6Ssk/12/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: B.. Y. L., narodená XX. N. XXXX, Ú.B. X, XXX XX R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o zrušenie rozhodnutia č. XXXXXXXXX zo dňa 21. marca 2007 o priznaní starobného dôchodku od 01. januára 1997, o zrušenie zmenového rozhodnutia zo dňa 18. apríla 2007 a ďalších rozhodnutí, vydaných do 04. decembra 2014, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/76/2008-177 z 28. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/76/2008-177 z 28. novembra 2022 potvrdzuje. II. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

II.

4. Proti uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. 5. Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že jej návrh podaný na krajský súd dňa 06. mája 2008 mal súd odmietnuť pred začatím konania vo veci samej. Avšak krajský súd ho na riadne konanie prijal, a toto konanie aj prerušil. Po skončení prerušenia konania navrhovateľke zaslal vyjadrenie odporkyne so žiadosťou o jej vyjadrenie k nemu, ktoré navrhovateľka súdu poskytla a bola toho názoru, že krajský súd mal následne vytýčiť termín ústneho pojednávania v tejto veci. Navrhovateľka ďalej namietala, že odporkyňa mala všetky potrebné doklady k prijatiu rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke už v januári 1997 a nič jej teda nebránilo v tom, aby rozhodla včas a nie až v marci 2007. Navrhovateľka zároveň priznala dohodu s odporkyňou o osobnom preberaní rozhodnutí u odporkyne, avšak vysvetlila, že v predmetnom čase zo zdravotných dôvodov tak učiniť nemohla. Rozhodnutia jej boli doručené až v roku 2009. Navrhovateľka vyjadrila svoj nesúhlas k postupu odporkyne, ktorá jej predmetné rozhodnutia zaslala prostredníctvom pošty v roku 2007, ktoré ale vzhľadom na absenciu občianskeho preukazu prevziať v tom čase nemohla. Podľa navrhovateľky, odporkyňa týmto konaním hrubo porušila dobré mravy, ako aj príslušné články Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd, keď 12 rokov nevyplácala navrhovateľke starobný dôchodok vôbec a zároveň následne ho vypočítala ešte aj nesprávne. Záverom navrhovateľka zopakovala pochybenie odporkyne pri doručovaní rozhodnutí poštou v roku 2007. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby najvyšší správny súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/76/2008-177 z 28. novembra 2022 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

7. Napadnuté uznesenie bolo vydané v?konaní o?opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti (§ 250l až 250s) OSP, ktoré sa začalo podaním opravného prostriedku 6. mája 2008, teda pred 1. júlom 2016. Podľa § 492 ods. 1 SSP zákona č. 162/2015 Z.z.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 493c písm. b/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

10. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

14. Podľa § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. 15. Predmetom konania o odvolaní v danej veci bolo uznesenie krajského súdu č. k. 6Sd/76/ 2008-177 z 28. novembra 2022, ktorým súd postupom podľa § 250p OSP odmietol návrh (z dôvodu, že navrhovateľka podala svoj návrh oneskorene a voči rozhodnutiu v dôchodkovej veci, ktoré je právoplatné), ktorým sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodnutí odporkyne vydaných pod č. XXXXXXXXX, konkrétne zo dňa 21. marca 2007 o priznaní starobného dôchodku od 01. januára 1997, o zrušenie zmenového rozhodnutia zo dňa 18. apríla 2007 a ďalších rozhodnutí, vydaných do 04. decembra 2014.

18. Podľa § 250m ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. 20. Podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku, ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne.

