6Ssk/120/2025

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) zo dňa 24. apríla 2025, č. k. KE-6S/42/ 2023-31 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. novembra 2018, Číslo: PPZ-KA1-216-004/2018-PK v spojení s rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 28. mája 2018, Číslo: KRPZ-KE-VO2-83-013/2017-PS (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení § 20 ods. 1, § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), § 175 ods. 1, § 175 ods. 4, § 176 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), § 21, § 46, § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveného v rozhodnutí zo dňa 28. februára 2023, sp. zn. 6Ssk/59/2022, správny súd uzavrel, že objektívna nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom (poškodením sluchu) a priebehom služobnej činnosti žalobcu dňa 05. februára 2015 vylučuje naplnenie skutkovej podstaty služobného úrazu podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Časový odstup od tvrdeného vzniku poškodenia zdravia (05. februára 2015) do času jeho riadneho preukázateľného oznámenia nadriadenému (10. februára 2015 - telefonicky, 13. februára 2015 - písomne), tak vytvára prekážku pre spoľahlivé zistenie, či poškodenie zdravia žalobcu skutočne vznikla pri plnení služobných povinností dňa 05. februára 2015 a nie počas nasledujúcich dní. Nemožno bez pochybností tvrdiť, že v danej veci ide o služobný úraz. Porušením zákonnej povinnosti žalobca zmaril možnosť riadneho prešetrenia úrazu, príčin jeho vzniku, ako aj otázky zodpovednosti služobného úradu. 4. Správny súd ďalej konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca nebol spôsobilý bezodkladne nahlásiť úraz svojmu priamemu nadriadenému. Zároveň neoznámenie úrazu alebo včasné neoznámenie, nezakladá automaticky stratu nároku na príslušnú dávku úrazového zabezpečenia. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu účastníkovi konania ich nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 23. júna 2025, ktorú odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP. 7. Poukázal, že z jeho strany došlo k nahláseniu úrazu ústne bezprostredne po tom, ako tento úraz vznikol (o uvedenom svedčí úradný záznam Q.. D.). Podotkol, že ústne oznámenie pracovného úrazu je pritom s internými predpismi jeden zo spôsobov, ktorý môže oznamovateľ využiť, preto sa jedná o bežnú, všeobecne akceptovanú prax, ktorá je navyše v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Skutočnosť, že v danom prípade sa nejednalo o „oficiálne“ oznámenie služobného úrazu, nemení nič na skutočnosti, že žalobca o vzniknutom úraze svojich nadriadených informoval, napriek tomu, že žalobca pri informovaní nadriadených nepoužil priamo slovné spojenie služobný úraz, avšak oboch nadriadených informoval o tom, že mu po streľbe hučí v uchu, a teda bolo dôvodné predpokladať, že žalobca v dôsledku streľby utrpel poškodenie zdravia. Pracovný úraz podľa žalobcu je potrebné posudzovať „ad hoc“, a to vzhľadom na okolnosti prípadu. V kontexte žalobcovho druhu úrazu - pískanie v ušiach - je absurdné požadovať od policajta, aby si následky tohto úrazu uvedomil hneď. Žalobca poukázal, že celé správne konanie o priznanie úrazového príplatku je ovládané vyšetrovacou a nie prejednávacou zásadou, tzn. služobný úrad mal vykonať všetky procesné úkony potrebné na to, aby sa objektívne zistil skutkový stav. 8. Žalobca ďalej podotkol, že to, že utrpel vážnejšie poškodenie zdravia v dôsledku streľby, sa mohol dozvedieť až na základe odborného lekárskeho vyšetrenia, a teda až týmto okamihom si mohol byť na 100 % istý, že jeho subjektívne pociťovanie bolesti má za následok vznik poškodenia zdravia v dôsledku služobného úrazu. Do tohto okamihu mohlo byť hučanie v ušiach spojené s ďalšími ťažkosťami iba dočasným problémom, ktorý mohol v priebehu pár hodín, či dní pominúť. Namietal, že sa o samotnom vzniku služobného úrazu dozvedel až následne na základe odborného lekárskeho vyšetrenia dňa 10. februára 2015, pričom poškodenie zdravia nahlásil celkovo trikrát, a to po zákroku, telefonicky po odbornom vyšetrení a napokon e-mailom. Poukázal, že žiadne ustanovenia neustanovuje lehotu na oznámenie úrazu, ktorá by znamenala stratu nároku. V neposlednom rade poukázal na objektívnu zodpovednosť služobného úradu, ktorej sa nemožno zbaviť, ak policajt utrpel služobný úraz pri služobnom zákroku, alebo pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal. 9. Záverom dodal, že požadovať, aby policajt bezprostredne po psychologickej záťaži vykonal ohlásenie služobného úrazu (o ktorého následkoch v tom čase nemal ani tušenie) služobne predpísaným spôsobom je úplné nepochopenie základných princípov správneho konania, preto rozhodnutie vnímal nespravodlivo. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 174 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad.

