6Ssk/12/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T. Ď., bytom W., L. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo 17. januára 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o prepočet invalidného dôchodku, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 07. decembra 2020, č.k. 23Sa/24/2020-69, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

06. septembra 2019. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

4. Mal za preukázané, že žalobca požiadal neformálnou žiadosťou zo 06. septembra 2019 o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 147 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s poukazom na § 159 zákona č. 100/1988 Zb. Z administratívneho spisu žalovanej mal správny súd za preukázané, že o invalidný dôchodok žalobca požiadal žiadosťou v roku 2014, a to od

v roku 2003 na sumu 61,80 eur mesačne, ktorá sa ďalej zvýšila podľa § 82 zákona č. 461/ 2003 Z.z. odo dňa priznania o 1,80 eur, t.j. o 1,20 eur mesačne na sumu 63,- eur. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie ani opravný prostriedok.

žiadal priznať zvýšenie invalidného dôchodku od vzniku nároku na dôchodok, t.j. od 20. februára 1985, krajský súd považoval za nedôvodnú z dôvodu, že je potrebné rozlišovať rozdiel medzi nárokom na dávku a nárokom na výplatu dávky. Nie je možné zvýšiť invalidný dôchodok, ktorý nepoberal od vzniku nároku na dôchodok, t.j. od 20. februára 1985, ale od dátumu priznania nároku na výplatu invalidného dôchodku, od 22. júla 2011.

5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Zhodne ako v správnej žalobe poukázal na žiadosť zo dňa 4. septembra 2019, ktorou požiadal o prepočet invalidného dôchodku, nakoľko mu bol dôchodok vymeraný podľa zákona č. 121/1976 Zb. od 20. februára 1985, žalovaná nevykonala zákonné zvýšenia dôchodku od jeho priznania až do roku 2010. Žiadosť o prepočet invalidného dôchodku bola zamietnutá.

Preto je nesprávny názor žalovanej, že nárok na výplatu dôchodkovej dávky vznikol žalobcovi len tri roky spätne od podania žiadosti. Nárok výplaty dôchodkovej dávky mu vznikol odo dňa jeho priznania, len uplatnením námietky premlčania nie je nárokovateľný za celé obdobie od vzniku nároku. Z rozhodnutia žalovanej o priznaní dávky nie je jasné, kto, kedy a akým spôsobom námietku premlčania uplatnil, keď sama žalovaná je stranou, ktorá mohla uplatniť námietku premlčania a zároveň je aj orgánom, ktorý rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch občanov v sociálnych veciach. V rozhodnutí o priznaní dôchodkovej dávky nie je žiadna zmienka, že žalovaná vo svojej dvojjedinej funkcii uplatnila námietku premlčania a konkludentné ustanovenie námietky premlčania nie je možné, lebo by to odporovalo samotnému inštitútu premlčania, keď až prejavom vôle uplatniť premlčanie môže orgán rozhodujúci vo veci na premlčanie prihliadať. Ide o voľbu, či sa premlčanie uplatní, alebo nie. Preto podľa žalobcu mu nárok na výplatu invalidného dôchodku vznikol dňom jej priznania a nie tri roky spätne, ako tvrdí žalovaná.

Pri svojom rozhodovaní sa teda riadila týmto predpisom aj napriek tomu, že sama uviedla vo svojom rozhodnutí, že ide o neúčinný predpis, ktorý bol zrušený. Bol síce zrušený zákonom č. 461/ 2003 Z.z., ale ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priamo umožňuje použiť tento predpis pri rozhodovaní o dávkach za podmienok tam uvedených, ale v žiadnom prípade nie prechodné a záverečné ustanovenie. V opačnom prípade, tak ako aj asi vykladá žalovaná, by potom malo dôjsť aj k použitiu ustanovenia § 159 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého dôchodky priznané po 30. septembri 1988 podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 sa zvyšujú podľa § 146 až 158; za deň priznania dôchodku sa pritom na účely zvýšenia považuje 30. september 1988. Uvedené ale žalovaná odmietla s poukazom na neúčinnosť právneho predpisu. V citovanom zákonnom ustanovení je zakotvená fikcia dňa priznania dôchodku, za ktorý sa považuje 30. september 1988 bez ohľadu na to, kedy bol dôchodok priznaný. Podmienkou je, že dôchodok bol priznaný po 30. septembri 1988 podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988. Žiadne iné podmienky zákon neuvádza.

12. V kasačnej sťažnosti ďalej tvrdil, že sociálna poisťovňa v danej veci použila dvojaký meter. Takýto postup má za následok, že žalobca bol ukrátený na dávkach v invalidite, ktoré mu neboli zvyšované za celé obdobie od 20. februára 1985 do 31. decembra 2003, ale aj za ďalšie obdobie do 31. decembra 2013. Podotkol, že len na základe nesprávneho usmernenia právneho predchodcu sociálnej poisťovne žalobca neuplatnil nárok na dávku už v roku 1985 a sociálna poisťovňa mu tiež odmietla priznať jeho oprávnený nárok, ktorým mu priznala až na základe rozhodnutia súdu. Nebolo teda zavinením žalobcu, že si oň požiadal v roku 2011.

13. Sťažovateľ poukázal aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ako to zhrnul vo svojom rozsudku NS SR sp. zn. 7So/21/2017. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.