23. Podľa § 212 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.

o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok od 01. januára 1997 v sume 2094 Sk mesačne, - č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. apríla 2007, ktorým sa zmenilo rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku zo dňa 21. marca 2007 a ktorým bol navrhovateľke podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení a podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný dôchodok od 28. februára 2007 na sumu 5872 Sk mesačne. Dôvodom zmeny rozhodnutí odporkyne zo dňa 21. marca 2007 o priznaní a zvýšení starobného dôchodku bolo doplnenie doby zamestnania a sumy hrubého zárobku navrhovateľky, získané od 1. októbra 1989 do 30. apríla 1990. Po vykonaní doplnenia uvedenej doby zamestnania nastalo zníženie sumy starobného dôchodku. Rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. marca 2007 a 18. apríla 2007, všetky pod č. XXXXXXXXXX, boli odporkyni doručované do vlastných rúk na adresu jej trvalého bydliska a podľa oznámenia pošty z 23. apríla 2007 a 22. mája 2007 neboli do rúk odporkyne doručené.

25. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je vecne správne a odvolaniu nemožno vyhovieť. 26. Najvyšší správny súd k námietke navrhovateľky ohľadom nesprávneho postupu krajského súdu, ktorý mal konanie odmietnuť pred začatím konania vo veci samej, čo súd neurobil,

Okamihom začatia konania je moment doručenia návrhu súdu. Správny súd preto ani fakticky nemôže prijať nijaké rozhodnutie o odmietnutí návrhu o začatí konania predtým, ako mu je samotný návrh doručený. Správny súd v správnom súdnom konaní nepozná nijaké štádium pred začatím konania, či obdobne predsúdne konanie, ako je tomu v trestnom konaní. Zároveň platí, že súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Uvedené procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej.

správneho súdneho konania. Existencia a splnenie procesných podmienok sú predpokladom poskytnutia súdnej ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a v ďalších veciach ustanovených SSP/predtým OSP.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka požiadala pobočku odporkyne o priznanie starobného dôchodku dňa 30. januára 1997. Žiadosť bola odstúpená odporkyni dňa 8. apríla 1997, nakoľko navrhovateľka nepredložila všetky požadované doklady a zároveň pri preverovaní totožnosti jej osoby, oznámila, že nemá občiansky preukaz ani iný identifikačný doklad totožnosti. Odporkyňa preto požiadala Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave III o informáciu o vydaní a dobe platnosti občianskeho preukazu navrhovateľky. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave III vo svojej odpovedi oznámilo, že občiansky preukaz navrhovateľky bol odňatý v roku 1990 z dôvodu jeho neplatnosti a napriek predvolávaniam, si navrhovateľka nepodala žiadosť o vydanie nového občianskeho preukazu. Odporkyňa opakovane vo svojich odpovediach na početné listy navrhovateľky, ju v záujme včasného posúdenia jej žiadosti vyzývala na vybavenie občianskeho preukazu.

deň 14. február 2007. Do ústredia Sociálnej poisťovne sa syn navrhovateľky B.. A. L. dostavil dňa 14. marca 2007 a dcéra navrhovateľky, G.. B. L. dňa 29. marca 2007, ktorí potvrdili totožnosť osoby navrhovateľky. Na základe tejto skutočnosti, bol navrhovateľke rozhodnutím odporkyne zo dňa 21. marca 2007 v spojení s následným rozhodnutím zo dňa 18. apríla 2007, podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, priznaný starobný dôchodok počnúc od 01. januára 1997.

dohodu s odporkyňou o osobnom preberaní zásielok u odporkyne, nemala objektívne dôvod uvedené zásielky s rozhodnutiami odporkyne o priznaní starobného dôchodku nepreberať. 29. Dňa 25. apríla 2007 doručila navrhovateľka odporkyni list, v ktorom žiadala rozhodnutia odporkyne o priznaní jej starobného dôchodku z marca 2007 zrušiť a skartovať.

a odporkyne prebiehajúca v roku 2007, ako aj v roku 2008, kedy bol v tu prejednávanej veci (6. mája 2008) podaný návrh na krajský súd na zrušenie rozhodnutí odporkyne č. XXXXXXXXX zo dňa 21. marca 2007 o priznaní starobného dôchodku od 01. januára 1997 a na to nadväzujúceho zmenového rozhodnutia zo dňa 18. apríla 2007.