19. Podľa § 20 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského

21. Podľa § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

26. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z., povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa odseku 1.

. .) Pri vstupe do obydlia a následnom útoku zo strany páchateľa došlo k streľbe zo služobnej pištole. (. . .) v čase streľby stál v miestnosti asi 1m od samotnej streľby. Po ukončení policajnej akcii menovaný (žalobca; pozn. súdu) začal pociťovať v ľavom uchu tlak, pískanie a šumenie

ochorenia dýchacieho aparátu navštívil ambulanciu Q.. I., ktorý rozhodol o práceneschopnosti žalobcu a ktorému zároveň oznámil zdravotné ťažkosti pretrvávajúce od služobného zákroku a požiadal ho o vypísanie výmenného lístka za účelom odborného vyšetrenia; odborné vyšetrenie žalobca absolvoval dňa 10. februára 2015, pričom službukonajúci špecializovaný lekár na základe subjektívnych a objektívnych vyšetrení odporučil hospitalizáciu a začatie liečby pre poškodenie sluchu /akutrauma/ vplyvom pôsobenia nadmerného hluku spôsobeného počas služobného zákroku,

S.. H.. V. ako veliteľ zásahu, ktorý tiež nezaznamenal od žalobcu žiadne relevantné informácie v súvislosti s úrazom, - V.. Q.. Q.radný záznam doplnil dňa 04. septembra 2015 o ďalšiu skutočnosť, že žalobca sa v čase bezprostredného zákroku nenachádzal v prvej línii zasahujúcich policajtov, - dňa 13. februára 2015 bol spísaný úradný záznam S..

pri ohlásení úrazu, - žalobca dňa 02. mája 2017, na predpísanom tlačive doručenom prvostupňovému správnemu orgánu dňa 11. júla 2017, požiadal o priznanie dvoch dávok úrazového zabezpečenia - 1/ náhrady za bolesť a 2/ náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, - vo vzťahu k žalobcom uplatnenej náhrade za bolesť prvostupňový správny orgán v spojení s rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu z 08. novembra 2017, číslo KM-OLVS-265/OPK žalobcovi náhradu za bolesť nepriznal, - na základe následne podanej správnej žaloby Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 12. februára 2020, č. k. 7S/60/2018-62 zrušil napadnuté rozhodnutie a tiež prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie, - najvyšší správny súd následne rozsudkom z 25. mája 2022, sp. zn. 9Sžsk/100/2020 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie [dospel k záveru, že v dôsledku toho, že žalobca si nesplnil zákonné povinnosti týkajúce sa nahlasovania ublíženia na zdraví v súvislosti s výkonom služobných povinností, nemohla byť

Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 28. mája 2018. 28. V predmetnej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobca utrpel úraz spočívajúci v poškodení sluchu, konkrétne - hučanie v ušiach, otras labyrintu (poškodenie sluchu hlukom - akutrauma s následnou poruchou sluchu vľavo s tinnitio (hučanie).

29. Obdobne ako to urobil správny súd v napadnutom rozsudku, už najvyšší správny súd v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 6Ssk/59/2022 konštatoval, že „správne orgány za účelom riadneho zistenia skutkového stavu si riadne zabezpečili relevantné podklady týkajúce sa preverenia žalobcovho tvrdenia ohľadom spôsobu jeho oznámenia úrazu priamemu nadriadenému. Na základe takto získaných / zabezpečených dôkazov správne orgány spochybnili žalobcom uvádzané oznámenie najmä čo do jeho náležitosti a včasnosti.

udalosti. Možno teda uzavrieť, že objektívna nemožnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom (poškodením sluchu) a priebehom služobnej činnosti žalobcu dňa 05. februára 2015 vylučuje naplnenie skutkovej podstaty služobného úrazu podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.“. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že ten oznámil služobný úraz riadne a včas, napriek tomu, že možno súhlasiť so žalobcom, že úraz je možné oznámiť aj ústne, ale spôsob, ktorý zvolil žalobca (počas odchodu z budovy „utrúsil“, že mu hučí v ušiach), nemožno považovať za štandardizovaný postup pri oznamovaní služobných úrazov.

Odhliadnuc od tejto skutočnosti však argumentácia žalobcu, že sa o predmetnom úraze dozvedel až z odborného vyšetrenia zo dňa 10. februára 2015, sa javí rozporuplne, keď naopak tvrdil, že tento úraz oznámil bezprostredne po služobnej činnosti.

Záver žalovaného, že len včasné ohlásenie služobného úrazu bolo rozhodujúcou okolnosťou, ktorá by následne vytvorila podmienky na okamžité a riadne prešetrenie úrazu žalobcu, považoval najvyšší správny súd za správny.