6Ssk/122/2023

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo 17. apríla 2023, č. k. 3Sa/7/2022-98 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. 4012-3/2022-Ba zo dňa 27. januára 2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-3412186521-GC04/21 zo dňa 20. októbra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.

(poistné na nemocenské, na starobné, na invalidné, na úrazové, na garančné, v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity; ďalej taktiež „poistné“) za obdobie mesiaca marec 2020 na základe príjmov vyplatených v mesiaci marec 2021 v sume 97494,16 EUR.

Prvostupňový správny orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ich odviedla v nesprávnej výške. Vzhľadom na porušenie citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.

prvostupňového správneho orgánu. Dôvodil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.: 30R/1/2021 zverejnenom v Obchodnom vestníku bolo začaté na žalobcu reštrukturalizačné konanie s účinkami od 23. marca 2021 a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 30R/ 1/2021 zo dňa 8. apríla 2021 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Ďalej uviedol, že pohľadávka na poistné za marec 2020 vznikla v období pred reštrukturalizáciou, a preto bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne prihlásiť túto pohľadávku do reštrukturalizácie. 5. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie.

V podstatnom k námietke žalobcu, že pohľadávka vznikla pred reštrukturalizáciou žalovaný uviedol, že splatnosť dlžnej sumy poistného a povinných preddavkov vznikla voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, a teda v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. sa takáto pohľadávka do reštrukturalizácie neprihlasuje. 6. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie (druhostupňové rozhodnutie) správnou žalobou (označenou ako „Všeobecná správna žaloba proti Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 4012-3/2022-BA zo dňa 27.01.2022“) doručenou krajskému súdu dňa 31. marca

7. O správnej žalobe žalobcu rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, ako je opísané v bode 1 vyššie. 8. Svoje rozhodnutie (napadnutý rozsudok) krajský súd v podstatnom odôvodnil tým, že (i) námietku nepreskúmateľnosti druhostupňového rozhodnutia nepovažoval za dôvodnú, nakoľko z administratívneho spisu vyplýva, že sa v ňom nachádza listina označená ako Oprava rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 4012-3/2022-BA - vo vzťahu k dátumu splatnosti poistného na strane 9 na správny deň 30. septembra 2021.

okamih vzniku pohľadávky podľa pravidla upraveného v ustanovení § 120 ods. 2 posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z.; (iii) v ďalšom krajský súd dôvodil, že „Celá argumentácia žalovaného je tak postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho, aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa § 120 ods. 2 ZKR k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť.“; (vi) po interpretácii ustanovenia § 129 zákona č. 461/2003 Z. z. uzavrel, že „Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený zaplatiť poistné od 01. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

Dlh predstavuje naopak povinnosť dlžníka, aby veriteľovi poskytol určité plnenie. Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku (t.j. má právo), zatiaľ čo dlžník má voči veriteľovi dlh (t.j. má povinnosť). Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky žalovanej voči žalobcovi - zamestnávateľovi možno podľa právneho názoru žalovanej posudzovať len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť a odviesť poistné a povinné príspevky v zákonom ustanovenej lehote a výške. Podľa § 170 ods. 21 druhá veta zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 198/2020 Z. z. za evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie sa považuje pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodky a sporenie. .

13. V závere žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. 14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21. júla 2023, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) podľa jeho názoru kasačná sťažnosť nespĺňa náležitosti podľa § 440 ods. 2 SSP, nakoľko žalovaný poukázal len na konštatovanie krajského súdu o nesprávnosti argumentácie, ktorá nereflektuje právnu úpravu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.; (ii) uviedol, že žalovaný v kasačnej sťažnosti opätovne uvádza argumentáciu, ktorú použil v konaní pred krajským súdom; (iii) zdôraznil, že žalovanému predložil výkaz za mesiac 2020 dňa 5. apríla 2020 s doplnením dňa 14. apríla 2020, a teda vtedy, t.j. 5. apríla 2020 bol žalobca oprávnený plniť pohľadávku a tieto dátumy určujú podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. okamih vzniku pohľadávky; (iv) následne uviedol, že reštrukturalizačné

15. Vyjadrenie bolo žalovanému doručené dňa 2. augusta 2023 na vedomie.

16. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP prvostupňové rozhodnutie a preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné (poistné na nemocenské, na starobné, na invalidné, na úrazové, na garančné, v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity; ďalej taktiež „poistné“) za obdobie mesiaca marec 2020 na základe príjmov vyplatených v mesiaci marec 2021 v sume 97494,16 EUR.

Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 21. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

22. V súvislosti s vymedzením vzťahu medzi zákonom č. 461/2003 Z. z. a zákonom č. 7/ 2005 Z. z. je na prvom mieste potrebné uviesť, že zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Z uvedeného je zrejmé, že na právne vzťahy poistencov v súvislosti s výkonom poistenia je potrebné aplikovať zákon č. 461/ 2003 Z. z., ktorý v tomto smere vychádza z „ideálnej“ situácie spočívajúcej v tom, že poistenec nie je v konkurze, alebo v reštrukturalizácii.

uspokojenia veriteľov dlžníka. Kritériom voľby medzi konkurzom a reštrukturalizáciou je ekonomické porovnanie očakávaných príjmov zo speňaženia aktív dlžníka a hodnoty revitalizovaného podniku dlžníka alebo jeho životaschopnej časti za predpokladu pokračovania jeho prevádzkovej činnosti (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2011, sp. zn. I. ÚS 200/2011).

Hlavným účelom je teda usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2012, sp. zn. III. ÚS 538/ 2012). Rovnako v tomto smere možno poukázať na rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu z 27. januára 2021, sp. zn. 1Vs/3/2020, podľa ktorého cit.: „ (.

záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu do zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.“

pozná aj ďalšie typy pohľadávok s tým, že pre účely tohto konania je plne postačujúce zmieniť pohľadávky prednostné. Tomuto typu pohľadávok zodpovedá ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Jedná sa o pohľadávky, ktoré sa nemusia uplatňovať prihláškou, na tieto pohľadávky nepôsobia právne účinky začatia ani povolenia reštrukturalizácie, je ich možné uplatňovať priamo u dlžníka, vymáhať na súde v základnom civilnom konaní, rozhodnúť o nich iným oprávneným orgánom (v správnom konaní) alebo ich vymáhať v exekučnom konaní.

Praha: C. H. Beck, 2021, s. 956-960). 26. Zo skutkového stavu zisteného žalovaným vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.: 30R/1/2021 zverejnenom v Obchodnom vestníku bolo začaté na žalobcu reštrukturalizačné konanie s účinkami od 23. marca 2021 a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 30R/1/2021 zo dňa 8. apríla 2021 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu.

27. Vyššie uvedenú otázku treba posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 7/2005 Z. z. a až podporne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Na účely takého posúdenia je podľa kasačného súdu podstatná práve novelizácia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá bola s účinnosťou od 1. marca 2017 vykonaná zákonom č. 377/2016 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia sa vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 247) zdôraznila, že sa ním rieši problém prameniaci z toho, že v reštrukturalizácii nedochádza k zosplatneniu všetkých záväzkov dlžníka, a tak je dôležité rozlišovať ich vznik a splatnosť. To podľa zákonodarcu viedlo aplikačnú prax k nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné. Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky.

28. Verejnoprávny charakter pohľadávky na poistné na sociálne poistenie nebol sporný ani v doterajšej judikatúre a nespochybňuje ho ani žalobca, ani žalovaný. Ako vyplýva zo znenia ustanovenia § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z., ale aj jeho účelu (vyjadreného v dôvodovej správe), bolo jeho cieľom jasne oddeliť okamih splatnosti verejnoprávnej pohľadávky od okamihu jej vzniku. Možno teda súhlasiť s tým, že pohľadávka žalovaného na poistné „dospieva“. Z § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. však vyplýva, že pre vznik tejto pohľadávky už nie je rozhodný okamih, kedy žalovaný môže voči platiteľovi poistné uplatniť predpísaním (§ 144 zákona č. 461/2003 Z. z.), ale rozhodné je, kedy platiteľ môže prvýkrát dobrovoľne splniť túto svoju povinnosť. Pritom nie je podstatné, či túto povinnosť aj skutočne splnil, pretože § 120 ods. 2 posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z. vyslovene zdôrazňuje len jeho oprávnenie tak urobiť.

30. Reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi sa podľa zisteného skutkového stavu začalo s účinkami od 23. marca 2021. Prvostupňovým rozhodnutím č. 700-3412186521-GC04/21 zo dňa 20. októbra 2021 prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné (poistné na nemocenské, na starobné, na invalidné, na úrazové, na garančné, v nezamestnanosti a do

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom považoval najvyšší správny súd za správny záver krajského súdu, ktorý konštatoval, že „Žalovaný teda vec nesprávne právne posúdil, na základe čoho potom nerešpektoval ustanovenie § 120 ods. 1, prvá veta ZKR a napriek tomu, že toto ustanovenie mu bránilo uplatňovať pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizácie a nebola v reštrukturalizačnom konaní uplatnená prihláškou, tak urobil až napadnutým rozhodnutím.“.

33. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalovaného za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario).

V Bratislave dňa 29. októbra 2024