6Ssk/12/2026

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I. U., narodená XX. Z. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, S. - K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30807484, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. novembra 2025, č. k. 30Sa/13/ 2025-7, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

2. Správny súd v úvode napadnutého uznesenia zhrnul obsah žaloby na obnovu konania, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 24. októbra 2025 (ďalej taktiež „žaloba“). Následne správny súd sumarizoval jemu známe skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 25Sa/4/2021, ako aj konaní vedených na krajskom súde pod sp. zn. 25Sa/21/2019 a sp. zn. 30Sa/7/2024. Sumarizujúc podstatné správny súd v tejto súvislosti uviedol, že „Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 30Sa/ 7/2024 tak zostala len žaloba na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021. V predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 30Sa/7/2024 Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 30Sa/7/2024 zo dňa 08.04.2025 žalobu na obnovu konania odmietol. Žalobkyňa následne proti predmetnému uzneseniu podala kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Ssk/98/2025 zo dňa 27.08.2025 tak, že ju odmietol. .

Správny súd následne venoval priestor opisu inštitútu obnovy konania konštatujúc, že žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je

ktoré Správny súdny poriadok pripúšťa ako dôvod obnovy konania. Nakoľko správny súd ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP sám nezistil žiaden relevantný dôvod na obnovu konania, správny súd žalobu ako zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.“ (viď bod 29 napadnutého uznesenia).

Proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. V kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že (i) napadnutým uznesením správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a zároveň, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci; (ii) namietal, že súd mal vec prejednať na verejnom pojednávaní v jeho prítomnosti; (iii) ďalej uvádzal skutočnosti, ktorými dôvodil správnu výšku žalobcovi priznaného starobného dôchodku; (iv) v stručnosti zhrnul svoju komunikáciu a žiadosti adresované žalovanému v súvislosti s nárokom žalobcu na starobný dôchodok; (v) poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa starobného dôchodku; (vi) následne predniesol vlastnú interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskôr neskorších predpisov; (vii) poukázal taktiež na

7. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 5. januára 2026, v ktorom uviedol, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec a žalobu žalobcu odmietol. Konštatoval, že sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, a preto považuje závery napadnutého uznesenia za vecne správne. Z tohto dôvodu žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

9. Podľa § 472 SSP, žalobu na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

Podľa § 477 ods. 1 SSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 12. Podľa § 477 ods. 2 SSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

15. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny súd postupoval správne, keď podanie (žalobu) žalobcu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol. 16. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne uvedených § 472 SSP, teda ak - bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní (§ 472 písm. a/ SSP), - Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením (§ 472 písm. b/ SSP), - rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady

17. Zo súdneho spisu bolo zistené, že žalobca sa žalobou zo dňa 24. októbra 2025 vedenou na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 30Sa/13/2025 domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021. Správny súd napadnutým uznesením podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol správnu žalobu žalobcu. Nakoľko sa žalobca v tu prejednávanej veci domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021, najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na splnenie podmienok obnovy konania, ako sú vymedzené v § 472 a nasl. SSP. 18. Dôvody žaloby na obnovu konania sú taxatívne uvedené v § 472 SSP, pričom sa jedná o podmienky prípustnosti žaloby. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby na obnovu konania preukazovali. Správny súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú. 19. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe netvrdil existenciu žiadneho z dôvodov obnovy konania, ktoré zákon pripúšťa a správny súd sám nezistil takýto dôvod, má najvyšší správny súd za to, že správny súd postupoval správne, ak žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP. 20. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 168 SSP). 22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.