6Ssk/1/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: H. X., adresa trvalého pobytu: E. X/XX, XXX XX K., dátum narodenia: XX. N. XXXX, právne zastúpená: JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 48Sa/3/2021 - 65 zo dňa 21. apríla 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. apríla 2022, č. k. 48Sa/3/2021 - 65 mení tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.

Odôvodnenie

I.

XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2016. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán podľa § 74 ods. 1, § 60 ods. 3 a § 255 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok zo dňa 27. septembra 2016 dôvodiac tým, že nie je splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia zomretého manžela Z. X., narodeného XX.

prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa uvedené rozhodnutie napadla správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave tak, že žalobe vyhovel a rozsudkom sp. zn. 20Sa 24/2018 rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný podal proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „Najvyšší súd SR“) zamietol rozsudkom sp. zn. 7Sk/42/2019 zo dňa 26. augusta 2020. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 7Sk/42/2019 zo dňa 26. augusta 2020 uviedol, že pri posudzovaní nároku žalobkyne vo veci vdovského dôchodku po zomrelom manželovi žalovaný nevenoval náležitú pozornosť, či zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.

V ďalšom konaní generálny riaditeľ žalovaného vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2021, ktorým potvrdil opätovne prvostupňové rozhodnutie žalovaného. Žalovaný v druhostupňovom správnom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2021 dospel k záveru, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti, t.j. k XX. Q. XXXX,

Záverom žalovaný výrok svojho rozhodnutia druhého stupňa dôvodil s poukazom na skutočnosť, že žalobkyni bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky priznaný vdovský výsluhový dôchodok z osobitného systému podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), čo je taktiež dôvod, pre ktorý nie je možné priznať vdovský dôchodok zo všeobecného systému podľa zákona č. 461/2003 Z. z. duplicitne, ako dôchodkovú dávku za tú istú sociálnu udalosť (t. j. smrť manžela).

Podľa krajského súdu v súlade s ustanoveniami § 60 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení toto obdobie nebolo následne možné vyhodnotiť, príp. započítať ako obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (podľa zákona o sociálnom poistení), použiteľné pre účely posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok zomrelého manžela žalobkyne.

Dohovoru. V tejto súvislosti krajský súd odôvodnenie svojho rozhodnutia oprel aj o závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/110/2015 zo dňa 24. apríla 2019. 6. V závere preskúmavaného rozhodnutia krajský súd s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 382/2018-19 z 20. júna 2018 zdôraznil, že zohľadňovanie len skončených rokov trvania služobného pomeru pre účely percentuálneho zvyšovania výmery výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. nemožno zamieňať s dobou dôchodkového poistenia pri jej zohľadňovaní pre účely posúdenia podmienok vzniku nároku na niektorú z dôchodkových dávok podľa zákona o sociálnom

7. Krajský súd na základe vyššie uvedeného a po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti druhostupňového správneho rozhodnutia žalovaného konštatoval, že nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné uvedené rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP). 10. V súvislosti s odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, žalobkyňa poukázala na právne názory súdov rozhodujúcich v tu prejednávanej veci už skôr, a to ohľadom posúdenia zhodnotenia tzv. zvyškovej doby služby ako kľúčovej spornej otázky. V tejto súvislosti citovala vybrané ustanovenia rozhodnutí krajského súdu č. k. 44Sa/15/2017 a č. k. 20Sa/24/2018, ako aj rozsudku kasačného súdu č. k. 7Sk/42/2019 a s poukazom na ne namietala zjavný rozpor záverov tu preskúmavaného rozhodnutia krajského súdu č. k. 48Sa/3/ 2021- 65 zo dňa 21. apríla 2022 s právnymi závermi v nich uvedenými. Žalobkyňa zdôraznila, že uvedené preskúmavané rozhodnutie krajského súdu je práve z tohto dôvodu v rozpore s princípom predvídateľnosti a právnej istoty v konaní a na podporu svojho tvrdenia poukázala na početné nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 275/2018, IV. ÚS 99/20189, I. ÚS 87/99, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80, IV. ÚS 209/2010 a PL. ÚS 21/00). 11. Sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP odôvodnila nesúhlasným názorom s?rozhodnutím krajského súdu, ktorý je uvedený v?bode 40 v súčinnosti s bodom 39, v bodoch 42, 45 a 47. Žalobkyňa ozrejmila, že ona nežiadala započítať dobu služby zhodnotenú pre nárok a výšku výsluhového dôchodku zosnulého manžela (celých 22 rokov), ale požadovala zhodnotenie len tzv. zostatkovej doby služby, ktorá sa neodrazila na výške priznanej výsluhovej dávky zomretého manžela. V ďalšom uviedla, že nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 16/2017, na ktorý poukazuje krajský súd vo svojom preskúmavanom rozhodnutí, reagoval na nemožnosť priznávania a výpočtu invalidného dôchodku poberateľom výsluhových dávok podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“), (nie je možné započítať dvakrát dobu služby zhodnotenú pre výsluhovú dávku do sociálneho poistenia). Žalobkyňa pritom nikdy nežiadala započítať takúto dobu a ani nežiadala o postup v zmysle Dohovoru č. 128. 12. Záverom žalobkyňa uviedla, že krajský súd opakovane nereagoval na tvrdenie žalovaného, že vzhľadom na priznanie vdovského výsluhového dôchodku nie je možné priznať nárok na vdovský dôchodok duplicitne za tú istú sociálnu udalosť (t.j. smrť manžela). Zároveň zdôraznila, že takúto právnu konštrukciu už odmietol krajský súd v predchádzajúcich rozsudkoch v tu prejednávanej veci. 13. Žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý

rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že druhostupňové správne rozhodnutie žalovaného zruší a vec sa vráti na ďalšie konanie. Žalobkyňa zároveň požadovala náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po ich preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne je dôvodná.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu v sociálnej veci. Žalovaný rozhodnutím, ktoré žiadala žalobkyňa správnym súdom preskúmať, zamietol odvolanie a?potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2016 vo veci zamietnutia žiadosti o vdovský dôchodok z?dôvodu, že nie je splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia zomretého manžela Z. X., narodeného XX. J. XXXX a zomretého dňa XX.

29. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 32.

33. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa

35. Podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý a) splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo c) bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

37. Podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa §

38. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.

ak tento zákon neustanovuje inak. 40. Primárnou úlohou kasačného súdu je v?medziach podanej kasačnej sťažnosti posúdiť, či v konaní pred krajským súdom nedošlo k porušeniu zákona tým, že sa krajský súd vo svojom rozhodnutí odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a tiež či sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď správnu žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zamietol.

J. XXXX a zomretého dňa XX. Q. XXXX, a preto nie sú splnené podmienky na vznik nároku na vdovský dôchodok. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré generálny riaditeľ žalovaného v celom rozsahu zamietol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. marca 2017 a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie. Žalobkyňa podala žalobu na Krajský súd v Trnave, ktorý žalobe vyhovel rozsudkom sp. zn. 44Sa/15/2017 zo dňa 6. augusta 2018 a rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. marca 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Generálny riaditeľ žalovaného v ďalšom konaní vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2018, ktorým potvrdil opätovne prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa uvedené rozhodnutie napadla správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave tak, že žalobe vyhovel a rozsudkom sp. zn. 20Sa/24/2018 rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný podal proti uvedenému rozsudku kasačnú

42. Najvyšší správny súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia sekcie riadenia ľudských zdrojov (ďalej len „OSZ SRĽZ MV SR“) č.p.: SRLZ - 42937 - 1/SZ-2009 (pozn. súdu dátum vydania rozhodnutia je nečitateľný) bol manželovi žalobkyne podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok od 1. mája 2009. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola zomretému Z. X. zhodnotená podľa § 58 doba trvania služobného pomeru 22 skončených rokov (ďalej len „rozhodnutie MV SR o priznaní výsluhového dôchodku“). V rozpore s týmto údajom podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia č. SPOU- OSZ-42.937-14/2014-VZ zo dňa 30. decembra 2014 (obsahovo identicky následne aj oznámenia vydaného pod č. SPOU - OSZ-42.937-15/2015-VZ zo dňa 18. februára 2015) ako odpoveď na žiadosť žalovaného o oznámenie údajov na účely konania o žiadosti žalobkyne o priznanie vdovského dôchodku bola zomretému p.

43. Z priloženého spisu kasačný súd tiež zistil, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia č. SPOU-OSZ-42.937-11/2014-VZ zo dňa 14. novembra 2014, bol žalobkyni od 26. októbra 2014 priznaný vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. c), § 49 a § 50 ods. 1 a 2, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý bol s odkazom na § 49 citovaného zákona vypočítaný ako 60 % výsluhového dôchodku, na ktorý mal nárok policajt ku dňu úmrtia, a ktorého bol k uvedenému dňu poberateľom (ďalej len „rozhodnutie MV SR o priznaní vdovského výsluhového dôchodku“).

45. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoria aj tomu predchádzajúce konania, ako aj administratívny spis žalovaného a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení a zákona č. 328/2002 Z. z. na vec sa vzťahujúcej, kasačný súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 27. septembra 2016 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie vdovského dôchodku po zomretom. Rozhodnutím MV SR o priznaní vdovského výsluhového dôchodku od 26. októbra 2014 bol žalobkyni priznaný vdovský výsluhový dôchodok, pričom s odkazom na § 49 citovaného zákona bol vypočítaný ako 60 % výsluhového dôchodku, na ktorý mal nárok manžel žalobkyne ku dňu úmrtia, a ktorého bol k uvedenému dňu poberateľom. Zomrelému manželovi žalobkyne bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. mája 2009. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu výkonu základnej vojenskej služby od 30.9.1980 do 28.9.1982 v II. kategórii funkcií a obdobie príslušníka Policajného zboru od 15.7.1988 do

rozsahu. Z uvedených dôvodov pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na (ne)priznanie vdovského dôchodku žalobkyne bolo významné zistenie, či jej zomrelý manžel ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.

nepotvrdila. V tomto ohľade nie je právny záver žalovaného medzi stranami sporný. 47. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na nárok na invalidný dôchodok zomrelého manžela (t.j. poistenca vo veku nad 45 rokov) je najmenej 15 rokov. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že pre účely posúdenia podmienok vzniku nároku žalobkyne na vdovský dôchodok je potrebné dosiahnutie iba zákonného počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, t.j. dôchodkového poistenia manžela žalobkyne v rozsahu 15 rokov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Nie je nevyhnutné, aby pri posudzovaní tejto podmienky spĺňal všetky predpoklady pre vznik nároku na invalidný dôchodok.

ods. 3 v spojení s § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia manžela žalobkyne v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia v rozsahu 22 rokov a 294 dní, t.j. trvania služobného pomeru manžela žalobkyne v Policajnom zbore (zohľadnených pre účely skôr priznaného výsluhového dôchodku, od ktorého sumy sa odvíja aj výpočet vdovského výsluhového dôchodku žalobkyne podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) nebolo možné vyhodnotiť, príp. započítať ako obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (podľa zákona o sociálnom poistení), a teda použiť pre účely posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok zomrelého manžela žalobkyne.

V opačnom prípade by dochádzalo k nespravodlivému duplicitnému zohľadneniu tej istej doby dôchodkového zabezpečenia (už raz zohľadnenej pri priznaní nároku dôchodkového zabezpečenia v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) pri priznaní dôchodkovej dávky zo všeobecného systému sociálneho poistenia.

Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).

sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

Doba poistenia poistenca nezohľadnená v osobitnom systému sociálneho zabezpečenia nemôže ostať nezohľadnená. Pokiaľ by poistenec, ktorému nebola zohľadnená celá doba poistenia ku dňu smrti, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pri zohľadnení celej doby poistenia, vznikol by po jeho smrti jeho zomrelej manželke nárok na vdovský dôchodok i zo všeobecného systému. Zákonodarca však rovnako chráni aj vdovu po zomrelom manželovi, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, a to právnou úpravou ustanovenou v § 74 ods. 1, písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., keď stanoví „alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok“. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd nemôže súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, ktorým súhlasne s tvrdením žalovanej odmietol zohľadniť tzv. zostatkovú dobu 294 dní služby zomretého manžela žalobkyne na účely posúdenia obdobia dôchodkového poistenia podľa všeobecného systému sociálneho poistenia. Kasačný súd je toho názoru, že doba poistenia nezohľadnená v osobitnom systéme sociálneho

51. Kasačný súd zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. sa pre výšku výsluhového dôchodku hodnotia len skončené roky trvania služby, je zrejmé, že obdobie výkonu služby policajta v rozsahu 294 dní (nad rámec ukončených 22 rokov služobného pomeru) pre výšku výsluhového dôchodku hodnotené nebolo, teda v tomto rozsahu toto obdobie manželovi žalobkyne nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok a de facto ani nárok na vdovský výsluhový dôchodok žalobkyne.