30. K predchádzajúcemu bodu rozhodnutia a vzhľadom na námietky navrhovateľky ohľadom porušenia dobrých mravov, základných práv podľa Ústavy SR či Listiny základných práv a slobôd, najvyšší správny súd súhlasne s názorom krajského súdu uvádza, že rozhodnutie o prerušení konania v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku, je rozhodnutím o predbežnej otázke a uplatní sa vtedy, keď sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku ktorej určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Ide o rozhodnutie procesnej povahy, a preto je plne v kompetencii správneho orgánu posúdiť okolnosti existencie prekážky v konaní a dôvod jej odpadnutia pre pokračovanie v konaní v súlade so zákonom. V zmysle Správneho poriadku sa konanie prerušuje začatím konania o predbežnej otázke (začiatok prerušenia je zrejmý), Správny poriadok však neustanovuje lehotu, dokedy sa konanie z tohto dôvodu prerušuje.

31. Najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 212 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. V administratívnom spise sú založené dve vrátené poštové obálky s doručenkou do vlastných rúk na meno a adresu navrhovateľky.

32. Z korešpondencie medzi odporkyňou a právnou zástupkyňou navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka bola informovaná o tom, že citované rozhodnutia sa v súlade s § 212 ods. 7 zákona o sociálnom poistení považujú za doručené a sú teda právoplatné a vykonateľné. Odporkyňa v liste zo dňa 24. apríla 2009 poukázala na to, že navrhovateľke bolo v čase, kedy nemala preukaz totožnosti, umožnené osobné prevzatie rozhodnutí priamo v ústredí Sociálnej poisťovne a medzi navrhovateľkou a odporkyňou existovala dohoda o osobnom preberaní písomností, čo napokon nie je medzi účastníkmi sporné. Naviac, v čase vydania predmetných rozhodnutí a ich doručovaní odporkyni (obdobie od 21. marca 2007 až 30. apríla 2007) navrhovateľka opakovane osobne navštívila Sociálnu poisťovňu, ústredie, osobne u odporkyne podala niekoľko podaní, a ako aj z jej listu zo dňa 10. apríla 2007 vyplýva, navrhovateľka osobne navštívila Sociálnu poisťovňu, ústredie aj dňa 29. marca 2007, kedy nahliadla do výpočtov výšky jej priznaného starobného dôchodku. Najvyšší správny súd tak na dôvažok

33. Záverom najvyšší správny súd iba dodáva, že podľa zákona č. 162/1993 Z.z. o občianskych preukazoch v znení platnom v období rozhodnom v tu prejednávanej veci, citovaný zákon v § 1 ods. 2 ukladal povinnosť mať občiansky preukaz každému občanovi, ktorý dosiahol 15 rokov veku a mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti odvolací súd ďalej poznamenáva, že podľa § 119 zákona o sociálnom zabezpečení v znení platnom v rozhodnom období, sa konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia (o priznaní starobného dôchodku v tomto prípade) začína na základe písomnej žiadosti, pričom správny orgán konajúci o podanej žiadosti je povinný preveriť totožnosť osoby žiadateľa ako účastníka konania v súlade so Správnym poriadkom, ktorého ustanovenia sa subsidiárne použijú podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku a svoju totožnosť nevedela preukázať inak ako predložením občianskeho preukazu, bolo nielen v záujme kladného posúdenia jej žiadosti, ale vo všeobecnosti jej základnou povinnosťou požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu.

predpisov). Na túto fikciu nadväzuje princíp, podľa ktorého neznalosť zákona/práva neospravedlňuje (ignorantia juris non excusat). Je pritom zodpovednosťou každého, aby sa aktívne zaujímal o?ochranu a?výkon svojich práv, uplatňoval svoje procesné oprávnenia včas, s?dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou (vigilantibus iura scripta sunt).

34. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 8.marca?2017).

36. O trovách odvolacieho konania najvyšší správny súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, s § 246c ods. 1 veta prvá, s § 224 ods. 1 OSP a s § 491 ods. 1,2 SSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024