6Ssk/1/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: I.. U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. č. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom zo Žiliny, Hodžova 13, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.03.2023, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-24Sa/5/2023-165 zo dňa 26.08.2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

14.08.2022 starobný dôchodok v sume 380,- eur mesačne, ktorý súčasne od 01.01.2023 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšil na sumu 424,90 eur mesačne. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách čl. 46 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 274 ods. 1 až 4, § 21 ods. 1, § 174 ods. 1 a 2, § 175 as § 175g ods. 1 až 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k dátumu 14.08.2022 dosiahol vek 58 rokov ani to, že v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie získal najmenej 16 rokov; čo sú podmienky potrebné na priznanie starobného dôchodku podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Ďalej nebolo sporné ani to, že žalobca bol zo služobného pomeru uvoľnený z dôvodu organizačných zmien od 01.01.2003, a to v dobe výkonu služby profesionálneho vojaka v III. pracovnej kategórii, ktorú vykonával od

4. Správny súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o správnosti rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku k veku 58 rokov od 14.08.2022. Ohľadom určenia teoretickej sumy starobného dôchodku mal rovnako za to, že táto bola určená v súlade so zákonom, keď bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s článkom 33 ods. 1 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ako aj v súlade s judikatúrou vyšších súdnych inštancií, keď bola teoretická suma dôchodku krátená o sumu dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku.

Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t.j. v III. pracovnej kategórii. Námietky na prísny režim pri ich výchove počas štúdia na VSOŠ, ako aj prípadné ozbrojovanie a povinná práca nie sú predmetom súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu.

10. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?to z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. 11. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP odôvodnil jednak tým, že podrobne poukázal na odôvodnenie rozsudku správneho súdu a na postup Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o žiadosti o starobný dôchodok od 14.08.2022. Vychádzajúc z ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 mal poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov (neskôr to bolo najmenej 15 rokov) a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek sa týmto osobám, ktoré vykonávali tieto funkcie pred 01.01.2000, určuje naďalej podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. (55 rokov a 20 rokov v I. kategórii) a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. (v rozpätí 56 až 59 rokov) v závislosti od toho, koľko rokov doby zamestnania získali výkonom zamestnania v I. pracovnej kategórii, resp. I. kategórii funkcií alebo II. kategórii funkcií). Sťažovateľ tak tvrdil, že základnou podmienkou je podľa § 21 zákona fyzický vek 55 rokov, ktorý sa predlžuje podľa počtu rokov doby zamestnania v preferovaných kategóriách až na 59 rokov. Ak by sťažovateľ sám z vlastnej iniciatívy požiadal o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka k 01.01.2003, tak všetko platí, ako dnes tvrdí žalovaná. 12. Sťažovateľ v ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukázal na to, že zo služobného pomeru v armáde bol uvoľnený z dôvodu organizačných zmien od 01.01.2003, a to v dobe výkonu služby profesionálneho vojaka v III. pracovnej kategórii, ktorú vykonával od 01.01.2000. Za účelové a za nesprávne považuje to odôvodnenie, že zo zamestnania zaradeného do III. pracovnej kategórie, t.j. služobného pomeru, bol prepustený od 01.01.2003 z dôvodu, že zákon nikde neuvádza, v akej kategórii bol ukončený jeho služobný pomer. Poukázal na svoj osobný spis profesionálneho vojaka, v ktorom nemá uvedenú žiadnu zmenu o tom, že by bol nejakým kádrovým rozkazom veliteľa preradený do takejto nízko preferovanej pracovnej kategórie. 13. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ odôvodnil tým, že správny súd si nevyžiadal sťažovateľom navrhnuté dôkazy a v priebehu konania sa nevysporiadal s námietkami a skutkovými tvrdeniami žalobcu. Ďalej uviedol, že vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zakotvená zákonná zásada zachovania získaných nárokov umožňuje súdu pri aplikácii sudcovského výkladu práva aj nad rámec formálnej textácie zákona prijať v nevyhnutnom rozsahu extenzívny výklad právnej normy, ktorý bude reflektovať citovanú zásadu. 14. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 15. Kasačná sťažnosť bola žalovanej doručená na vedomie dňa 21.11.2024. 16. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti trvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 28.03.2023 a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. 17. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 13.12.2024.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 28.03.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X. z 03.01.2023. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobcovi starobný dôchodok od 14.08.2022 v sume 380,00 eur mesačne. 25. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 26. Podľa § 274ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 27. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že:

považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Suma starobného dôchodku bola určená v súlade s § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok je 725,83808425 eur mesačne. Je určená ako súčin

Vám bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku 375,10 eur mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 725,83808425 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 350,82838697 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,00 eur za roky 2021, 2020, 2018, 2017. Započítaná doba zamestnania je 37 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 74,00% priemerného mesačného zárobku, to znamená 99,90000000 eur mesačne. K uvedenej sume patrí úprava

zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 19 rokov, a úhrnu zamestnania vrátane doby služby), ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 37 rokov. Suma starobného dôchodku 131,10 eur mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby) 269,29077400 eur mesačne, a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 138,28445056 eur mesačne. Suma starobného dôchodku

Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a Dohovoru č. 128 je vyššia, starobný dôchodok Vám patrí v tejto sume.); - na základe odvolania žalobcu žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28.03.2023 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (odvolací orgán uviedol, že žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, pre účely posúdenia nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. získal 5966 dní doby poistenia, čo je 16 rokov a 126 dní obdobia dôchodkového poistenia a zo služobného pomeru bol prepustený z dôvodu organizačných zmien k 31.12.2002.

Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do i. kategórie funkcií ste získali 16 rokov a 126 dní a neboli ste z tohto zamestnania, tzn. zo zamestnania v I. kategórii funkcií prevedený alebo uvoľnený z organizačných dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) nárok na starobný dôchodok Vám podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. k 55. roku veku, teda k 14.08.2019, ako ste požiadali v žiadosti, ako aj vo svojom odvolaní, nevznikol.

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov

29. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

30. Kasačný súd v súvislosti s kasačnými námietkami sťažovateľa a v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, (súčasná úprava v § 139 ods. 2 SSP) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne

. . . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 31. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).

33. Kasačný súd mal z obsahu spisov za preukázateľne zistené, že žalobca, ktorému bol od 01.01.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 123 a § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/ 2002 Z.z. v poradí druhou žiadosťou spísanou dňa 19.10.2022 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. Dávku žiadal priznať od 14.09.2019.

do I. kategórie funkcií pre účely posúdenia nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. tak získal 5966 dní doby poistenia, čo je 16 rokov a 126 dní obdobia dôchodkového poistenia. Zo služobného pomeru bol prepustený z dôvodu organizačných zmien k 31.12.2002. V čase prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien bol profesionálny vojak v služobnom pomere zaradený do III. pracovnej kategórie. Z uvedeného dôvodu sa žalobcovi na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. bolo možné hodnotiť len I. kategóriu funkcií.

35. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.