie naznačeného právneho názoru najvyššieho správneho súdu.
50. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s §
467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 51. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. novembra 2023