6Ssk/120/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: T. P., narodený XX. T. XXXX, bytom v T. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 26. júla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 21. júna 2024, č.k. 19Sas/1/2023-56, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 21. júna 2024, č.k. 19Sas/1/2023-56 mení tak, že správnu žalobu žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zo 04. mája 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71 ods. 3,5,6,8, § 209 ods. 1,4 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

Dodal potom, že diagnostické závery týchto dvoch prepúšťacích správ sa líšia z hľadiska zaradenia choroby žalobcu do kategórie v rámci MKCH-10. Lekársky posudok posudkového lekára z 21. júna 2023 neuvádza dostatočné dôvody, prečo pri hodnotení choroby žalobcu vychádzal z diagnostického zaradenia choroby žalobcu v kategórii F60.9. V prípade, ak by choroba žalobcu mala byť zaradená v kategórii F61, potom by bolo nevyhnutné prihliadnuť na to, že by išlo o ťažšie diagnostikovateľné poruchy (podľa charakteristiky príslušnej kategórie v MKCH-10), a tomu by bolo potrebné podrobiť aj rozsah lekárskeho posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Ďalej mal preukázané, že lekársky posudok z 21. júna 2023 uvádza, že dôvodom pre určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu ako 20 % bolo, že žalobca bol bez potreby liečby od roku 2017 do roku 2022, kedy bola realizovaná kontrolná lekárska prehliadka pri poberaní invalidného dôchodku s manipulatívnymi a tendenčnými prejavmi, avšak na druhej strane z lekárskej správy z 25. novembra 2022 ako aj dvoch prepúšťacích správ vyplývala potreba liečby žalobcu.

Preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie takúto úroveň kvality odôvodnenia nespĺňali. Rovnako správny súd poukázal na fakt, že v lekárskom posudku z 21. júna 2023 je uvádzaná aj adaptačná porucha, pričom ďalej už nie je zrejmé, či posúdenie tejto choroby je zohľadnené pri určení druhu rozhodujúceho zdravotného postihnutia spoločne s posúdením choroby Porucha osobnosti (kód podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10: F60.9), alebo či je potrebné túto chorobu posudzovať samostatne.

4. Vo veci úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.

7. Konkrétne namietala, že žalobca bol uznaný invalidným od 27. mája 2015 s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, v čase uznania invalidity si ochorenie vyžadovalo intenzívnejšiu ambulantnú a krátkodobo aj ústavnú liečbu, bolo porovnaním priaznivo zaradené pod Kapitolu V, položka č. 1, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. ako poruchy emotivity a afektivity. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke 14. februára 2018 bolo potvrdené trvanie invalidity, nakoľko nedošlo k podstatnej zmene zdravotného stavu žalobcu. Pri následne vykonanej kontrolnej lekárskej prehliadke, dňa 24. apríla 2023, posudkový lekár vychádzal z doložených prepúšťacích správ z ústavných psychiatrických zariadení v Bratislave a Bardejove, pričom u žalobcu neboli popísané žiadne poruchy nálad. V popredí klinického obrazu bola abnormne štruktúrovaná porucha osobnosti so sklonom k impulzivite s manipulatívnymi a účelovými tendenciami, s cieľom predĺženia hospitalizácie za účelom ubytovania sa. Počas hospitalizácie bol žalobca kverulačný a konštatovaná agravácia. U žalobcu nebola badateľná zásadnejšia psychopatológia (prejavy duševnej poruchy) s potrebou zásadnejšej farmakologickej intervencie. Stav bol zhodnotený ako porucha osobnosti. Na základe uvedeného došlo k prehodnoteniu zdravotného stavu žalobcu. Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha nebola potvrdená. V popredí klinického obrazu bola ľahká až stredne ťažká porucha osobnosti s poruchou adaptácie a sklonom k impulzivite bez prejavov inej duševnej poruchy. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola určená ľahká až stredne-ťažká porucha osobnosti zaradená pod Kapitolu V, položka č. 5 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v percentuálnou mierou 20 %. K pôvodne stanovenej diagnóze F41.2 uviedla, že nejde o celoživotné ochorenie, spravidla na odporučenej terapii, alebo po odstránení stresových faktorov rýchlo odznieva a pacient nevyžaduje ďalšiu liečbu. Poukázala tiež na skutočnosť, že ochorenie žalobcu od roku 2017 do 2022 nevyžadovalo medikamentóznu liečbu, či psychiatrickú intervenciu, ani neabsolvoval kontrolné vyšetrenia, čoho dôkazom je, že príznaky neurotickej a stresom podmienenej poruchy ustúpili. Hospitalizácie nepotvrdili žiadne závažné duševné ochorenie, len málo významnú poruchu osobnosti, ktorá si vyžaduje najmä spoluprácu žalobcu so psychológom pri psychoterapii, dodržiavanie životosprávy a ergoterapiu, t.j. liečbu prácou. U žalobcu tiež neboli zistené žiadne iné telesné ochorenia. 8. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 11.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 16.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 18. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 19. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

21. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 22. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový spis žalovanej, mal preukázané, že - žalobca bol dňa 27. mája 2015 uznaný za invalidného, - podklad pre vydanie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku tvorila lekárska správa z 11. novembra 2015 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník; príslušný posudkový lekár u žalobcu ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu (F 41.2) a túto zaradil pod Kapitolu V, položka č. 1, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a s určenou 45 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 30 % - 45 %), - uvedené závery potvrdil posudkový lekár v lekárskej správe zo 14. februára 2018 vykonanej na základe kontrolnej lekárskej prehliadky, - na základe ďalšej stanovenej kontrolnej lekárskej prehliadky zdravotný stav opätovne posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník dňa 24. apríla 2023, ktorý po zistení pracovnej, sociálnej, rodinnej, osobnej anamnézy, ochorenia, liečby

Košice, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 21. júna 2023 [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice dospel k zhodnému záveru, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

28. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky účastníka (dávkového) konania. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou

30. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že žalobca bol v minulosti uznaný za invalidného pre zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu (F 41.2) zaradenú pod Kapitolu V, položka č. 1, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a s určenou 45 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 30 % - 45 %).

U žalobcu posudkoví lekári oboch stupňov zhodne ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - stredne- ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu so zaradením pod Kapitolu V, položka č. 5 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v percentuálnou mierou 20 % (z rozpätia 20 % - 35 %). Posudkoví lekári oboch stupňov vychádzali odôvodnene z už vyššie zmieňovaných prepúšťacích správ. Z prepúšťacej správy - UN Bratislava, Nemocnica Staré Mesto, Psychiatrická klinika, 16. júl 2022 až 28. júl 2022 - nebola konštatovaná zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, stav žalobcu bol v predmetnej prepúšťacej správe uzavretý ako adaptačná porucha a zmiešaná a iná porucha osobnosti, pričom neuvádzala ťažší stupeň takého ochorenia, respektíve ochorení. To umocňuje i fakt, že medikamentózna liečba bola nasadená v minimálnom rozsahu. Navyše z predmetnej prepúšťacej správy tiež vyplynulo, že žalobca pri téme prepustenia bol reaktívne disforický, v popredí manipulatívne a účelové tendencie s cieľom predĺženia hospitalizácie za účelom ubytovania sa. Žalobca bol prepustený v stabilizovanom stave bez porúch správania sa a bez florídnej psychotickej symptomatiky.

Na oddelení bol žalobca kverulačný a dožadovaný po pozornosti. Stav bol uzavretý ako porucha osobnosti, bližšie neurčená. Z uvedeného je zrejmé, že rovnako ako v predchádzajúcej prepúšťacej správe (UN Bratislava, Nemocnica Staré Mesto, Psychiatrická klinika, 16. júl 2022 až 28. júl 2022) nebola u žalobcu stanovená závažnejšia forma, respektíve ťažší stupeň takto indikovaného ochorenia, čo potvrdzovala aj v príslušnej prepúšťacej správe odporúčaná medikamentózna

31. K záveru správneho súdu, že posudkoví lekári sa nedostatočne vysporiadali s tou skutočnosťou, že žalobca bol v minulosti uznaný za invalidného s určenou 45 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že v nových lekárskych posudkoch posudkoví lekári konkrétne nepopisujú, na základe čoho pristúpili k inému posúdeniu zdravotného stavu žalobcu, než ku ktorému dospeli posudkoví lekári v minulosti (t.j. v rokoch 2015 a 2018), najvyšší správny súd uvádza, že zdravotný stav (zvlášť, ak ide o duševné choroby a poruchy správania) sa vyvíja, je dynamický, čo značí, že pokiaľ má raz účastník konania priznaný invalidný dôchodok, to automaticky neznamená, že mu bude vyplácaný

Psychiatrické oddelenie, 14. november 2022 až 18. november 2022 - bolo uvedené, že u žalobcu nebola spozorovaná závažnejšia psychopatológia s potrebou zásadnejšej farmakologickej intervencie. 32. Vzhľadom na tieto skutočnosti najvyšší správny súd mal preukázané, že zdravotný stav žalobcu, tak ako bol posúdený počas jeho hospitalizácií, nezakladá invaliditu.

33. Vo vzťahu k návrhu žalobcu o nariadenie znaleckého dokazovania najvyšší správny súd uvádza, že medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi v danej veci neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal súd dôvod pochybovať.

34. Na záver najvyšší správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté právo žalobcu si podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.

36. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 26. marca 2025