Tým by bol zachovaný jeho nárok na všetky zvýšenia od vzniku nároku na dávku.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 20.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 16. septembra 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 114 ods. 1 a § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol o zamietnutí žiadosti o prepočet invalidného dôchodku, doručenú Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 06. septembra 2019.

Pred vznikol invalidity, pred 22. júlom 2011 získal len 2693 dní obdobia dôchodkového poistenia (7 rokov a 138 dní). Nesplnil tak podmienku 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 19Sd/22/2015-25 dňa 17. marca 2015 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. februára 2015 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie, v ktorom bolo dňa 27. júla 2015 rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - I. rozhodnuté podľa § 25 ods. 4 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 112 ods. 1 a § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 z.z_ o priznaní invalidného dôchodku od 22. júla 2011 v sume 63,00 eur mesačne.

V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca žiadal o prepočet invalidného dôchodku za obdobie od vzniku nároku na dôchodok, t.j. od 20. februára 1985 do dátumu jeho priznania, t.j. do 22. júla 2011 podľa § 147 zákona č. 100/1988 Zb. s poukazom na § 159 tohto zákona. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 677/2006 Z.z. odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o prepočet invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalobca žiadal správnou žalobou v sociálnej veci preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 17.01.2020.

29. Podľa § 112 ods. 1 zákona, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume, ako parí, c/ odoprela neprávom alebo d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

31. Podľa § 164 ods. 1 zákona, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na jej výplatu. 32. Podľa § 185 ods. 3 zákona, za deň uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

34. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

36. Z ustanovenia § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. 37. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na

Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu (R 37/1993). 39. Žalobca v kasačnej sťažnosti v zásade namietal, že žalovaná nesprávne manipuluje s dátumom vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku, ktorý stanovila dňom 22. júl 2011, teda tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku z dôvodu, že ďalšie obdobie od vzniku nároku až po tento termín je premlčané. Z obsahu spisov vyplynulo, že so žalobcom bola v Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení spísaná prvá (a zatiaľ posledná) žiadosť o priznanie invalidného dôchodku dňa 08. októbra 2014. Zo strany 4 Žiadosti o dôchodok je preukázateľne zistené, že žalobca žiadal dôchodok priznať od 22. júla 2011. Túto svoju vôľu potvrdil vlastnoručným podpisom.

Dátum vzniku čiastočnej invalidity bolo možné určiť na 20. február 1985, lebo žiadateľ o invalidný dôchodok bol zamestnaný. Pri rozhodovaní o priznaní invalidného dôchodku Sociálna poisťovňa, ústredie právne argumentovala tým, že v čase rozhodovania žalobca nebol invalidný na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 439/2004 Z.z., ktorý je účinný od 1. januára 2005, nakoľko v tom čase žalobca nebol nezaopatreným dieťaťom; nie je invalidný ani podľa § 263 ods. 15 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, lebo tento sa týka len osôb narodených v období od 01. januára 1987 do 31. decembra 2004; nie je invalidný podľa § 32 ods. 2 (invalidita z mladosti) zákona č. 121/1975 Zb., lebo jeho zdravotný stav nespĺňal podmienku úplnej invalidity, ale od 20. februára 1985 je čiastočne invalidný podľa § 25 ods. 4 zákona č. 121/1975 Zb.

2003. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. sa na určenie výšky invalidného dôchodku k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov. Podľa § 28 ods. 2 písm. c/ zákona č. 121/1975 Zb., ak pracujúci bol pred dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, je základná výmera invalidného dôchodku 50 % priemerného mesačného zárobku. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dávka sa prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Žalobca vo svojich podaniach doručených správnym orgánom a súdom, samotnú výšku priznaného invalidného dôchodku nenamietal. Kasačný súd v uvedenej súvislosti

invalidný dôchodok na základe žiadosti z 08. októbra 2014 bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, v súlade s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z., v zmysle ktorého v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004.

Z vykonaného dokazovania mal kasačný súd, zhodne ako správny orgán, za zistené, že žiadateľ o dávku bol prvýkrát zamestnaný od 3. decembra 1984 do 19. decembra 1984 a následne od 9. januára 1985 do 30. marca 1985. Vzhľadom na uvedené bol dátum vzniku čiastočnej invalidity podľa zákona č. 121/1975 Zb. určený (medzi 9. januárom 1985 a 30. marcom 1985) s dátumom 20. február 1985 v súlade s požiadavkou žiadateľa o dávku, pokiaľ to umožňoval jeho zdravotný stav (pretože stav poškodenia zraku u menovaného je stavom trvalým od úrazu), lebo v uvedenom období bol zamestnaný. Aj keď nárok na invalidný dôchodok vznikol 20. februára 1985, tento invalidný dôchodok sa v období od 20. februára 1985 do 31. decembra 2003 nevyplácal. Do 31. decembra 2003 pre uznanie invalidity z mladosti žalobca ako žiadateľ o dávku invalidného dôchodku nespĺňal zdravotné kritériá plnej invalidity, ktorá bola na to potrebná.

Napriek tomu, že žalobcovi vznikol právny nárok na invalidný dôchodok podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia od 20. februára 1985, tento sa do 31. decembra 2003 nevypláca. Nárok na výplatu invalidného dôchodku vznikol 22. júla 2011.

dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. Z dôvodu, že v období od 01.01.2004 až do 31.12.2010 sa invalidný dôchodok žalobcovi nevyplácal, zvýšenie invalidného dôchodku žalobcovi za tieto kalendárne roky nepatrí.

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.