Posúdenie dôchodkového nároku osoby, ktorej vznikol nárok na dávku totožného charakteru tak zo všeobecného, ako aj z osobitného systému sociálneho poistenia si vyžaduje spoluprácu nositeľov sociálneho poistenia oboch systémov a vzájomné poskytnutie si informácií. Aj keď sa v dávkovom spise odporkyne nachádza oznámenie MV SR údajov na účely konania o dôchodkovej dávke o zhodnotení doby služby manžela žalobkyne od 30.09.1980 do 28.09.1982 a následne od 15.07.1988 do 30.04.2009 ako doby trvania služobného pomeru, žalovaný si pre konečné rozhodnutie o priznaní vdovského dôchodku pri zabezpečovaní podkladov rozhodnutia (§ 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) mal vyžiadať od ministerstva vnútra, prípadne od samotnej žalobkyne (§ 196 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) potvrdenie o počte skončených rokov služby policajta, hodnotených na účely výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., resp. mala rozpor rozhodnutia MV SR o priznaní výsluhového dôchodku s oznámením MV SR údajov na účely konania o dôchodkovej dávke relevantne a včas vyhodnotiť.

53. Záverom kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na to, že z preskúmavaného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že z doby poistenia hodnotenej pre vznik nároku na vdovský dôchodok vylúčila zvyškové obdobie služby manžela žalobkyne v rozsahu 294 dní, kasačný súd preto za žiadnych okolností nemôže súhlasiť s právnym názorom krajského súdu vysloveným v časti týkajúcej sa aplikácie ustanovení § 60 ods. 3 a § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení na posúdenie zhodnotenia výkonu služby policajta zomrelého manžela žalobkyne v rozsahu nad rámec služobného pomeru v trvaní ukončených 22 rokov, t.j. v rozsahu 294 dní, za účelom vylúčenia ich zhodnotenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, nakoľko uvedené obdobie bolo už raz zohľadnené pri priznaní nároku dôchodkového zabezpečenia v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia policajtov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Kasačný súd zdôrazňuje, že v nadväznosti na rozhodnutie MV SR o priznaní výsluhového dôchodku, z ktorého je zrejmé, že zomrelému manželovi žalobkyne bolo podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.

V tejto súvislosti a v takto vymedzenom rozsahu sa kasačný súd stotožňuje s námietkou žalobkyne o potrebe hodnotenia tzv. zvyškovej doby služby vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Uvedené napokon vyplýva aj z rozhodovacej prace kasačného súdu, na ktorú poukázala aj žalobkyňa a ktoré v tejto súvislosti považuje za relevantné.

Uvedené napokon vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu, na ktorú navrhovateľ poukazoval.“ Rovnako v právnej vete rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2010, sp. zn. 4 So 11/2009 súd skonštatoval: „Ak doba výkonu služby policajta zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nemožno ju hodnotiť pri výpočte výšky starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Jej vylúčenie pre zistenie výšky dávky, na ktorú vznikne nárok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zodpovedá § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

55. Vo vzťahu k odkazu krajského súdu na početnú citáciu z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52 z 13. februára 2019 v súvislosti s vydaním rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/110/2015, kasačný súd iba stručne konštatuje, že v tu prejednávanej veci nebolo podmienkou vzniku nároku žalobkyne na vdovský dôchodok posudzovanie splnenia podmienok na vznik nároku jej zomrelého manžela na invalidný dôchodok (pozn. súdu čo nie je medzi stranami ani sporné), ale iba posúdenie získania veku manžela žalobkyne potrebného dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení na nárok na invalidný dôchodok zomrelého manžela v rozsahu najmenej 15 rokov. Na základe uvedeného považuje preto kasačný súd uvedený rozbor nálezu a odkazy na citovaný rozsudok za právne irelevantné a s námietkou žalobkyne, že postup podľa Dohovoru č. 128 nežiadala, plne súhlasí.

Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že žalovaná si pred rozhodnutím vo veci nezadovážila dostatok podkladov, resp. nedostatočne vyhodnotila tie, ktoré mala k dispozícii a nerešpektovala právne závery skorších rozhodnutí v tu prejednávanej veci, preto jej rozhodnutie považoval za nezákonné. Z uvedeného dôvodu preto vyhodnotil kasačnú sťažnosť za dôvodnú.

57. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného na základe rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku znovu rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o priznanie vdovského dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Pre účely posudzovania tohto nároku zhodnotí do doby dôchodkového poistenia aj tú dobu policajnej služby, ktorá presahuje skončených 22 rokov služby, hodnotených v osobitnom systéme na účely výsluhového dôchodku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.